Zbojník Jurko

Viktor Kubal má oproti kolegom za oceánom západne od nás jednu obrovskú výhodu. On totiž najprv vdýchne svojím filmom dušu, vypiluje scenár do posledného detailu a až na záver myslí na efekty a na kabát svojho diela, aby bola nasýtená aj tá povrchnejšia a pohyblivými obrázkami až tak ako my neposadnutá časť diváctva. V továrni na sny k filmárskemu procesu pristupujú opačne. Najskôr sa predsa musí vedieť o potenciálnom zárobku ešte nevyrobeného filmu - to je hlavné, bez toho by jednoducho hollywoodski tvorcovia nejedli chlieb ich každodenný. A až po ďalších desiatich bodoch si niekto v štábe zmyslí, že nemajú podľa čoho natáčať, nie je totiž scenár. Tak sa ho rozhodnú narýchlo uvariť, napísať čo najviac "na efekt situácií", ale otázku "Kde je to hlavné?" si nepoloží nikto. Ich animákom chýba pochopenie pre to už spomenuté, to autorovo ja, to čo Viktor Kubal zanechal vo svojom Zbojníkovi Jurkovi. Už nespočetnekrát sfilmovaná legenda o Jurajovi Jánošíkovi získava v Kubalovom podaní nádych sviežej originality a pôvodná historka nadobúda nevídanú neotrelosť. Striedanie rôznych štýlov animácií v Kubalových rukách magicky zvizualizovaných (nad všetky ostatné čnie úchvatná scénka s pootočením kamery), veľká časť záberov exponovaná do detailov tvárí svojsky nakreslených postavičiek, geniálny hudobný doprovod znejúci počas každučkej sekundy filmu (zimomriavkové boli predovšetkým prechody medzi dvomi diametrálne odlišnými hudobnými žánrami - mám na mysli dychberúce, hudobne absolútne disharmonické sekvencie s použitím slovenských ľudových piesní nerušene prechádzajúcich v čistú "hornerovčinu"). Nadmieru potešujúcim ovšem zostáva fakt, že tvorca sa rozhodol rozprávať filmový príbeh čisto iba obrazom a zvukom, žiadne siahodlhé sebaparodické dialógy, čím už aj tak každým políčkom originálny výtvor získava na atmosférickosti. Kubal prekopal známu ľudovú povesť na svoj obraz s takým zanietením a odhodlanosťou, že môžem s čistým svedomím označiť jeho Jurka za zatiaľ najlepší slovenský animovaný film a nemyslím si, že bude v blízkej dobe nejakým iným prekonaný. P.S. Výčitka americkým tvorcom samozrejme neplatila pixarovcom a ich ohromujúcim veľdielam. Náš Kubal so Zbojníkom Jurkom však nie je v ich tieni, ale čnie vysoko aj nad takým animačným kolosom, akým sa kedysi dávno stali. Žiaľ, už len v hrobe. 95% (20.12.2010)

Nemám veľa príležitostí zložiť hold originalite a umeniu Viktora Kubala. Bol som dlhoročným obdivovateľom jeho kreslených vtipov a seriálov v Roháči a po dlhej dobe som sa opätovne dostal aj k jeho celovečernému filmu o zbojníckej legende, ktorý v ničom nezaostal za autorovým dovtedajším dielom. Skôr naopak, využil možnosti, ktoré animácia poskytuje a využil ich tak veľkoryso a originálne, ako naložil aj s tabuizovanou legendou o Jurajovi Jánošíkovi. A rovnako ako Janko Roháč v Troch chrobákoch, aj Viktor Kubal v Zbojníkovi Jurkovi dokázal, že nielen vtipy, ale i filmy môžu byť úspešné aj bez slov. (26.12.2010)

