Colour

Majstrovské dielo, vybrúsený diamant, perla švédskej kinematografie - to všetko nevystihuje tento film, pri ktorom ma len pri spomienke mrazí. Spočiatku tajomný film - žena, sestrička armády spásy, na smrteľnej posteli volajúca nám neznámeho muža - ktorý sa postupom času mení na čoraz ponurejšiu jazdu zaliezajúcu hlboko pod kožu, ktorá kulminuje odhalením legendy o furmanovi smrti a vrcholí v závere. Po smrti opilca, ktorý odmietol prísť k lôžku umierajúcej setsričky, sa vraciame späť, aby sme videli všetky dôsledky jeho konania. Musím sa priznať, že na konci mi chýbala katarzia, ku ktorej film pomaly spel a tým prispieval na obrovskej ponurosti, no koniec koncov i tento záver má svoje čaro. Kto by tvrdil, že film je "len" protialkoholická a cirkevná agitka, je na omyle, táto línia síce je výrazná, no v prvom rade ide o zobrazenie temných démonov, ktoré sužujú každého človeka, o tom, že napriek veľkým chybám existuje cesta späť a viera v nápravu a odpustenie sú mocnejšie než zlo. 91%

Film, ktorý bude milovať iba milovník filmov. Pre nezainteresovaného diváka to bude iba sled na seba prepojených záberov bez hutného deja s perfektnou kamerou, milou hudbou, zaujímavými nápadmi a geniálnym trefným zobrazením zákulisia natáčania s komentárom režiséra, ktorý svoje remeslo očividne miluje. Milovník filmu si pokrochtá blahom, pretože toľko originality s akousi zvláštne krásnou poetikou záberov sa často nevidí. Veľkým problémom však zostáva fakt, že snímok s prchavým dejom viackrát pozerať netreba. Jedine ak pre tie vtipné vzťahy, ktoré medzi postavami fungujú. S privretím oboch očí 5*

Asi jediné chválitebné je docela zaujímavý námet o dvojitej agentke, ktorá sa rozhodne zostať len na jednej strane barikády, no zvyšok je neskutočný nezmysel... Armáda jednej ženy (ktorá na prvý pohľad pôsobí, že ju sfúkne vietor), poráža supersvalovcov a nakoniec zachráni svet (božemôj, už zase?) vďaka tomu, že oklame systémy, na ktorých pracovali stovky vedcov s IQ búrajúcim strop nehovoriac o tom, že záporákmi sú Rusi patriaci do podivného tajného spolku. To sa nedal vytvoriť originálnejší záporák - vysokointeligentní fanatickí teroristi či zradcovia vo vlastných radov? Hodnotiť akúkoľvek inú stránku je absolútne zbytočné - šedý priemer komentovať netreba. 50%

Vynikajúci scenár a gradácia vystavali napínavý príbeh podľa skutočnosti, kde človeku behá mráz po chrbte, čo všetko i v súčasnosti dokáže človek (ne)chtiac dokázať. Sú tu vykreslené rôzne charaktery, vzťahy, čo dodáva na autenticite. Čo sa obsahu týka, nedá sa nič vytknúť. No, ruku na srdce, miestami je film hrôza. Mladí herci boli skôr vymätenci s neustále zamrznutým pohľadom, kamera tiež žiadna sláva. Určite bolo účelom urobiť všetky zložky čo najprostejšie, aby vyznel obsah, no predsa len i málo niekedy škodí. Len vďaka myšlienkam - 72%

Som rada, že Doba ľadová 4 sa nesnaží ísť disneyovskou cestou maximálnej debility, o ktorej tvrdí, že je pre deti. Film má svoju dynamiku, nenudí, rýchlo uplynie a sem-tam i pobaví. Dokonca disponuje i zaujímavou pre deti vhodnou akciou. Scrat tu znova raz povyvádzal bláznovstvá, na ktorých sa dalo dobre zasmiať. Bohužiaľ, nevyhol sa množstvu klišé ako nevychovaná tínedžerka, ktorá sa na konci zmieri s otcom či zobrazovanie pravých hodnôt priateľstva, ktoré je v desiatkach podobne ladených filmov. Čo sa obsahu týka, neponúka nič nové. 65%

