Reklama

Reklama

Les Chemins de Katmandou

  • Taliansko Katmandu
Trailer

Obsahy(1)

Olivier (Renaud Verley) je mladý muž, který se účastnil květnových událostí roku 1968 a který je po obnovení pořádku hluboce zklamán. Jeho matka Martine (Elsa Martinelli) je modelka, která tají svůj věk (a také existenci svého syna), aby si udržela práci. Svedená a poté opuštěná, nikdy nedostala od otce svého syna penzi, kterou jí dlužil. Olivier se rozhodne, že se o ni přihlásí u svého otce, který v Nepálu pořádá lovy pro milionáře... Ale jakmile se tam ocitne, místo aby pracoval zdarma pro domorodce, jak slíbil, raději uteče za jiným cílem své cesty. Díky kontaktu s hippies objevuje drogy a volnou lásku ve vztahu s Jane (Jane Birkin), otrlou narkomankou. Udělá všechno pro to, aby ji zachránil – třeba i za cenu vlastního života... (mac000)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (2)

forminx 

všetky recenzie používateľa

Les Chemins de Katmandou je rozhodne film svojej doby a je to tiež film, ktorý si na seba berie až príliš toho, čo chce povedať. Cayette sa chce kriticky postaviť k dobe, ktorú žije, aj si trochu zamoralizovať, aj natočiť tragickú love story, aj budovať napätie prostredníctvom vedľajšej krimi zápletky. Les Chemins de Katmandou obsahuje všetky náležitosti sixties – študentské protesty, komunitu hippies, opiáty, free love, východnú filozofiu, ale aj pop-artové pozlátko. Jednou z rovín príbehu je vytriezvenie z omamného idealizmu – hlavná postava, študent Olivier, postupne upúšťa od svojej revolucionárskej povahy a odchádza do Indie žiadať od otca peniaze, ktoré mu otec dlhuje. V Indií zisťuje, že zahlcovať sa politickými bojmi je zbytočné, pretože prichádza do krajiny, kde neexistujú revolučné heslá, len hlad a potreba jedla a vody. Je zaujímavé ako Cayette portrétuje Indiu – na jednej strane ju vníma cez pohľad hippies, ktorí sem prišli hľadať slobodu a na druhej strane sa na ňu pozerá cez oči obchodníkov s umením a lovcov na safari ako na zlatú baňu pre bohatých turistov. Niektoré zábery z Indie je možné označiť za cinéma vérité. Komunitu hippies Cayette portrétuje ako neviazaných zoslabnutých narkomanov a ukazuje tak odvrátenú stranu sixties, ktoré neboli len o peace and love. Scény, kedy sa na svet pozeráme optikou Oliviera a Jane na tripe sú veľmi silné, rovnako ako scéna s Janiným absťákom. Kriminálna zápletka s čiernym predajom ukradnutých umeleckých diel bola vo filme trochu nadbytočná. Nebyť nej, film by pôsobil ako solídna dráma o hľadaní samého seba – Olivier postupne zisťuje, že cesta nevedie ani cez dekadentný blahobyt a ani cez psychedelické tripy. Riešenie nakoniec nachádza v altruizme. Pri hudbe, ktorej autorom je Serge Gainsbourg, je nutné spomenúť Jean-Claude Vanniera, ktorý má na nej tiež veľký podiel a suverénne patrí k najlepším aranžérom akých kedy Gainsbourg mal, o čom svedčí aj hudobná kvalita albumu Histoire de Melody Nelson. Hudba je takisto sixties – sitár, elektrická gitara, elektrifikované cembalo. Pozoruhodné sú expresívne a disonantné trúbky vo vyššom registri sprevádzajúce scény psychedelických tripov. ()

Galéria (4)

Reklama

Reklama