Hravé převyprávění slovenské národní legendy pomocí jednoduché animace a hudby. Sice sem tam nějaká scéna byla jednoduchá až moc a vypadala spíš jako nehotová skica, ale i tak to všechno funguje v pořádku. Dialogů je tu naprosté minimum, občas trocha zpěvu, Viktor Kubal prostě radši vyprávěl obrazem. Krvavá paní je sice ještě lepší, ale i Jurko si čtyři hvězdičky zaslouží. (19.03.2023)

Zaujímavý animovaný film s typickým prívlastkom "Kubalov". Neviem nakoľko to dnešné deti ocenia, ale moje si prisadli(aj keď som ich nepozval) a vydržali do konca. Je tu mnoho originálnych nápadov i vtipných momentov. Asi najviac som sa pobavil pri rabovaní chudobných, kde bandúri rozbijú hlinené prasiatko, ale namiesto peňazí v ňom leží zdochnutá mucha. Pobavila i lienka na lúke, ktorá vletí dievčatku do úst a potom vyletí cez nosnú dierku von, ale aj mnohé iné. Hudba tu má silné zastúpenie, občas zaznie aj pekný spev. Celkovo ide o zaujímavý snímok, ktorý rovnako ako Krvavú pani ocení skôr ten starší divák. 80%. (25.01.2015)

Usadil som sa pri tom blkotajúcom ohni bez muža, načúvam z diaľky skautský hluk turistov ako prespevujú slávu na Terchovského Jánošíka. Potmehúdsky si spomínam na udalosť. „Viktor vstaň, poďte preč so mnou. Tu nie je miesta.“ Z voluntaristickej dražby pozostatkov Jurka utekáme krovinami, mestskými stokami, prekonáme vnadné túžby bordel Rougue a čarokrásnou nocou vinieme sa vpred k piedestálu plechového Jánošíka. So všetkou imaginárnou slušnosťou spĺňame kritériá rakúskej dvornej etikety a hádžeme kus plechu priamo dole svahom. Na jeho mieste mi Viktor rozpráva príbeh zrodenia, zrodenia mystériá nedozernej jasnosti a musím si pri tom návale emócií sadnúť. Zahmlí sa mi pred očami, Viktor to pozná, je pokojný, je spúšťač imaginária, prenecháva javisko Bielej Pani, ktorá nemá vedecké poznatky, ale svojou duchovnou prítomnosťou vovádza evokatívnosť do mysle, čerí ju a zrak, upnuto upriamuje pozornosť na Jurka, ktorého nenávidím, až plačem. Milej mojej odkaz nemožno dať, zbrane moderny sú neúčinné, eventuálna sila je tajomne uchovávaná v opasku daný mu z priezračnej lásky opantanej mimózou štrukturálnych molekúl osudov poddanstva a zbedačených zverstiev. Postoj! maloverná duša, tragickosť popravy nesie hrbáč dívajúc sa na večný svit nepoškvrneného sena. Vystúpila z davu, zhliadla v diaľke kubalovský obrys a ten dal falošnú nádej v budúcnosť žitia utkvelých predstáv mierne poddaných ľudí. Vznášam sa nad zeleňou posiatou krvou, s tebou moje srdce trpezlivo tlčie, očakávam triumfálny návrat, egoisticky upínam vyschnuté ruky nad zvukom a animáciou vnárajúcimi sa do každej telesnej dutiny bohom vytvoreného človeka. „Dosť, kričím drábsky,.....Viktor ma privádza späť. Nevďak obmedzenosti strpčuje mi počiatočné svitanie viditeľného sveta a kladie erudované požiadavky na Zbojníka Jurka. Chvením nevládzem sa niesť a upadám do kolísky života. Úprimný atak na ľudskosť a spytovanie svedomia nesie so sebou ceruzka Viktora, čarujúca paralelný pocit dokonalosti. Excelentná previazanosť realizmu s mystériom legendy na podnose Viktorovho šarmu a osobnosti. „Čo si to, preboha, Viktor vytvoril ?“ http://www.youtube.com/watch?v=pjelGTCLqZI&NR=1 (27.12.2010)