Shedom

Netrúfam si odhadnúť koľkokrát som Black Books videla. Humor je to vskutku „ad absurdum“, musí sadnúť. Ja už to prostredie útulne rozhádzaného kníhkupectva považujem takmer za druhý domov, večne ožralého hulváta Bernarda, roztomile bezbranného Manny-ho a nepoužiteľnú Fran akoby som poznala odjakživa. Neskutočná kadencia hlášok a ultra absurdných scénok. Najlepšie epizódy – celá prvá séria, 3x1 Manny Come Home, 3x3 Moo-Ma and Moo-Pa, 3x6 Party, z nich najviac suverénne 1x3 – The Grapes of Wrath. (Do pozornosti dávam skvelé vedľajšie roličky Martina Freemana a Simona Pegga, s ktorými som sa prvýkrát stretla práve vďaka tomuto kúsku.)

Na konci Donovej prezentácie pre Kodak v poslednej časti prvej série som – okrem toho, že môj výraz v tvári kopíroval výraz „hlavounov“ z Kodaku – mala pocit, že som asi celú prvú sériu niečo prehliadla. Neznášala som Dona, jeho šibnutú ženu Beth (a vyslovene na nervy mi liezli všetky tie typy, s ktorými chrápal ), ale od začiatku ma bavila Peggy a v podstate všetci ostatní "Ad-meni", takže som zotrvala a užívala dokonalú nádhernú atmosféru 60. tych rokov. Ale stále ma to nebralo. Až posledná časť prvej série rozhodla, že tomu dám ešte šancu a pomaly, ale isto som tomuto farebnému svetu reklamy a odkrývaniu Donovej temnej minulosti a komplikovanej povahy podliehala. Potom však prišla 4. séria a zrejme najlepšia časť celého seriálu (4x07 The Suitcase) a bolo mi jasné, že tento seriál definitívne zbožňujem. Toľko krásnych detailov, inteligentných narážok. Najradšej mám tie „kľúčové“ prezentácie, s radosťou a bez bránenia sa nechám oblbnúť rovnako ako ich prominentní klienti. Bodaj by nie. Vtedy sa ešte robila inteligentná reklama. Chce sa mi plakať, keď to porovnám s tými shitmi čo sa dnes tvoria a potom nám hlasito servírujú. Je to celé úžasne štýlové, inteligentné, plné vtipných a chytrých poznámok a náražok, vidíme ako prežívali kľúčové udalosti tej doby, vieme na čo chodili do kina, čo čítali... Mohla by som súkať superlatívy do nekonečna, ale najlepšie je si k tomu sadnúť, zapáliť cigaru, naliať bourbon a užívať. Najobľúbenejšie postavy: Peggy Olson, Don Draper, Pete Campbell, Ken Cosgrove, Joan Harris, Bertram Cooper, Roger Sterling (proste klasik, čo hláška, to perla), Stan Rizzo, Lane Pryce, Sally Draper, Anna Draper, Ida Blankenship.

