Hmla

Následují spoilery. Věřte mi nebo ne, ale nejlepší na celým filmu je opět bohužel jenom ten plakát. Jinak je to totiž plná blbost a můžete mě citovat (ovšem za určitou sumu, samozřejmě ;). Když už se rejžovi podaří vytvořit nějaká atmosféra, rocková (asi) hudba z rádia ji v zápětí pošle někam a změní to na špatnej koncert. Jinak k ději, co říct? Že je plnej hloupostí a křečovitostí a že si člověk chvilkama připadá jak Alenka v říši divů? Že jsem se na ten film díval asi osmkrát a nikdy jsem nevydržel víc jak deset minut? (tedy usnul jsem) Nejvíc mě ale dostávaly nelogičnosti děje jako třeba útěk toho haranta před mlhou (!), slova hlavního klaďasa o tom, že skrz tu mlhu je vidět akorát kulový a v následujícím momentu narazí autem do zdi (!!), proč hledač vyplavenin z moře přišel s nalezenými hodinkami za právě se vrátivší hrdinkou (!!!), jak při scéně v hospodě si "najednou" všimnou, že na fotkách z jedné doby je město malý a o pár let později se rozšířilo do obrovských rozměrů a ihned zjistí, že to má něco společnýho s těma vraždama (!!!!), proč jsou k čertu duchové těch mrtvých vypadající jako shnilá kočka?(!!!!!) a jak můžete ducha z mlhy rozprsknout autem o čelní sklo?A dalo by se pokračovat do nekonečna, vlastně popsat celej scénář. Carpenterovu Mlhu jsem neviděl, ale už ve chvíli, kdy jsem si všiml v titulkách jeho jména a slovíčka "based on", začal jsem se zatraceně obávat. A právem. No a konec je už úplná zmršenina a upřímně řečeno ještě větší hovadina, než zbytek filmu, i když je pravda, že je aspoň trochu zábavnej svou náhlou rychlostí padajícího kamenu. Jindy Viděl jsem i ten Carpenterův skvost a musím říct, že na to, co je tamto za hloupost tohle vyšlo ještě docela dobře. Ale přeci jen to je ještě mnohem horší, než originál. (04.04.2006)

Občas sa stane, že si človek vstúpi do svedomia, nahliadne do televízneho programu a náhodne vyberie film slabšieho kalibru než je preňho typické. Tentoraz prišla na rad Hmla, remake legendárneho Caprenterovho hororu z 80.-tych rokov. Príbeh sleduje niekoľko príslušníkov miestnej mládeže (ako je v anglosaskej produkcii zvykom), ktorá sa zabáva na bujarých oslavách (to jest 3 ľudia trsajúci za rytmu lacného rádia na malej lodi), či nespútaným sexom (to jest dvaja ľudia ležia v posteli). Jedného dňa náhodou zavadia o časť prekliateho lupu, ktorý podľa dávnej legendy patril malomocnej osádke lode, zničenej požiarom. No a tým sa rozpúta "peklo", z mora sa slimačím krokom podľa nálady blíži vysoká stena hmly a ňou prichádza prekliata loď, aby sa pomstila potomkom tích, ktorí ich zradili. Neviem, či existuje termín pre film, ktorého jedinou dobrou stránkou je slušná kamera - zvyšok je totiž tristný. Režisér zabúda, čo sa udialo v predchádzajúcej scéne, scenár strieda jednu nelogickú blbosť za druhou, a o nejakých hereckých výkonoch sa nedá ani hovoriť - plyšový medvedík Tom Welling funguje ako návnada na teen fanynky Smallvillu, Maggie Grace láka opačné pohlavie. No a aby sa nezabudlo, tú najväčšiu kravinu si Wainwright a Layne schovávajú na záver. 0% (25.01.2014)

Som toho názoru, že ten kto takto kurví staré klasické horrorové diela, by si zaslúžil poriadne prefackať. Ale zároveň chápem, že mladým divákom, ktorí v čase, keď John Carpenter natočil pôvodnú pochmúrnu a silne atmosferickú verziu tohto filmu (1980), ešte neboli ani na svete sa tento remake môže páčiť. Ja som sa však pri jeho sledovaní hodne nudil. ** (01.10.2008)

Ďalší z rady hororov pri ktorom sa vôbec nebudete báť. A veľký problém je samozrejme v samotnom scenári. Prečo sa hlavné postavy začnú zaujímať o históriu ostrova na ktorom sa nachádzajú, po smrti ich kamarátov na lodi? Tak! Lebo im to scenár prikázal. Nezmyselné scény - prečo sa napríklad hmla dostane do domu práve cez dres v ktorom nejaká žena ešte k tomu umýva riad a nie cez hocijakú škáročku vo dverách alebo ventiláciou? Len tak, pre efekt! Postavy chovajúce sa divne – chľastajúci, vyšinutý farár alebo nejaký rybár s krvácajúcim zranením na tvári. Čo sa im asi stalo? No to a všetko ostatné čo sa okolo toho deje sa dozvieme asi 10 min pred koncom. Až vtedy sa dej stane o niečo zaujímavejší. Dovtedy sa môžete maximálne pokochať na efektnú hmlu rútiacu sa na mesto alebo nejakú obeť utekajúcu pred ňou a zopár pekných záberov nehôd alebo vrážd, bez akejkoľvek krvi – aby prístupnosť filmu bola čo najväčšia. Na filme vidno, že mal slušný rozpočet, no Carpenterovmu originálu sa v atmosfére nevyrovná. (30.01.2006)

„Úcta k minulosti šľachtí prítomnosť.“ Keď v roku 1980 Carpenter nakrútil Hmlu, scenár a herci neboli najgeniálnejší. Ale atmosféra ostrovného mestečka, prekliateho temnou storočnou legendou, bola výnimočná. Hustnúcou nočnou hmlou sa ozýval chrapľavo zasnený hlas moderátorky z majáka, varujúcej (rapídne ubúdajúcich) obyvateľov pred zlom. O 25 rokov neskôr dostal niekto nápad nakrútiť remake, nezmyselne omladil kasting, pridal trápne CGI, otravne natiahol „čas pred hmlou“, pridal nudné vzťahy a slabé dialógy. Výsledkom je slabý mysteriózny horor. Pravda, čakal som horšie, preto som bol vlastne celkom pobavený pomerne svižne utekajúcim dejom a občasnými fajn náznakmi atmosféry (a výrazného režisérovho audiovizuálneho štýlu, Wainwright v roku 1999 nakrútil podobne slabé, no podobne vizuálne premakané Stigmy). No a tiež ma potešila Selma Blair v čiernych nohavičkách. Najsmutnejší bol pohľad na úvodné titulky, lebo až vtedy som zistil, že túto zívajúcu rutinu produkovali autori originálu Carpenter a Debra Hill (pre ktorú sa jednalo o jednu z posledných prác, v tom roku zomrela). (26.07.2009)