Der Fan

Der Fan je sonda do narušené mysli mladé studentky Simone, která trpí chorobnou posedlostí populárním popovým zpěvákem a je ochotna zpřetrhat veškeré vazby s racionálním světem, jen aby se mu nějak přiblížila. Režisér a scenárista Eckhart Schmidt postavy nijak nepřikrášluje, oba hlavní aktéři jsou v jádru opravdu hrozní lidé, kteří v cestě za svým cílem bezohledně ubližují svému okolí, a když si to jeden z nich sám přizná, začne teprve peklo. V každém případě vyústění tohoto snímku je jak z úplně jiného filmu a nasazuje celému předchozímu dění korunu, proto jednoznačně zdůrazňuji, že čím méně si předem o Der Fan budete číst, tím větší máte šanci, že vás jeho konec dostane. Solidně chorá podívaná. (13.05.2020)

Nudná dráma o psychopatickej tínedžerke, ktorá dostane "zálusk" na svojho idola - popového speváka. Kde sa však dostala k tej psychóze, nie je vysvetlené. Dlhé nezáživne zábery a málo zhovorčivé dialógy. K tomu divné chovanie postáv a toporné herecké výkony. Dievčina rozsype poštárovi tašku plnú listov a on iba pokrúti hlavou a nechá to tak...a podobných trápností je tu viac. Záver sa nesie v štýle nahoty a šokantnej nekrofílie ako keby sa nechumelilo. Film má bližšie k amatérčine ako k poctivej filmárčine. (10.08.2020)

Od obdivu ku kostnej múčke. Až takto sa vyvinie vzťah mladej Simony k idolu (k spevákovi pop-music). Ak bolo zámerom tohto filmu šokovať, tak vyšiel dokonale. Asi po 50 minútach, vyplnených najmä úvahami fanynky, konečne príde očakávaná akcia, ktorá vyráža dych. Keby toto videl Joe D´Amato asi by musel zblednúť od závisti. Jeho Buio Omega (1979) je popri Der Fan predsa len trochu bez šťavy. Oba tieto filmy sa stretávajú v témach nekrofílie a kanibalizmu aj v okázalom zobrazení nahoty. V Der Fan ich môžeme nájsť v podstatne vyspelejšom spracovaní. Film bol naozaj dobre technicky zvládnutý (aj zahraný - najmä Désirée Nosbusch) a pri jeho sledovaní som takmer nemal pocit, že vznikol ešte pred 28 rokmi. Kamera často zaostrí na detail a potom sa vzdiali. Nevyžíva sa v opisnej mäsiarčine, to podstatné ukáže, ostatné zostane mimo záber a doznieva v mysli diváka, ktorý si neveriacky kladie dokola tú istú otázku: "Preboha, čo sa to tu deje?" Záver ma donútil k tomu, aby som film pozeral odznova a v úvahách dievčiny hľadal zdôvodnenia jej hrozného činu. No neviem, či sa mi to podarilo (každopádne vďaka ricci.s za titulky). (27.08.2010)

Tu nemci v ranných 80-kach rozbehli maratón o život jednej " POP MUSIC STAR " a jednej " FATAL FAN " holčiny ( ee groupie ) , ktorej sa opovážil, nedovoliť byť MU viac , ako post / koncerntnou posteľnou záležitosťou. Ona MU potom náležite vyjadrí , ako ho celú tú minutáž milovala ( podľa Mňa inšpirovaný bol aj J Buttgereit - NEKROMANTIK 2 ) . V celku nerušiace spracovanie , slušne odpískané...no ale tá hudba Ma rozbila na črepy ! (05.09.2010)

Hororík o Simone, ktorá je tak strašne zamilovaná do popového speváka, že by ho od samej lásky zjedla (a to myslím doslova :D). Väčšinu filmu tvoria vnútorné monológy a myšlienky pošahanej a posadnutej holky, ako ho strašne miluje, ako ho chce spraviť šťastným, čo by bolo keby... atď. Ale potom príde záver a musím uznať, že je to dosť sila! Pri premiére žiadali Nemci o cenzúru alebo úplný zákaz vysielania a je mi jasné, prečo. Kvalitná bola aj hudba. 80% (24.08.2010)