Môj seriálový Olymp. Bez preháňania môžem konštatovať, že toto nič neprekoná. Je to jednoducho tak úžasne napísané, zahrané a hlavne – realistické, nadčasové a komplexné. Je vidieť, že tvorcovia danú problematiku a prostredie dokonale poznajú. Ed Burns je Vietnamský veterán, bývalý policajný detektív na oddelení vrážd a protidrogovom v Baltimore, neskôr učiteľ na verejnej škole a David Simon – dlhoročný novinár, ktorý o.i. strávil rok na Baltimorskom oddelení vrážd ako pozorovateľ, a spolu títo dvaja tvoria najlepšie televízne projekty súčasnosti (The Corner, The Wire, Generation Kill). Radosť pozerať, s akou ľahkosťou, bez pátosu, humorne, chytro (ale bez chytráctva) a veľmi civilne vedia podchytiť, dokonale vystihnúť a následne zrozumiteľne podať aktuálne pálčivé problémy spoločnosti (drogy, organizovaný zločin, politika, školstvo, médiá). The Wire je beh na dlhú trať. Každá séria sa venuje inému prípadu-problematike a každá má veľmi pomalý rozbeh. Nuda to však v žiadnom prípade nie je. Postavy sú tak úžasne zaujímavé a zahrané a situácie a ich vývoj tak dokonale absurdné a zároveň uveriteľné, že sa na to jeden pozerá s otvorenými ústami. Mihne sa tu plejáda rôznorodých postáv, každý si tu nájde tie svoje, za seba spomeniem – samozrejme - hlavná hviezda McNulty, Bunk Moreland, Lester Freamon (chodiaca pokladnica ľudovej múdrosti), Pryzbylewski („no luck for that boy, huh?“), Bubbles, Frank Sobotka, Beadie, Carver, Norris, Omar, Stringer Bell... a mnoho mnoho ďalších postavičiek z oboch strán zákona, častokrát aj na jeho pomedzí, či prechádzajúcich z jednej strany na druhú. Svet totiž nie je čiernobiely. Ak by som si mala vybrať, tak najradšej mám sezónu druhú, po „spoznávacej“ prvej si človek trochu oddýchne od bezútešného prostredia dealovania na nárožiach a dej sa presunie do prístavných dokov, prídu noví charizmatickí gangstri (The Greek, Vondas) a - čisto subjektívne – najlepší song a montáž na konci sezóny. Inak je to ale kvalita od začiatku až do neuveriteľného finále. Uf, čo tam predviedol McNulty, tak z toho mi bolo mierne nevoľno :D Že je to týpek na pohľadanie mi bolo jasné od začiatku, ale v poslednej sérii sa teda odviazal poriadne. A posledné, ale nemenej dôležité superlatívum – vývoj postáv. Úžasne prirodzený a uveriteľný – bez idealizovania a nadŕžania - niekto skončí na úplnom dne, niekomu sa podarí vymaniť zo spárov osudu a dočká sa svojho kúska zaslúženého šťastia. Zabudnite na bezduché kriminálky typu CSI a podobné. Chcete vedieť ako to funguje v reáli? Pozrite si Wire.____„I’ll swallow a lie when I have to, I’ve swallowed a few big ones lately. But the stat games. . . that lie, it’s what ruined this department. Shining up shit and calling it gold, so that Majors become Colonels and Mayors become Governors; pretending to do police work while the next generation fucking trains the next how not to do the job.“ (Daniels)

Zúfalky proste milujem. Tú nádhernú atmosféru – úžasný mix komédie (čierneho humoru), detektívky a mysteriózna a štvoricu žien, ktoré ak si zamilujete, odpustíte im aj nejaký ten logický kiks. Na to inak pozor – kto hľadá premyslený scenár prekypujúci logikou, treba hľadať inde :). Zúfalky treba brať s rezervou. Je to krásna farbistá oddychovka z "dokonalého" a "pokľudného" amerického predmestia, mierne naivná a nereálna, ale tak úžasne zábavná. Tiež sa netreba nechať na začiatku odradiť, keď som si po rokoch dala prvú časť prvej série, bola som šokovaná, ako hlúpo to na mňa pôsobilo, mala som totiž ešte v pamäti skvelú poslednú sériu, kde sú už hlavné hrdinky charakterovo niekde úplne inde (hlavne Bree)... Za najslabšiu sériu považujem asi tretiu, tam ma absolútne nebavila Susan a jej románik, štvrtá je už lepšia a potom snáď moja najobľúbenejšia – piata príde s veľkými zmenami, parádnym psycho záporákom (osvedčený Neal McDonough) a absolútne nádhernou premenou charakteru Gabrielle. Žiaľ rozlúčime sa s „mrchou“ Edie, ktorú som s postupom času začala vnímať skôr ako „správňačku“ a dosť mi tam chýbala, našťastie som dostala čoskoro plnohodnotnú náhradu v podobe Reneé – jej hlášky podobne ako tie Ediene sú na nezaplatenie. Posledná séria je famózna, atmosféra je až burtonovsky temná a človek okrem toho, že je smutný, že seriál končí, má naviac strach ako to všetko dopadne. Moja najobľúbenejšia je halloweenska epizóda, z nových postáv ma úžasne bavil Andre Zeller - škoda, že nedostal viac priestoru a po pár častiach sa vytratil. So Zúfalkami sa mi lúčilo ťažko, chýbajú mi stále, bavili ma niekoľko rokov a fungovali ako spoľahlivý vyprosťovák.

