Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 797)

plagát

Pandemonium (2023) 

Francúzska fantazmagória na tému večného zatratenia. Úvod je vynikajúci, dokáže diváka navnadiť na prechádzku peklom, takže som si hovoril áno, toto bude horor pre mňa. Len potom sa to prehuplo na akýsi typ antológie, v ktorej sledujeme osudy ďalších mŕtvych počas ich života a radosť okamžite padla na dno. Príbeh o nesympatickom decku a jej mutantíkovi mi prišiel ešte ako tak zvládnutý, ale ten ďalší segment o debilnej matke a jej konverzačky s mŕtvou dcérou ma takmer unudili k smrti. Zachraňuje to démonická záverečná tretina. Celkovo zaujímavý film s fajn nápadom, avšak omnoho vyšším potenciálom.

plagát

Håndtering av udøde (2024) 

Najpomalší zombie horor všetkých čias je na svete a pochybujem, že ho niečo v najbližších rokoch predbehne. Žiaľ, forma opäť víťazí nad obsahom - takto to dopadne, keď dajú zombíkov do rúk ženskej. Je síce pekné, že chcela byť originálna a vytvoriť emočne silný horor bez akcie a brutality, ale naozaj mohla zvoliť trochu záživnejší spôsob. Príbeh o troch nemŕtvych, ktorí sa vrátia do svojich rodín, mohol byť teoreticky zaujímavý, keby sa postavy aspoň trochu rozvíjali, keby sa zombíci aspoň nejako prejavili, prípadne keby mal film aspoň nejaké zaujímavé zvraty, vyvrcholenie či rozuzlenie. Keby bolo keby... ale nebolo. Jedno zamordovanie úbohého králika to nezachráni. Možno to pre niekoho bude melodramatický umelecký orgazmus s chladnou severskou atmosférou, no pre mňa to bolo len mŕtvolne nudné.

plagát

La mesita del comedor (2022) 

Geniálne. Jeden z tých filmov, kde mi bolo hlavného hrdinu naozaj úprimne ľúto. Úplne banálna myšlienka, avšak brilantne podaná. Síce je od začiatku jasné, že to nedopadne dobre a celé sa to zrúti ako domček z karát, avšak divák si môže dosýtosti vychutnať množstvo humorných situácii a konverzačiek, pri ktorých sa nedá nezasmiať, hoci je to skôr do plaču. A čím viac sa smejeme, tým viac sa cítime ako úplné hovädá. V tomto aspekte je film neskutočne emocionálne silný (reakcia manželky na rozbitý stolík po príchode domov vyhráva na plnej čiare). Odporúčam nečítať spoilery a nič viac si o filme nezisťovať. Španieli proste vedia a čoskoro bude určite nasledovať debilný americký remake, v ktorom možno pridajú na krvavosti, aby si pohonili ego, hoci je to to posledné, čo by film potreboval (neveril by som, že to niekedy poviem).

plagát

Paranoia (2024) 

Znudená teenagerka Lulu sa na jednej párty opije do nemoty, až skončí v nemocnici. Odvtedy sa jej začne zjavovať duch a pomôcť jej môže len podivný spolužiak Mads, ktorý má schopnosť vidieť mŕtvych, a tak ho všetci pokladajú za retardovaného. Sledovateľné, ale minimálne desivé a ľahko zabudnuteľné. Od severských duchárin čakám aspoň poriadnu dávku atmosféry, ale v tomto prípade akosi nič nefungovalo. Najlepší herecký výkon podával papagáj, ktorému jedinému by sa dalo uveriť, že sa tam niečo zlovestné deje. Zľaknúť sa totiž nedalo vôbec, duch sa takmer ani neprejavil a na pubertálne romantické báchorky zvedavý nie som.

plagát

Desaparecer por completo (2022) 

Príbeh o zanietenom novinárovi, ktorý rád podpláca policajtov, aby bol na mieste činu ako prvý, a veľmi rád fotografuje mŕtvoly, ktoré sa ocitnú na titulných stránkach, čím si očividne narobí dosť nepriateľov. Celé sa to zvrtne, keď zistí, že je prekliaty, začína totiž postupne prichádzať o všetky zmysly. Čarodejnícky horor z Mexika potešil veľmi zaujímavým príbehom, pričom stratu zmyslov divák prežíva s hlavným hrdinom, čo pokladám za najväčšie plus. Technická stránka výborná. Hororová už žiaľ trochu pokrivkáva. Občas sa síce objaví nejaká krvavá či obživlá mŕtvola, nočná mora či vízia, ale to sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Keby sa režisér častejšie pokúšal poriadne vydesiť, hodnotenie by som dal určite vyššie.

