Kandidát

Takhle si udělat srandu z volebních manažerů, všeho schopných reklamních agentur a vysoké politiky. To se Slovákům moc povedlo. Oceňuji taky velmi dobré technické zpracování, tedy hlavně kameru, s ozvučením už to bylo horší, protože mluvené pasáže příliš přebíjela hudební složka a ostatní zvuky. Viděno v rámci Challenge Tour 2015:30 dní se světovou kinematografií. (21.04.2015)

Človeka aj poteší, že na Slovensku začne točiť aj niekto iný ako utrpiteľskí elitárski umelci, čo dva krát za rok navštívia ústav pre problémovú mládež, potom sotia dvoch nehercov pred kameru, stlačia play a myslia si , že svojím "realistickým" pseudohumanizmom spasia svet. Bohužiaľ tento druhý protipól (filmy ako Kandidát) a ich snaha natočiť populárny žánrový film opäť raz nevyšla. Ešte by sa dalo prehltnúť, že je to celé jedno reklamné porno. Čaro réžie totižto spočíva v nastrihávaní makrodetailov ksichtov na fetišistické makrodetaily produktov prekladané nemotivovanými jazdami v celkoch zaberajúce kuchyne a kancelárie z dizajnových katalógov. Režisérovi, ktorý doteraz točil len krátke reklamy, však nepomáha ani scenár. Dialógy sú na pár miestach celkom dobre vygradované a sem-tam sa scenár snaží umne striedať dramatické pasáže s menej dramatickými, ale v celom príbehu je toľko logických lapsusov, toľko nedotiahnutej poučkovej strnulosti a remeselnej nedôslednosti, že je to až bolestivé. O prilepenom konci a zbytočnosti celej odpočúvacej línie ani nehovoriach. Najviac ma však otravuje vyznenie filmu. Pôsobí to, akoby to spískala partička frustrovaných "umelcov", ktorí si chcú ostro uťahovať z biedneho stavu súčasnej politickej kultúry. Narážky na sociálne istoty, na tendre a mediálne kauzy pôsobia však veľmi plytko a hlavne je ťažko určiť, kam mali byť smerované, keďže už samotné poňatie kandidáta je protirečivé. Na jednu stranu chce kritizovať súčasný spôsob vytvárania kandidátov populistickými politickými stranami za pomoci národniarskych symbolov, na druhú stranu však kandidáta heroizuje a chce, aby sme ho ako diváci milovali. Sú to teda len romantické bludy o skazenom politickom marketingu s konšpiračnou pointou o tom, že za všetkým sú zlí eštebáci. Film teda nie je ani len priemerná žánrová zábava, a už vôbec nie dielo s inšpiratívnym spoločenským presahom. Iba symptomaticky vypovedá o tom, ako sme všetci frustrovaní s Fica, ale nič proti tomu nevieme spraviť. Megaotravné sú aj inside jokes s populárnymi tvárami z kultúrnej brandže ako napríklad Baláž a Hubinák v televíznej ankete, ktoré nemajú absolútne žiadny zmysel a k smrti otravná je komická postava mladého afektované odpočúvača, ktorý akoby sem doplachtil z Krónerovho Lóve a jeho exploatačné rádobyvtipné jazykové okienka, ktorých motivácia je mi rovnakou záhadou ako plagát Liv Ullmann v jeho byte. Keď mi poskytne niekto rozumnú motiváciu, prečo má postava s mentalitou pubertálneho vtipálka v izbe megaplagát hereckej hviezdy autorského kina šesťdesiatych rokov, tak som ochotný pozrieť si Kandidáta znova a pohľadať v ňom ešte niečo na druhú hviezdičku, pretože ma mrzí, že sa ďalší slovenský film len mierne odliepa od spodnej hranice hodnotiacej škály. (13.10.2013)

Karásek je evidentne šikovný chlapec a všetko toto myslel dobre, je na správnej ceste. Pre mňa to bolo ale 106 nezáživných minút. A už na začiatku, keď mi to všetko pripomínalo Medianeras, som vedela, že toto asi nie. Kamera, strih a muzika slušné. Ale ten zvuk? ... však som im polovicu filmu nerozumela. (03.06.2014)

„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský, ktorého inak obvykle nemám moc v láske. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím aj trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. Ale so scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, ale pri obľube niektorých slovenských režisérov nakrúcať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností. (22.07.2018)

Nový slovenský film, ktorý ma na počudovanie potešil. Karásek sa ako keby vykašľal na filmy z časoch dávno minulých a už úplne zanevrel na sociálne drámy. Vytvoril obrazovo pútavú paródiu na ten veľký reklamný systém, ovládajúci naše životy, rozhodnutia a spôsob zmýšľania. Výsledok je možno v konečnom dôsledku mierne rozpačitý, ale aj napriek tomu prevládajú skôr pozitívne pocity. V prvom rade je to obraz, tradične dobrá hudba Matúša Širokého - ten človek by mal začať vydávať svoje vlastné soundtracky a dejová línia z dvojicou odposlúcháčov. Civilná, vtipná a po mnohých stránkach pamätná. Druhá dejová línia sledujúca všetko to zákulisie, je príliš klipová, príliš umelá a príliš hraná na efekt - čo hraničí dakedy zo sebaparódiou ľudských hodnôt. Je mi úplne jasné, že to bolo zámerom tvorcov, pretože by pre mňa bolo nepredstaviteľné, že by vedľa seba fungovali dve línie - pôsobiace ako od dvoch rozdielnych režisérov. Problém je, že sú natoľko rozdielne,že keď ich postavíte k sebe, tak tam kde by sa mali dopĺňať sa skôr žánrovo rozchádzajú. Jedna je v mnohých hereckých rovinách nefunkčná a tá druhá je zase príliš ľudská a uveriteľná. Keď ale obhliadneme tento fakt a tiež to, že film má tendenciu hovoriť o mnohých aspektoch ľudského života na malej ploche, čo sa mu dakedy vypomstí v podobe nefunkčného vtipu(jazda autom a nadávanie pomalým vodičom), jedná sa rozhodne o film a režiséra, ktorého ďalšiu tvorbu sa oplatí sledovať. Rozhodne ďalšia z pozitívnych filmových udalostí. (20.10.2013)