Kým v Nežnom kurati šlo o zobrazenie vzťahu Lisy a Antoina a vyšetrovanie šlo do pozadia, tu sa to trošku vymenilo. Tento diel sa viac zameriava na Lisinu snahu o uznanie neviny Antoina a jeho nadobudnutého kamaráta archeológa, ktorých obvinili z vraždy. Ich neustále úteky a hľadanie dôkazov bolo vtipné a veselé, priam na mňa dýchala pohoda a radosť, s akou to bolo natáčané. K tomu veselé naháňačky, úteky, riešenie absurdných situácii a záverečná pointa, vďaka ktorým Jupiter patrí do rebríčka Top 50 najlepších oddychových filmov. 80%

V okamihu, ako som videla cválať Snehulienku na koni cez vodu v železnej zbroji (!), uvedomila som si, čo vystihuje celý film, a to premotívovanosť. Na jednej strane sa snaží držať motívu Snehulienky , na druhej síce dopĺňa zaujímavé dobré vlastné nápady a invenciu, no tým však vznikol megaguláš motívov, ktoré len zbytočne predlžovali dej. Keby sa to radšej volá Snehulienka a čarodejnica a zameria sa na boj Snehulienky proti zlej kráľovnej, pričom jej pomáha lovec a vynechali by sa trpaslíkovia, jablko, ubrala by sa aj pol hodina, ktorá film iba rozťahovala a zaberala miesto, ktoré mohlo zaujať rozvíjanie vzťahov postáv a záverečná bitka. Tak či tak je Snehulienka a lovec temná rozprávka s krásnou výpravou a efektami, dobrými hercami, hudbou, nápadmi, ktorej dopĺňanie zbytočných vsuviek z originálnej rozprávky iba škodilo. Ísť vlastnou cestou... Naviac je tam dosť logických chýb, napodobňovačky z iných filmov, nehovoriac o záverečnej bitke, ktorá bola nenapínavá, nudná a krátka. Vzájomné vzťahy postáv už radšej nebudem ani komentovať. 70%

Najlepšie, čo tento film môže ponúknuť je dejová línia, v ktorej sa zbližujú Lisa a Antoin. Bolo to vtipné, svieže, láskavé, príjemné. Iskrenie, ktoré spôsobovali rozdielne názory na Lisino povolanie boli rovnako perfektné. No druhá línia, a to nosná časť o riešení narastajúceho počtu vrážd politikov, bol leda priemerný. Tým, že sa film zaoberal viac vzťahom hlavných hrdinov než riešením vrážd, sa pátranie obmedzilo na akési podivné motanie dookola, z ktorého po objavení malinkatého detailu bol odrazu jasný páchateľ. Treba však uznať, že záverečná "naháňačka" bola, krucinál, tá najlepšia akú som kedy vo filme videla. 80%

Začiatok bol magnetizujúci - ohýbajúce sa kríže, mrznúca voda pri prechode čierneho koča a mladá žena, ktorú z domu unáša upír. A potom to prišlo. Z krásnej ponurej rozprávky sa vykľula sci-fi upírska vyvražďovačka, pri ktorej proti sebe bojujú (takmer) nezabiteľní transformujúci sa upíri a ľudia používajúci supermodernú techniku. Tá zrušila všetko predchádzajúce čarovno. Až za polovicou sa film znova vzchopil a začal servírovať vynikajúce myšlienky na zamyslenie a romancu, ktorá poteší i skeptika. Vampire Hunter rovnako ponúka prepracované charaktery, ktoré nie sú jednoznačne dobré alebo zlé, čo je úžasné plus. Koniec bol odzbrojujúci, atmosféra bola tak hutná ako v celom filme dohromady. Nebyť tých podivných 30 min po začiatku, šlo by to oveľa vyššie. 78%

Autobiografia môjho obľúbeného herca/režiséra je nezabudnuteľná. Charlie bol citlivý muž, ktorý sa zaujímal o iných ľudí a trémista, čo by o ňom málokto povedal. Kniha prekypovala citom, a práve to filmu chýbalo. Charlie je tu vykreslený len ako vynikajúci herec a komik, z filmu sa nedá zistiť veľa o Chaplinovej osobnosti. Doslova z filmu sála chlad. Jeho život je absolútne nakúskovaný, posúvaný rookmi vpred a spomenuté sú síce najdôležitejšie životné medzníky, no takým spôsobom, že nezainteresovaný sa môže stratiť. Radšej sa mali zamerať na časť života. Oscarový Downey je, samozrejme, bezchybný, jeden z najlepších výkonov, aké som kedy videla, forme sa tiež nedá veľa vytknúť, je svojská, príjemne sa na ňu díva, no čo z toho, keď obsah je zle urobený? Forma 4,5* Obsah 2,5*