Reklama

Reklama

Mladá Maud pracuje od detstva v drsných podmienkach londýnskej práčovne, v ktorej sa dokonca narodila. Postupne sa vypracovala na vysokú pozíciu, spokojne žije s manželom Sonnym a synom Georgom a vlastne jej v živote nič nechýba. Všetko sa zmení vo chvíli, keď sa náhodou zapletie do protivládneho protestu sufražetiek bojujúcich za volebné práva žien a ich práva v spoločnosti. Maud sa začína emancipovať a pripojí sa k radikálnej ženskej organizácii, ktorá po neúspešných apeloch na parlament prikročí k extrémistickým formám boja, občianskej neposlušnosti, bombám a hladovkám. Po zatknutí ich spoločnosť odmieta uznať za politické väzenkyne a rovnako odmieta splniť ich požiadavky. Boj za volebné právo žien a ich zrovnoprávnenie s mužmi bude v Británii pokračovať ešte ďalšie dve desaťročia... (TV JOJ)

(viac)

Videá (6)

Trailer 1

Recenzie (73)

Rob Roy 

všetky recenzie používateľa

Řadím na stejnou úroveň jako minuloroční nepochopitelně přechválenou Imitation Game. Vkusný britský snímek o zajímavé kapitole z dějin 20. století, produkčně velmi dobře ošetřený, ale nijak zvlášť strhující a příliš akademický. Tento mi je ale díky absenci hypu sympatičtější. A mladý španělský kameraman Eduard Grau roste ve velkou personu, sleduji ho už déle a texturu jeho obrazů je radost sledovat a i ne nijak zvlášť dobré (The Awakening, A Single Shot) filmy posouvá výše, na rozdíl od svého barcelonského kolegy a kýčaře Oscara Faury, přechváleného právě za Imitation Game. 7/10. ()

kaylin 

všetky recenzie používateľa

Mně se líbí, že tyhle filmy ukazují těžká období lidstva. Je to i docela dobře zahrané, i když dějiny tu mají trochu větší význam než jedinec. Masy tady vítězí, což je trochu chyba filmu. Ale co je podivnější, to je skutečnost, že jsou podobné filmy pořád aktuální, protože nerovnost ve společnosti pořád existuje a je jedno jestli mužem a ženou, bílým černým, křesťanem muslimem, prostě zde je a není možné se jí zbavit. ()

Reklama

silentname 

všetky recenzie používateľa

Pre mňa je "Suffragette" film, ktorý absolútne nevie vyťažiť zo svojho potenciálu a výsledne vychádza ako film, ktorý je príliš málo zaujímavý na to, aby sa človek k nemu vrátil. Je to podľa mňa okey film s pár dobrými momentami, ale to nechcete vidieť, keď si prečítate titul a keď sa to dotýka histórie, ktorú môže podať zaujímavo. Takže si najprv povedzme čo je na ňom zlé. V prvom rade marketing. Keď vyšiel trailer a videl som, že tu bude hrať Helena Bonham Carter a Meryl Streep, tak to bol háčik, na ktorý som sa chytil. A hoci sa Helena objaví celkom často a je dôležitou postavou, tak Meryl Streep je tu dokopy v jednej scénke, ktorá trvá asi päť minút. A je mi ľúto, to je maximálne zavádzajúce, najmä ak jej tvár vidíte na väčšine filmových posterov. Carey Mulligan je dobrou herečkou a vidím na nej, že sa snaží pretlačiť svoju postavu von, no žiaľ tak ako všetky ženy v tomto filme nie je veľmi zaujímavou postavou, ktorej osud by som chcel poznať. Jediné čo je na jej postave zaujímavé je vzťah s jej synom. A ako divák som chcel vedieť kam sa to posunie. Inak mi ale boli osudy našich hrdiniek úplne ukradnuté a to je dosť veľký problém, najmä ak sú neustále mlátené políciou a trestané za to, že chcú byť rovnocenné s mužmi. A tiež výrazne nepomáha fakt, že väčšina postáv pochádza z pera scenáristov. Nie je to vyslovene negatívum, nakoľko v týchto časoch bolo určite veľa žien, ktoré bojovalo za svoje práva a nikto ich nepoznal, no väčšina postáv sú fiktívne. Keby mám osobne vybrať postavu, ktorá ma oslovila najviac, tak asi by to bol inšpektor Steed v podaní Brendana Gleesona. Musí bojovať s problémom žien, ktoré sa rozhodujú porušovať zákony a bojujú za svoje práva, a často sú jeho metódy veľmi tvrdé, no na druhú stranu mám pocit, že občas v ňom vidno, že by bol radšej, keby sa toto všetko nemuselo vôbec diať a všetci mohli žiť v pokojnom svete. Lenže ako mu Maud povedala, keď ich odmietali počúvať v mierovejších časoch, tak museli nastúpiť tvrdšie metódy. Scénky, kde sa príbeh sústredí na neho sú zaujímavé a dobre sa sledujú. Ale ako som už povedal, zvyšok filmu je trošku mdlý a nie moc zaujímavý. Myslím si, že je napriek tomu stále hodný toho, aby ste si ho aspoň čekli, ale určite neočakávajte výnimočný filmový zážitok. Hodnotenie: C+ ()