plagát

Possessions (2024) 

Otec je alkoholik a zapríčiní dopravnú nehodu, pri ktorej umiera matka. Spolu so svojím škaredým hrdzavým pankhartom sa rozhodne začať nový život, a tak kúpi skladiskový priestor,  kam sa aj ihneď nasťahujú. Správanie synátora sa však začne čoskoro meniť a už zo samotného názvu je jasné, o čo pôjde. Do filmu som vkladal isté nádeje, ale stal sa pravý opak, nie je tu veľmi o čo stáť. Tempo je spomalené, hodinu film viac nudí ako baví, napokon dôjde na nejaké vraždy, ale tie za nič nestoja. Ani žiadneho poriadneho vymietania démona sa nedočkáme. To si režisér myslel, že keď sa celý "horor" o nič nepokúsi, môže s takouto zbytočnosťou uspieť?

plagát

Lowlifes (2024) 

Zábavná vybíjaná medzi dvomi rodinami v izolovanom dome, jedná je tá "dobrá", tá druhá kanibalská. Ktorá zvíťazí? Kto má rád gore, môže do toho kľudne ísť, o nič iné totiž nepôjde. Vidlička do oka, oko následne von a ham, mňam, to je sranda. Nakrútené skôr v odľahčenom, až komediálnom štýle. Potešil jeden zvrat na úvod (pokračovanie už bolo jasné), menej už potešila predvídateľná koncovka, ale Kanaďania viac ako na scenár či inteligenciu stavili len na krvavosť, čo mňa osobne nikdy nemôže uraziť.

plagát

Bag of Lies (2024) 

Manžel sa snaží zachrániť svoju ženu, ktorá trpí rakovinou, pomocou rituálu, pričom naleje jej krv do záhadného vreca, a odvtedy začne trpieť halucináciami. Či niečo roztomilé z toho vreca vylezie, sa dočkáme až v samotnom závere, no zvyšná časť veľmi zaujímavá nie je. Na papieri nemusel samotný námet vyznieť najhoršie, avšak obmedzený rozpočet a neschopnosť tvorcov vytvoriť poriadnu hororovú atmosféru to ťahajú dole. Film nie je vôbec desivý a minimálne dve tretiny stopáže tvoria dookola sa opakujúce scény, takže ma to už po chvíli začalo otravovať a nevedel som sa dočkať konca.

plagát

Panggonan Wingit (2023) 

Indonézska verzia na Kruh. V hoteli je prekliata izba obývaná zlým duchom a každý, kto do nej vojde, zomrie o 3 dni. Rozdiel je len v tom, že tento duch má namiesto čiernych vlasov biele, a nevychádza zo studne, ale zo zrkadla, navyše rád sťahuje ľudí z kože. Hlavní hrdinovia, ktorí samozrejme do tej izby vstúpili, musia pátrať po minulosti. Vyložene prepadák to nie je, ale príbeh ma už nijako nezaujal. Po toľkých remakoch a napodobeninách vznikla len ďalšia do počtu. Okrem občasného solídneho gore nie je veľmi o čo stáť. Indonézia by už mohla tú pásovú výrobu pozastaviť a snažiť sa aspoň o trochu originality, lebo všetky ich horory splývajú do jedného.

plagát

Di Ambang Kematian (2023) 

Otecko uzavrie zmluvu s diablom a celá jeho rodina sa ocitne v ohrození života. Najmä ich deti čakajú ťažké časy, akonáhle sa im totiž začnú zjavovať duchovia, je to predzvesťou, že démon si po nich čoskoro príde. Slušný horor, dokonca lepší, ako som čakal. Najviac som bol príjemne prekvapený v prvej polovici, pretože duchovia vyzerali naozaj desivo, párkrát som sa solídne zľakol a nechýbali krvavé scény - ako najväčšie pozitívum vnímam to, že režisér sa s hlavnými postavami proste nesral. Preto ma miestami lákalo dať aj štvrtú hviezdu. Lenže žiaľ, v záverečnej tretine namiesto toho, aby nastalo očakávané hororové peklo a poriadne vyhrotenie, film sa začal motať v kruhu a celé sa to zbytočne spomalilo. Radšej mohli tvorcovia tých 20 minút nudného naháňania šamanov a starých bylinkárok vystrihnúť, urobili by lepšie.