Svatyně

Brutální a atmosférické, jestli on to nebude italský horor. Historické entrée s teutonskými rytíři plné nemilosrdného násilí a krutosti, střih a dostáváme se do naší současnosti, kde se satanské mystérium velmi rychle dostává do popředí celého dění a nastává masakr. Kdo viděl Bavovy Demony nebude překvapen, byť Soavi přece jen se svými postavami alespoň zpočátku víc pracuje a zaujme i třeba přelévání významu mezi hlavními hrdiny. Zpočátku ústřední dvojice vědce a restaurátorky ustupuje do pozadí knězi a dceři kostelníka. Hádanky, tajemné mechanismy, ale i sny, halucinace , kruté způsoby smrti  a ďábel sám. Peklo přichází na Zemi... Po nějaké době mne milovaná Itálie opět velmi potěšila, díky Adaamosi! (15.10.2022)

je málo hororov pri ktorých máte skutočný strach. k tým málo vyvoleným dielam patria hlavne talianske gore krváky. svatyňa neovplýva nejako zvlášť prepracovaným scenárom, ale svojou atmosférou vás totálne dostane. skutočne ide o mrazivý zážitok. tento film nedokážem sledovať sám a už vôbec nie v noci! tu je komentar ktory som pisal pre zine hyberned childrens dreams: V minulých číslach som písal o hororoch, ktoré útočia skôr na vašu bránicu, než nervovú sústavu a zákutia v mozgu, ktoré majú vo vás vyvolať strach a pocit úzkosti. Tak som sa teda rozhodol, že vám tentokrát odporučím jedno z vrcholných (aspoň podľa mňa) diel hororového subžánru gore, aké kedy vzniklo a to krásny romantický filmík SVÄTYŇA. Na začiatku sa ocitám v nejakom13. či 14. storočí, keď sa o poriadok v krajine starali rytieri križiackeho rádu a že sa oň starali riadne. Po stretnutí so skupinkou ľudí, ktorí boli údajne posadnutí, pre istotu vypálili a vyvraždili (za doprovodu celkom sugestívnej psychodelickej hudby) ich celú dedinu no a mŕtve pozostatky nahádzali do hromadného hrobu a aby sa na všetko zabudlo, tak sa na tom mieste rozhodli postaviť kostol. Dejom sa presunieme do prítomnosti a tu sa končí všetka sranda (ako i nejaký náznak scénara). Od tejto chvíle sa film zameriava na viacero postav ako mladú reštaurátorku, jej mladého pomocníka, černošského kňaza, ktorý má problémy s latinčinou, či už na mladú dcéru kostolníka, ktorí majú jednu vec spoločnú, a to starý gotický kostol, ktorý sa začína prebúdzať k životu vďaka mŕtvym dušiam odpočívajúcim pod ním. Tak toto je stručný dej-nedej pravdepodobne jediného filmu, u ktorého (keď som úplne sám, je noc, búrka a nefunguje elektrina) mám dokonca nepríjemný pocit nervozity. prečo dej-nedej? Lebo v tomto talianskom gore skvoste sa nedeje nič, čo by pripomínalo nejakú výraznejšiu dejovú linku. Väčšinou tu ide o neuveriteľné psycho pasáže, akoby z nejakej nočnej mory, ktorá vás núti zobudiť sa. A to je práve dôvod, prečo tento film milujem, je to tá jeho nepríjemná snovosť a zvrátenosť, z ktorej vam na tele naskakuje husia koža. Výrazný podiel má na tom Soaviho réžia, ktorá správne dávkuje napätie a ako také pokojné pasáže, za výdatnej pomoci kamery, ktorá skvele zachycuje majestátnosť a záludnosť hlavnej postavy filmu - svätyne. Do povedomia sa vám iste zaryjú kakofonické tóny tak typické pre talianske horory (žiaľ mne sa hudba v talianskych hororoch začína zlievať do jedného celku, tak neviem, či by som ju dokázal počúvať i samostatne, ale do filmu sa hodí). Herci tu nie sú príliš výrazní a zaujímaví, lebo skôr, než si na niekoho zvyknete a než sa vám dokáže vryť do pamäti, tak zmizne zo scény (snáď až na mladú Asiu Argento, dcéru slávneho Daria). Hlavnú úlohu v tomto filme hrá atmosféra, ktorá je skutočne geniálna. A hlavne vďaka nej povžzujem svätyňu za jeden z naj hororov, aké som kedy videl a jeden z vrcholov talianskej gore tvorby. (23.03.2004)

Zase jeden ze skvělých italských hororů. Tuhle zvláštní atmosféru, kterou při tom zažívám prostě miluju. Když vstoupíte do toho chrámu, tak přestává okolní svět existovat a vy pocítíte co se tam za celá staletí odehrálo, že tam číhá skryté zlo, které čeká jen na to až ho někdo vyvolá. A to nebude trvat moc dlouho. (03.09.2008)

Dokud nebyli vypuštěni démoni, tak jsem si podívanou užíval. Zejména prolog je výborný. Poté se z toho stala víceméně nuda. Filmu by výrazně prospělo prostříhání prostřední části. Co se týče plusů, potěšila mě mladá Asia Argento, pěkné záběry - kamera je celkově na velmi dobré úrovni, a hlavně hudební složka. Kombinace Philipa Glasse a Goblinů nemohla dopadnout jinak než výborně. Škoda méně kvalitního scénáře. Argento má na svědomí mnohem lepší kousky. Spíš než Svatyni doporučuji výborného a tématicky podobného Vládce temnot od Johna Carpentera! (30.10.2014)

Ďalší Soaviho režisérsky pokus sa snaží byť tak veľmi tajuplný a desivý, až nudí. Je to skôr zlepenec surrealisticky podaných scén a aj napriek ďalšej hororovej kapacite, ktorá sa na filme podieľala - Dario Argento - kvality snímku tomu veľmi nenapovedajú. A rozhodne som čakal viac brutálneho gore. A tak chválim aspoň soundtrack, na ktorom sa podieľali kvality ako The Goblins alebo Philip Glass, ktorého úžasná skladba Floe je geniálna a je počuť napríklad aj v záverečných titulkoch. (14.02.2011)