Snídaňový klub

„Raňajkový klub” pozostáva konkrétne (zatiaľ) z piatich členov. Prvý krát sa majú stretnúť 24. marca, to jest sobota, roku 1984, so začiatkom o siedmej hodine ráno, a to nikde inde, než práve na Shermerskej strednej škole, Shermer, Illions. 60 062. Dôvod ? Všetci totiž majú byť povinne › po škole ‹ až do štvrtej popoludní. Príčina ? Každý z pätorky zrejme niečo (veľmi) zaujímavé vyčudil, ba asi okrem »blázna« , ktorú dopĺňa ešte toto kvarteto: „génius, športovec, princezná a vyvrheľ” . Asistent riaditeľa školy Richard "Dick" Vernon im všetkým na margo zadal tiež i domácu úlohu: „napísať esej, najmenej s tisíckou slov, o tom, kto si myslia, že sú” ? Čas ? Do 16:00 ! Namiesto pôvodného zadania, sa začnú venovať predovšetkým sami sebe, spoznávať sa navzájom, čo vonkoncom nie je hneď také jednoduché, pretože nie sú povahovo na rovnakej vlnovej dĺžke, každého čosi vo vnútri poriadne škrie, tým pádom vznikajú medzi nimi rôzne konflikty, spojené s krikom, hádkami, či strkanicami. Minúty síce pomaly plynú, a to ani nehovoriac o hodinách, ktoré sa ináč i neuveriteľne vlečú, ak človek len čumí do blba, predznamenáva najmä to, že na tento víkend nielenže nikdy nezabudnú, ale otázne je taktiež aj to, ako sa vlastne budú ksichtiť v pondelok, ak sa trebárs, stretnú kdesi na chodbe vzdelávacieho inštitútu ? Prezradím iba jedno, že vydržte to s nimi až do záverečnej, pričom budete aj následne odmenení za to, čo ste sa to vlastne všetko o nich dozvedeli... ? / Rannejší John Hughes, je ešte o chlp lepší, ako s Ferrisom Buellerom o rok neskôr ! Emilio Estevez, ktorý inak otcovi Martinovi, ako by priam z oka vypadol, podáva autentický a civilný, herecký výkon, ale zase si na druhej strane vôbec nemyslím, že by dominoval celému plátnu, pretože v podstate každý z mladých hercov, má dostatok hereckého priestoru, najviac si ho asi užíva strhujúci Judd Nelson, ktorý svoju postavu "Johna Bendera" doslova žral, ale asi mal tak vďačne nastavený scenár, z ktorého si ukrojil najväčší kus. Prekvapila i › šedá myška › , Allison Reynolds, od ktorej sa to dalo asi čakať, to bol jej cieľ. Extra pohodový filmík, ktorý skôr pripomínal drámu, než komédiu, a tak by sa mohlo predsa jednať o akúsi dramédiu ? (19.11.2020)

Občas mi to připadalo jako trochu naivní pohled „starého muže“ (což John Hughes rozhodně nebyl) na život dospívající mládeže, ovšem na druhou stranu některé výroky a myšlenky bych tesal do kamene. Rozhodně duševní pochody týnejdžrů pramenící z traumatického vztahu „despotický otec vs. syn“  Hughes trefil perfektně, vzhledem k vážnosti tématu nezvyklá komediální nadsázka byla překvapivě fajn, lehké naťukávání sexuálních témat pobavilo, pět zcela rozdílných povah se bezva doplňovalo a prostě to moc příjemně utíkalo. Moc pěkný film a zasloužený velký zámořský kult. (18.02.2024)

Málokterý film o teenagerech se natolik zajímá o své hrdiny a snaží se proniknout do jejich nitra jako právě Snídaňový klub. Všechny hlavní postavy jsou v podstatě archetypy (sportovec, šprt, rebel atd.), které rozděluje odlišné společenské vystupování, ale silně je spojují podobné životní problémy (rodiče, sexuální zkušenosti aj.) Dobré určitě je, že každý si tu může najít někoho, s kým se ztotožnit, a ještě lepší je to, že nikdo a nic zde není jen černé nebo bílé. Já osobně jsem si "něco svého" našel víceméně u každého z nich... Většina prcičkovských a post-prcičkovských slátanin téhle inteligentní zábavě nesahá ani po pás (a "Don't You Forget About Me" je prostě parádní song!). 80 % (25.12.2009)

Už v o rok staršej komédii Sixteen Candles Hughes mierne naznačoval dramatické sklony, ale až tu ich naplno rozvinul. The Breakfast Club totiž nie je žiadna priamočiara 80s komédia (ako som predpokladal), ale komediálna dráma. Na to druhé som si musel trochu zvykať, ale v konečnom dôsledku film funguje v oboch rovinách. Hughesovi sa darí z pôvodne veľmi nesympatických postáv vykresať hrdinov a symboly mladíckej rebélie. Na druhej strane film má niekoľko skutočne vtipných scén a skvelý synth popový soundtrack navyše (skvelá pieseň Waiting od E.G. Daily). A strašne žeriem nevinnú tváričku Molly Ringwald! Breakfast Club je skvelý film, len od neho netreba očakávať žiadnu ďalšiu Summer School, žiadnych ďalších Sixteen Candles, žiadnu ďalšiu Weird Science ani nič podobné. (04.08.2007)

Madison Spencerová je trinásťročná hrdinka posledného románu Chucka Palahniuka Zatratení, ktorý teraz momentálne čítam a pre ňu je snímka Johna Hughesa The Breakfast Club hollywoodský nesmrteľný film. Je mrtva a dostala sa do pekla, ktoré je podľa nej práve takou ohnivejšou obdobou tohto filmu. Mňa len tak zaujímalo, či naozaj tento film existuje, pozriem do databázy a fuckt, že hej! Vidieť to vtedy, bol by som asi z toho uveličený, ako mladá Madison, avšak teraz mi to prišlo skôr trápne smiešne. Tie ich tanečné ťahy, idiotské pozy, bota omotaná červenou šatkou.... Ale dalo sa zasmiať na vtipných hláškach, to nepopieram, ale hovorím, teraz ma to nejak minulo a navyše, ked' rozoberali svojich starých, tak som dokonca skapínal aj od nudy a teda zostanem na neutrálnych (50/50) troch hviezdičkách, pretože bolo celkom milé si sentimentálne zaspomínať na detstvo. (05.09.2012)