Áno, je to v podstate taká blbina, ale pristihla som sa pri tom, ako sa k tomu vždy v lete už niekoľko rokov po sebe rada vraciam a užívam preslnený americký juh, tie krásne outfity belliek aj Zoe Hart...celkovo sú tam všetci tak nejak pekní, tak príliš, tak po americku ;-), ale občas aj to treba, trochu farieb aj priamočiarosti. Páčil sa mi námet aj charakter Zoe (jazz a Woodyho Allena máme spoločné), aj keď dalo sa z toho vyťažiť viac, no ja som spokojná, je to moja pravidelná dávka slnka a dobrých koncov. Trochu mi vadila tá afektovanosť, ale človek si zvykne a nie je to až tak povrchné ako sa zdá, odznelo tam viacero "múdrostí", ktoré mali čo do seba a sem-tam som si ich pripomenula aj v reálnom živote a to je niečo, čo mi mnohé "kvalitnejšie", dokonalejšie a prepracovanejšie seriály, či filmy nedali ani omylom, takže je to jasné - srdcovka ako lusk!

Už to tu niekto spomínal a musím sa pridať-tak nízke hodnotenia ozaj nechápem. Očakávala som trapné akčné béčko so všetkými možnými klišé amerických seriálov, ALE zďaleka to nie je v takej miere, aby bol seriál v modrosivom. Josh Holloway je tu veľký sympoš, oveľa väčší než v LOSTe a „Lori“ mi neliezla na nervy vôbec (čo sa nedalo povedať o TWD), zbytok castingu je OK a to americké typické hranie (prehrávanie) je v únosnej miere. Celá prvá séria, ktorá má paradoxne najnižšie hodnotenia a všetci na ňu nadávajú ma totálne dostala – je to project blue beam v praxi ako vyšitý, samozrejme až pokým sa reálne neobjaví prvý mimozemšťan – v poslednej epizóde prvej série. Potom sa seriál uberá iným smerom, o nič horším alebo menej reálnym. No práve to naznačovanie v prvej sérii a hlavne ten fakt, že nikto z bežných, do kolónie uzatvorených občanov žiadneho aliena nevidel a mnohí ani nikdy neuvidia, je úplne kľúčové pre pochopenie „systému“, ako fungujeme a ako ho na nás aplikujú. Pozrite sa, ako ľahko sa to dá. Ono, čo som zbežne pozrela dátumy komentov, väčšina z nich je pred rokom 2020, no jo, to sa nám vtedy zdalo ešte veľa vecí nepredstaviteľných, všakže..?Aa ejhle! Zákaz vychádzania po 20:00 večer. Akože prečo? Lebo v zime večer po 20:00 sú v uliciach tie úplne najväčšie davy a je to hodne nebezpečné na nákazu respiračným vírusom..jo, jasné, školy, nákupáky, prímestské busy a vlaky v denných špičkách, tam to nebezpečné nebolo...no, dosť tejto témy, lebo pôjdem zbytočne do vývrtky... Takže po tom, ako nám pustia na oblohu nejaké holografické efekty a budú vybuchovať budovy a lietať drony nezvyklého tvaru.. až POTOM čo všetko budeme ochotní si nechať páčiť? Priatelia - pozerajte a učte sa. Tí, čo vedia, vedia, tí čo nevedia, otvorte oči. Zrušenie seriálu muselo prísť, prezrádzalo sa tu príliš veľa. ///„ Víte, jaký je rozdíl mezi inteligencí a mazaností? Jistě že nevíte. Kdybyste věděl, tak by si vás nikdy nevybrali.“ /// ///“ A kdy zaplatíte vy, že jste zaprodal celý svůj druh? Tohle se stane, když vložíte velkou moc do malé hlavičky.“/// ///Proč myslíte, že morálně zkrachovalému správci z ubohé univerzity dali do rukou vedení celého bloku? Nebo padlé televizní hvězdě vedení kolonie? - Viděli potenciál. - Viděli slabost. Věděli, že jste přesně ten typ krabů, který vždycky stáhne ostatní zpátky do kýble.///