Kékszakállú

Kékszakállú je mimoriadne zvláštny film, v istom veľmi zložitom zmysle „emocionálne" inšpirovaný jedinou operou Bélu Bartóka Hrad kniežaťa Modrofúza. Začína ako letný dovolenkový portrét detí bohatých Argentínčanov tráviacich prázdniny na uruguajskom pobreží Punta del Este, civilný, realistický portrét s reálnymi zvukmi a ruchmi, takmer bez hudby, skladačka akoby jednoduchých obrazov. Nuda na slnku. Ale z ničoho nič sa ocitneme vo fascinujúcej fabrike na polystyrén s absurdnými zamestnancami a brigádnikmi. A to preto, aby sme sa potom s postavami filmu preniesli do školy a na absurdnú návštevu opery. Kékszakállú je skoro až experimentom, ignoruje pravidlá rozprávania, resp. ich priam znásilňuje, je to divný a zároveň presvedčivý film o úplnej duševnej letargii, začínajúcej apokalypse nezáujmu a nudy, o tom, že nič nemá ani nedáva zmysel. Aspoň teda v určitom tragikomickom životnom období dospievania. (Art Film Fest)