Recenzie (511)
Zjazvená tvár (1932)
Zlaté časy gangsteriek a počin, ktorý nemôže vynechať žiadny skutočný fanúšik tohto žánru.
The Lady and the Reaper (2009)
Čierny humor par excellence, ktorý baví každou sekundou. A pre mňa hlavný favorit na Oscara. Len škoda, že neuspel. Záverečná pointa s nasratou babičkou je moment, pri ktorom sa od ucha k uchu rozosmejete či chytíte za brucho a poviete si: „Toto si musím pozrieť znovu!“
Dívka u jezera (2007)
Krimi po taliansky. A musím povedať, že veľmi vydarené, oldschoolové. Mňa to chytilo od začiatku do konca a pripomenulo mi, že nastal opäť čas a mám chuť na taliansku kinematografiu. A nielen na kúsky o mafii, ale aj na nenápadné veci akou je práve La Ragazza del lago.
Tina Turner: One Last Time (2000) (koncert)
Čo song, to perla. Hoci sú koncerty Tiny takmer rovnaké a divákov uvádza do varu podobne už dlhé roky, nevadí mi to. Asi najmä preto, že som ju zažil naživo v Hamburgu, keď mala pri návrate 69 a mala v sebe energiu, na ktorú sa dnes nechytajú ani niektoré súčasné 20 či 30-ročné hviezdy. Tina forever!
Krvavý masaker (2009)
Som smutný z toho, do akého šitného stavu dospel môj obľúbený režisér a človek, ktorý stojí za Falling Down i Phone Booth. Sodoma, gomora, tentoraz s nacistickou okultnou tématikou, ktorá paroduje sama seba. Brrrr....
Říkejte mi Kubrick (2005)
Celkom vydarená uletenosť, ktorá však po pozretí čoskoro zapadne v pamäti prachom. A je to škoda, lebo Malkovich je herec, z ktorého sa dá vyťažiť ešte viac.
The Driller Killer (1979)
Aj Ferrara musel nejako začať. A začal touto úchylnosťou a nechutnosťou. Buď mu odpustené. :-)
Všetkým sa vodí dobre (1990)
Pre mňa najslabší počin Giuseppe Tornatoreho. Ale keď budem mať raz šesťdesiat a pozriem si to ešte raz, asi to prehodnotím. O 33 rokov, priatelia :-)
Lovci mozgov (1998)
Film má zvláštnu, "zadymenú", svojskú atmosféru. Ferraru mám rád, ale toto nemá čo divákovi povedať ani dať a na môj vkus je to až prisilný, teda prázdny experiment. No aj majster tesár sa občas utne :-) A celkom súhlasím s názorom Rob Roya... áno, Willem Dafoe si potreboval poriadne užiť... a Asia Argento bola rada k dispozícii...
„Čtyři vraždy stačí, drahoušku“ (1970)
Príliš uletená šialenosť na môj vkus. :-)