Reklama

Reklama

Jonathan (Garrett Hedlund), ktorý sa svojej rodine už dávno odcudzil, jedného dňa zistí, že sa jeho smrteľne chorý otec Robert (Richard Jenkins) rozhodol dať v priebehu nasledujúcich štyridsaťosem hodín odpojiť od prístrojov. Počas tohto krátkeho času sa odohrá životná dráma. Robert rozohrá hru kto z koho, aby získal späť všetko, o čo ho pripravili rodina aj choroba. Rozvíri sa debata o právach pacientov a ľudskej slobode. Jonathan sa zmieri so svojím otcom, znovu nadviaže kontakt s matkou, sestrou aj bývalou láskou. Opäť dokáže nájsť slová, a to vďaka dvom nečakaným spojencom a pomocníkom – mladej pacientky, ktorá je na svoj vek veľmi múdra, a racionálne zmýšľajúcej zdravotnej sestry. (TV JOJ)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (11)

Ukrizku 

všetky recenzie používateľa

A proč by to tak nemohlo být? Mít život ve své kompetenci a počkat si, až to všem dojde a budou se chtít rozloučit. Další, spíše nadprůměrný snímek, který ukazuje, že někdy platí "skrze tebe vnímám sebe". Zaplať Jehovovi za to, že to celá rodina stihla a ještě jim smrt ukázala nějaké ty highlightery. Prezentované formě asistovaného suicida vlastně také nelze nic vytknout a kdo někdy umírajícího doprovázel, ví, že v posledních věcech se skutečně potkávají potřeby omývat výkaly s potřebou pochovat umírajícího v náručí jako miminko. ()

Fiftis 

všetky recenzie používateľa

Prekvapivo málo známa snímka, v ktorej sa nájde pár dosť veľkých hollywoodkych hviezd. Obzvlášť Amy Adams, ktorá strhla celú snímku pre seba. A to vôbec nepôsobí ako hlavná postava. Rodinka sa stretáva u čoskoro už smrteľného lôžka nevyliečiteľne chorého otca, ktorý sa chce nechať odpojiť od prístrojov (a ešte predtým sa zbavil všetkých svojich peňazí, čo budúceho dediča veľmi nepoteší) - verná manželka, snaživá dcéra, právnička a nezdarný syn, ktorý nechal školy a nie príliš úspešne sa dal na muziku. Ako sa dá očakávať, v tom krátkom vypätom časovom úseku vyplávajú na povrch všetky rodinné problémy, priebeh je v skutku predvídateľný a nakoniec je to veľký doják. Silná téma. A na konci filmu som sa z úsmevu Amy Adams skoro roztopil. Je to také moje zlatíčko. ()

Reklama

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Zaujímavý film a mohol byť oveľa silnejší, keby nedával hlúpe vsuvky týkajúce sa židovstva či trpiacich plešatých detí vo veku cca 8 rokov rozprávajúce o sexe. A to nielen raz, režisér sa v tom asi vyžíval. Inak opäť doják hrajúci na city za podpory eutanázie, hoci tu mi nejak nedošlo, ako môžu v štáte, kde je zakázaná eutanázia odpojiť od prístrojov žijúceho človeka. Inak názor, že Amy Adams strhla celú snímku pre seba je blbosť, je tam dokopy 5 minút a jej postava je nepodstatná. Spoiler: Záver filmu bol totálne prehnaný a neviem, kto považuje za dobrú smrť udusenie, ale dobre no. Kultúra smrti musí vždy zvíťaziť, tak to nalajnovali neomarxisti. ()

Thomick 

všetky recenzie používateľa

No, ehm. Ve Witu bylo umírání v přímym přenosu daleko intenzivnějšim zážitkem, a stačila k tomu jedna perspektiva - tady jich máte naservírovaných hned několik, jen sotva rozvedených, natožpak dotažených, a bez výjimky se nesoucích tak trochu v duchu La Fontaineových bajek se zvířátky. Akorát s tim rozdílem, že zde v hlavní roli účinkujou Židi a za průvodní morální otázku si tvůrci (opatrně chválim) zvolili přípustnost eutanázie. --- Update: Jessica je stále stejně boží, a tady dokonce i zpívá... hebrejsky! ()

peproch 

všetky recenzie používateľa

Silné téma? Já vlastně nevím jaké. Návrat ztraceného syna domů? Umírání otce? Dětská Leukemie? Nesnášení se se sestrou? Právo na asistovanou sebevraždu? K lepšímu porozumění filmu postrádám pochopení, proč vlastně byl Jonathan pryč. Zní otázka takto? Jak je možné mít nárok na chování rodiny když mám právo na sebeurčení a nemilosrdná rakovina kosí bez ohledu na věk. ()

Galéria (11)

Reklama

Reklama