Misericordia

Žiaľ, hlávná téza "právo na bývanie" je, ako priznala koniec koncov aj hlavná protagonistka, dojímavou rétorikou. Kto má povinnosť vám zabepečiť bývanie? ... Štát? Skutočne? Ten na to, ako sme videli aj v grafoch, dnes nemá. Socialistické modely sú takisto neudržateľné. Za problém s bývaním nemôžu peniaze a zlý kapitalismus, ale ľudská chamtivosť. Ďalším problémom je, ako naznačil aj rozumnejší starší pán vo filme, ekonomická a právna nevzdelanosť väčšinovej populácie, ktorá sa nechá obalamutiť. Ďalej, ani zastupujúci reprezentanti v mestách by nepustili to, čo má pre ľudí hodnotu tak ľahko z rúk, ak by na nich tlačili ľudia. Na druhej strane v českých a slovenských podmienkach je pekne vidno, že to nemusia byť zahraničné korporácie, ale obyčajní ľudia, ktorí masovo investovali do bytov, a tak spôsobili, že bývanie v Prahe či v Bratislave je pre priemerne zarábajúcich ľudí nedostupné, ak sa nerozhodne naň pracovať bez mála 30 rokov svojho života. Neobývané bytové jednotky je nutné riešiť: neviem či vysokými daňami, alebo dokonca prepadom vlastníctva, ako tomu bolo kedysi v rímskom práve s nevyužívanou pôdou. Ceny by rýchlo klesli. Lenže to by išli aj volení zástupovia v parlamente proti sebe, keďže majú do bytov takisto zainvestované. No a znovu sme pri sebareflexii a etike. Kto si do hrobu odnesie svoje majetky? Veď už ich ani ľudia nebudú mať komu odovzdať. Možno je čas oprášiť evanjelium a priznať si, že sa život nedá zabezpečiť a človek k životu nepotrebuje tak veľa. Len mať kde hlavu skloniť.

Když po trávě rozbehne se sedminkrásek sedm krás, a fialky voní v lese a louky planou zlatem zas, tu kukačka není líná, všem parohy připomíná, kuku, kuku, kuká pro radost, ať ženáči mají zlost. Když pastýř píská na píšťalu a skřivan zkuší písničku, když ptáci už jsou pěkně v páru a dívky bělí spodničku, tu kukačka není líná a parohy připomíná, kuku, kuku, kuku: svým kukáním všem ženáčům děs nahání.

Nádherný dokument s citlivou kamerou. Prepája (ne)uveriteľné svedectvo jedného z našich najlepších spisovateľov a mimoriadne ľudskej osobnosti s kreslenou animáciou, ktorá čerpá z rozprávkového sveta, do ktorého toľkokrát zostúpil, či skôr z temných nôr vystúpil.

V mnohých ohľadoch veľmi dobrý sociálny film od jedného z našich mála pôvodných filmových dokumentaristov a režisérov novej generácie. Vyzdvihol by som Milana Ondríka, ktorý svojou rolou otca držal celý film. Mrzí ma však celkové nepravdivé vykreslenie odľahlejších regiónov Slovenska, akoby u nás boli nejaké alternatívne spoločnosti s polovojenskými organizáciami prepletené s Katolíckou cirkvou, políciou i obcou. Máme Kotlebovcov a ich voličov, ale nie jednoliate separátne územia. Úsilie o výstražné pedagogické posolstvo skrze dosť umelý príbeh a šokujúcu zápletku a opakované zdôrazňovanie homofóbnych predsudkov strháva kvalitu filmu nadol tým, že ešte viac utvrdzuje jednu časť spoločnosti v predsudkoch voči inej. Škoda, že Škop nenatočil sociálnu drámu o slovenskej rodine z Oravy, Gemera či severovýchodného Slovenska, ktorá to napriek problémom nevzdala, a to aj bez zbraní.

Tento film možno interpretovať použitím kľúčových slov Levinasovej filozofie: Senzibilita. Ľahostajnosť. Blízkosť. Odpoveď. Traumatizmus. Zraniteľnosť. Násilie. Ženskosť. Domov. Nezabiješ. Budúcnosť.

Ďakujem za osobné svedectvo ľudí o výnimočnom priateľovi, otcovi, politikovi, jednoducho Človeku. Aj na Slovensku máme na koho nadviazať! +Film nadväzuje na rovnomennú knihu: Ján Langoš. Strážca pamäti. (https://www.databazeknih.cz/knihy/jan-langos-strazca-pamati-323590) Dokument zase nájdete na: https://www.ceskatelevize.cz/porady/11819914716-strazce-pameti-jan-langos/

Pekný a miestami milý, no aj trochu naivný pokus o ukázanie života tzv. ultra-ortodoxných židov pre nežidovského diváka. No neubránim sa dojmu naťahovanej telenovely. Medzi opakujúcimi sa výlevmi nezrelých dospelákov mi chýbalo to podstatné, múdrosť judaizmu a dospelosť ľudu Písma.

Príroda a tvory sú nádherné - s takými produkčnými možnosťami a rozpočtom od BBC si môžu dovoliť preletieť všetky kontinenty a natočiť úchvatné zábery. Na druhej strane, zostáva to len pri tom. Žiadny hlbší pohľad do života v prírode, len neustále nové zábery, dynamické dianie pre upútanie pozornosti diváka, tanečky medveďov. A ešte nastražená zdochlina pre vytvorenie efektých záberov orlov... Mali by si zobrať príklad od poctivej dokumentaristiky spod Tatier - viď trilógiu Život v oblakoch, Nesmrteľný les a Divoká rieka.

Kontrast rajskej záhrady, ktorú človek dostal, aby ju zveľaďoval a pekla, ktoré je schopný človek druhému pripraviť... Jeden z vojakov vie kam patrí, a preto nenechá svojich bratov v smrti osamotených.

Keď čítam komentáre k tomuto filmu, tak sa pýtam ako si mohol Malick dovoliť natočiť film, ktorý nespĺňa predstavy a očakávania väčšiny divákov? Predsa natočiť vývoj zeme a života by zvládol každý stredoškolák... Vážení, to predsa nemal byť ani BBC dokument, ani ekologický film, ani len úchvatný film, ktorý nám ponúkne 90 min. vizuálneho a snivého zážitku, hoci niečo z každého je v ňom do istej miery prítomné... Čo sa týka tých prestrihov, myslím si, že nás mali vyrušiť, aby sme zostali pri zemi a pocítili kontrast medzi ľudskou kultúrou a prírodou. Tarkovskij napísal: "Jediný způsob kontaktu s diváky spočívá v tom, že zůstávám sám sebou a neberu ohled na těch 80 procent diváků, kteří se neznámo proč domnívají, že jsme povinni je bavit. Zároveň jsme si ovšem přestali vážit těchto 80 procent diváků do té míry, že jsme připraveni je bavit, protože na nich závisí peníze pro další natáčení. To je děsivá situace!" (Zapečetěný čas, str. 178) Ako hovorí názov, režisér nás skutočne prevádza vývojom vesmíru, zeme, života a človeka. Obraz stvorenia spoluvytvára geniálna klasická hudba. Avšak otázka života a otázka času sú a zostanú pre nás nejednoznačné, pretože aj náš pohľad je len pohľadom z nášho obmedzeného priestorového a časového horizontu. Aj výborné umelecké dielo nemožno jednoznačne a vyčerpávajúco interpretovať... Z kina som odchádzal o niečo vďačnejší za život, ktorý som dostal bez vlastného pričinenia. Za "matkou zemou" vidím Otca, resp. Matku.