Pieta

Dosť ťažko sa mi hodnotí nový kúsok od kórejského veterána Ki-duk Kima . Viac ako polovicu filmu sa dívame na nie príliš sympatického chlapíka, ktorí vymáha dlžoby od nájomníkov a to dosť tvrdo a nekompromisne. Sme svedkami odrezaných i dolámaných končatín a iného násilia, no potom sa v príbehu zrazu objaví jeho matka, ktorá ho po narodení opustila. Násilná prvá tretina je za nami a prichádza dosť kontroverzná a úchylná druhá tretina, ktorá až v poslednej tretine a po záverečnej pointe dostane iný rozmer. Nie je príjemné pozerať sa na to ako vlastný syn znásilní matku, či ako vlastná matka honí péro synovi a tak...Na druhej strane pointa je veľmi dobrá i logická a vo výsledku robí film lepším, než sa na prvý pohľad zdá. Bez pointy by to však bol iba slabý priemer. 70%. (14.05.2013)

Prý po letech opět "ten pravý Ki-duk". Já od něj viděl vše po 3-Iron a potom až toto, takže na to mám maličko jiný pohled - jde prostě jen o ždímáni trademarků ve stylu Tima Burtona, kdy z toho plyne jistá základní působivost, vzhledem k minulé tvorbě už je to ale moc předvídatelné. Navíc už zůstala jen festivalová poetika, syrovost Krokodýla se ale kamsi vypařila. Jestli jsou tedy ostatní nadšení, že jde o návrat ke kořenům, já jsem zklamaný, že je to zase to samé, jen s obroušenými hranami. (12.01.2013)

Pražský výběr obsah filmu vyjadril už pred časom jednoznačne: "Prachy jenom prachy nečekají, jen po nich šáhneš, už Tě mají!" Rozhovory i komunikácie sú dnes vydláždené peniazmi a prístup k nim lemovaný krvou. Pretože: krvavý je zrod i zánik jednotlivca, jeho vzťahy i práca: to všetko temer bezozvyšku diktované zase peniazmi. Uzavretý kolobeh. Všeobecné pravdy zasadené do prostredia chudobných obrábačov kovov, zanikajúceho sveta, ustupujúceho kanceláriám poisťovácko - finačných inštitúcií. Robotníci sú prebytoční, namiesto odporu voči úžere sa ustrašene krčia pred nekompromisným vymáhačom dlhov. On sám je len úbohým vykonávačom príkazov pánov v golieroch. Bez rodiny, bez zázemia, bez emócií. Potlačené city sa však u neho dostavia. No podobne ako všetko ostatné v tomto filme, len ako následok peňažného kolobehu z minulosti. Režisér ponúka jednoducho vyrozprávaný príbeh plný prekvapivých obrazov, často násilných a plných ubližovania, no pri téme peniaze, to asi snáď ani nejde inak. Úplne posledný záber pre mňa predstavuje možné riešenie a vykúpenie sa z nešťastného kolobehu finančných záväzkov sľubov, transakcií a prevodov. (20.11.2012)

Dlhé roky som nevidel žiadny Kim Ki-dukov film, naposledy LUK. Propaganda tvrdí, že vraj sa vracia k svojej skvelej starej forme. Neviem síce, ktorá to je, ale podľa mňa ju nikdy nestratil. A preto som ho aj prestal sledovať... Priznám sa, že v ázijských filmoch nie som veľmi schopný posudzovať, čo je okej, čo je hlboké a čo je iba maska kĺžúca sa po povrchu. Zopár momentov vyslovene smiešnych, pritiahnutých za vlasy či až prekvapivo doslovných a polopatistických by v prípade takéhoto festivalového tvorcu nasvedčovalo nezdaru, avšak poctivá hromádka hlbokých životných právd, meditácia o tom, kto je skutočný kripel, fyzický či psychický a dvojkoľajnosť celku, ktorý sa dá vnímať ako Oneskorená výchova náhradnej matky i ďalšia prefíkaná ázijská variácia na Dokonalú pomstu ma trochu držia v šachu. Po zhliadnutí zmeškaných Kimových filmov sa vyjadrím zasvätenejšie, pri hodnotení PIETY osamote smelo potvrdím, že svojho tvorcu reprezentuje veľmi slušne. (01.12.2012)

Pieta nie je tým najlepším, čo filmografia Kim Ki-duka ponúka. Ako návrat k filmom "krokodílej série" postráda kompaktnosť, na druhej strane predstavuje krok vpred oproti filmom, ktoré nakrútil po roku 2004. Repetitívnosť motívov a symbolov nie je taká do očí bijúca ako v Dychu, no aj tak film neponúka dostatok argumentov o jeho výnimočnosti. Úprimne si myslím, že by sa slovenská klubová scéna, aj v rámci Projektu 100, mohla otvoriť ďalším z kórejských režisérov, ktorých výpoveď, v prípade napríklad Im Kwon-taeka ani po stovke filmov, nestratila na originalite. (30.06.2013)