Profesionál

Profesionál je z môjho pohľadu najlepší film, ktorý Belmondo nakrútil, a to som videl všetky, ktoré stoja za pozornosť. Je filmom, ktorý mi výstavbou pripomína western. Od krivdy spáchanej mocnými, cez potrebu reagovať ako muž a duel oboch protivníkov až po nehappyendový záver. Príbeh je napínavý, dobre zahraný a znie k nemu jedna z najúžasnejších Morriconeho melódií, o ktorej nadužívaní mám silné pochybnosti. Takže spokojnosť po všetkých stránkach. (03.09.2013)

Agent Beaumont se jako pěšec na šachovnici státních zájmů rozhodne proti vůli svých nadřízených vrátit do partie, v které byl obětován. Během hry vždy o jeden tah před soupeřem provede na závěr nečekaný šach-mat, leč mocní pořadatelé mu stěží umožní trumf na celém turnaji.. Scénář, hudba, Belmondo, Hossein - čtyři nosné pilíře filmu. Apropo, čeho se Morricone dotkne, promění se ve zlato. (01.09.2008)

Štyri hviezdičky z nostalgie. Ako 12 ročný som bol z toho filmu PAF, hlavne ten záver ma dostal. Potom so to videl o nejakých tých 10 rokov neskôr a s hrôzou zistil, že sledujem niečo iné, než som si v pamäti vybavoval. Konkrétne scény sa z hlavy nevyparili, spojenie drámy s fraškou mi ale prišlo tak trochu kostrbaté... No a teraz, o ďalších 10 rokov, som už nečakal nič extra a dočkal sa oddychového príbehu s niekoľkými naivnými (na strane tých čo chytajú) a niekoľkými geniálnymi (samozrejme Belmondo) scénami... a stále veľmi dobrým záverom, ktorý hlavnú postavu aj príbeh predsa len obohacuje. Aj alebo práve preto štyri hviezdičky. (27.12.2005)

Belmondův možná nejdrsnější film, u kterého člověk i tuší že to tentokráte nemusí dopadnout dobře. Jinak o policistu Rosena (Robert Hossein) bych si neopřel ani kolo a nejraději bych mu plivnul do tváře! Až tak byla jeho role záporáka přesvědčivá. Každopádně pro Belmonda jasná první liga, velmi vážný film s geniální hudbou. 90% (10.03.2008)

V bohatej filmografii francúzskeho hereckého velikána → Jeana-Paula Belmonda, sa síce až tak extra dobre nevyznám, (ne)orientujem sa, aspoň zatiaľ nie, lebo neskôr chcem a musím (skrátka, nevidel som toľko filmov, aby som to mohol vedieť prípadne kvalitatívne posúdiť), čiže tým pádom nemôžem úplne čestne prehlásiť, že skrz Profesionála, uzrelo svetlo sveta, hercov doposiaľ najlepší film, ale rozhodne si myslím, že sa jednoznačne jedná o jeden z jeho najlepších kinematografických zárezov, ktorý ma mimochodom mimoriadne zaujal, aj keď som na ňom súčasne ponachádzal i niekoľko viditeľných „chýb na kráse”, no i napriek tomu väčšinou prevládala veľká, až skoro by som povedal, že „maximálna spokojnosť”, možno i vďaka emotívnej, Morriconeho hudbe, teda by som sa mal najmä vrelo poďakovať → večne sa opakujúcemu, hudobnému motívu: Le vent, le cri ( Vietor, krik ), čo sa divákovi snáď automaticky vryje pod kožu, že sa dá počúvať i samostatne. Na základe toho ale nehovorím, že „Bébel” by bol v nejakom, výraznejšom ústraní, ba práve naopak, dáva zo seba maximum, a to konkrétne od začiatku až po koniec, keď sa mi už tisli slzy do očí z predchádzajúceho diania, ktoré ma normálne priklincovalo do sedačky ! Protagonistovi zvyčajne šliape na päty → vskutku nepríjemný antagonista Robert Hossein (tieto postavy to proste majú v náplní ich práce, ale tento to ešte akosi strašne obľubuje), s ktorým nebude žiadnej núdze o samé konfrontácie, kde dokonca tá naprosto zásadná, je ako vystrihnutá z „Divokého západu”, ale to už trochu predbieham nasledujúce udalosti, pretože s agentom tajnej služby, Josselinom “Jossom” Beaumontom v podaní J-P Belmonda, sa na samý úvod, najprv zoznamujem v dosť prekérnej situácii v jednej z afrických krajín, aby som pokračoval v jeho ťažení po Paríži, kedy sa veci stávajú priamo súmernými... Nie je nad to si zakaždým vychutnávať staré, či povedzme aj staršie filmy, keďže tie „nové”, v podstate, nestoja vôbec za nič !   (25.06.2022)