Karneval duší

(Obsahuje spoilery). "Woow. On je duch"- povedalo si milióny ľudí, keď dopozerali Šiesty zmysel. Kto vie, či by boli takí prekvapení, keby pred tým videli o viac ako 30 rokov starší Karneval duší. A nieje to len oná pointa, ktorá robí tento horor výnimočný. Ba naopak, film skvelo funguje ako celok a na rozdiel od svojho novšieho bratčeka poznanie pointy nezabraňuje tomu, aby ste si ho mohli naplno vychutnat aj viac krát. Nádherné nedoslovné rozprávanie, veľmi intenzívna hororová atmosféra, divák viac ako sleduje, skutočne prežíva temný osud hlavnej hrdinky. Horor, ktorý predbehol svoju dobu. (9/10) (28.02.2009)

Popravde, čakal som niečo menej poctivé. Niečo, čo "naozaj" inšpirovalo Romera. Lenže toto je serióznosť ako hrom. Krásne natočené, atmosféra bravúrne budovaná, postupné šialentvo hlavnej hrdinky precízne vystavané. Miestami som mal skôr pocit, že pozerám niečo od Hitchcocka než predchodcu zombie filmov... V podstate je tu len jedna scéna evokujúca naháňanie človeka mŕtvymi, ale aj tá je v úplne inej významovej rovine... (24.11.2014)

Podobný štýl rozprávania príbehu sme videli mnohokrát....lenže až po Karnivale duší. Predtým si na žiaden nespomínam. Dobové zdroje hovoria, že Harvey vymyslel záver filmu až v priebehu písania scenára, čo sa mi nechce veriť, pretože toto je presne ten prípad, keď máte pocit, že všetko smeruje k vopred stanovenému cieľu. Dlho neveríte, že sledujete kultový horor, avšak na konci sa film poriadne rozbehne v akomsi zvláštnom, pitoreskne duchárskom zmysle slova a amatérskosť niektorých sekvencií a hereckých výkonov budete považovať skôr za klad, ktorý dodáva filmu aj po desaťročiach kúzlo. Rovnako treba oceniť aj jeho nadčasovosť v podobe posolstva a spatný pohľad na charakter hrdinky po znalosti pointy, ked si môžeme domyslieť, ako prázdny bol jej skutočný život. (16.08.2013)

Človek ako tvor kultúrny si vzhľadom k nulovým vedomostiam z danej oblasti vytvoril ideálnu predstavu "civilizovaného" stretnutia so smrťou - danse macabre, resp. Totentanz (čo je pochopiteľne širší termín). Život a smrť sa stretávajú, no niet sa čoho báť, veď je to akýsi priam rokokovo galantný dotyk. Neviem, či bude vyzerať ako veľkoburžoázno grandiózne a elegantno morbídne súsošie od Giulia Monteverde z roku 1893 (hrobka Celle na Cimitero monumentale v Janove) a či pri ňom bude znieť "tanček" od Saint-Saensa (resp. jeho "pichľavá" klavírna verzia od Horowitza). Je možné, že Boh stvoril Herka Harveyho len preto, aby nakrútil "Karneval duší" a tak sprostredkoval exaktnú a explicitne názornú variantu :-) Smrti zmysel pre kultúru príliš neverím, verím ale na filmárske kvality "Karnevalu duší", dokonca i na jeho hodnoty umelecké. Ono totiž nejde len o príšernú organovú seansu v tančiarni bývalého funhouse (Fantóm opery by dal päť), je to tiež brilantná fantazmagorická štúdia odcudzenia. Dosť hnusná. Čo ma vedie k tomu, aby som pripomenul o tri roky mladší "Hnus" od Polanského, ktorý je hnusný prekvapujúco podobným spôsobom. (21.01.2009)

Pad auta z mostu do reky prezije pouze jedna divka, ktera od te doby vida nebezpecne vyhlizejiciho muze s bilym oblicejem a obcas se ji stava, ze ji jeji okoli zcela ignoruje. Genialni film, stavici na skvele atmosfere, malokdy se stava, aby se clovek u tak stare zalezitosti opravdu bal, ale tentokrat se to podarilo. Carnival of Souls tvori predevsim tri prvky: 1, naprosto skvela Candace Hilligoss v hlavni roli. 2, opravdu neprijemna, casto varhani hudba, ktera misty az taha za usi a dodava pocit neklidu. 3, prace se svetlem a stinem a s tim spojena skvela kamera casto vyuzivajicih detailu. I kdyz je u nas film prakticky neznamy (vysel pouze remake z Cravenovi produkce), vyznamne ovlivnil horrorvy zanr. Slouzil jako jedna z hlavnich inspiraci pro Night of the Living Dead (Romero to sam priznava) a primou citaci jedne sceny najdeme i v jeho nejnovejsim zombie kousku. -----betelgeuse: hnus spoiler. (02.08.2005)