hanagi 

všetky recenzie používateľa

Téma, které si rozhodně zaslouží pozornost, ale od kterého jsem čekala víc. Možná střízlivější přístup a méně citového nátlaku. Hlavní hrdinka nejenže byla sirota, ale taktéž sexuálně zneužívaná svým šéfem a nakonec matka, které vzali syna. Už chyběly jen souchotě a manžel, který by ji každý večer cvičně seřezal. Navíc bych moc nejásala - první snahy o rovnoprávnost jsou staré více než 150 let a pořád je o co usilovat. Project 52 Films by Woman. ()

Khalesi 

všetky recenzie používateľa

Nepovedala by som, že to bolo len čierno-biele. Nie všetky ženy boli úžasné hrdinky a všetci muži despoti, napríklad manžel Bonham Carter bol skvelý. Proste to tak v tej dobe chodilo, vždy ten "slabší" ťahá za kratší koniec. Možno si to proste muži v dnešnej dobe nedokážu predstaviť, alebo pripustiť, pritom ešte stále netreba ísť ďaleko pre živé príklady. Tiež si myslím, že to bolo trošku nedoladené, ale hlavná myšlienka vynikla dostatočne a o to zrejme tvorcom šlo. ()

Galéria (47)

Zaujímavosti (7)

  • Boty, které nosila Meryl Streep (Emmeline Pankhurst) během natáčení, jsou stejné boty, které měla ve filmu Vzpomínky na Afriku (1985). Jelikož štáb neměl k dispozici žádné boty v její velikosti, dovolily jí nosit tyto. (jezurka42)
  • Ve filmu vystupují skutečné postavy. Emmeline Pankhurst (Meryl Streep) - 1858 - 1928, zakladatelka hnutí za ženské volební právo, po smrti manžela založila v roce 1903 organizaci WSPU (Women's Social and Political Union), po radikalizaci hnutí byla několikrát uvězněna. Emily Wilding Davison (Natalie Press) - 1872 - 1913, militantní bojovnice WSPU, mnohokrát zatčená a napadená policií. Zemřela v roce 1913 po zraněních, která utrpěla na dostizích, když vběhla na závodiště pod kopyta koně, kterého vlastnil král Jiří V. Pravděpodobně svým činem chtěla upoutat pozornost a narušit závod, ale nechtěla spáchat sebevraždu. (bllm)
  • Helena Bonham Carter (Edith) je pravnučkou H. H. Asquitha, který byl době, kdy se film odehrává, premiérem a také hlavním odpůrcem zavedení hlasovacího práva pro ženy. (hansel97)

Súvisiace novinky

UK/UH aneb „zimní filmová škola“ opět láká

UK/UH aneb „zimní filmová škola“ opět láká

17.11.2016

Letos se čtyřdenní přehlídka (24. – 27. listopadu 2016) v Uherském Hradišti zaměří na postkoloniální britský film a britské filmové novinky. Kromě dvou hlavních témat připravuje kino Hvězda poutavý… (viac)

Reklama

Reklama