Aljak

Hrôza! Takéhoto idiotského syna určite neprajem žiadnemu rodičovi - však to musí byť hotové utrpenie, keď sa človek všemocne snaží, a za každým to skončí rovnakou spreneverou dôvery. Postava nevďačného a sebeckého narkomana Nica mi bola vrcholne nesympatická! Naopak, obdivujem Davida (ktorého mimochodom vynikajúco zahral Steve Carell), že to emočne zvládal a napriek toľkým sklamaniam bol napokon ochotný Nicovi uveriť, aj keď si to absolútne nezaslúžil. Ale pochopiteľne, asi žiadny rodič nechce, aby mu jedného dňa zavolali, že "vaše dieťa umrelo v dôsledku predávkovania". Ale už dlho ma žiadna postava vo filme tak neznechutila ako bol práve Nic. 3*

Toto sa nemalo volať Chehre, ale "Psycho-Cottage"... Po kompozičnej stránke to nebolo vôbec zlé, potenciál tam bol obrovský, ale to neustále tlačenie na pílu a psychopatické maniére obyvateľov kalamitnej usadlosti, to bol podľa mňa dosť extrém, ktorý výrazne ovplyvnil aj celkový dojem z filmu. A celkovo, nechápem, prečo by sa nejaký cudzinec chcel takto rozhovoriť pred skupinkou podivínov, obzvlášť keď očividne nemal čisté svedomie. Ale odhliadnuc do toho, dalo sa na to pozerať, malo to viacero silných momentov. Ale ten záver ... to bol už vrchol všetkého. Škoda toho, lebo inak to malo celkom vysoký potenciál... Takto sotva 3*

Smutno-pekný film z prostredia indickej základky, kde sa chlapci stali terčom vydierania (alebo skôr vyžierania) svojho učiteľa. Stanley bol výslovne chudáčik, ktorý nemal nič, ani len jedlo, a tak sa s ním jeho empatickí spolužiaci delili. Až do osudového dňa. Film bol napriek atraktívnemu námetu pomerne dlhú dobu jednotvárny a tak trochu mdlý. Ale ten koniec, kedy Khadoos napísal Stanleymu list, ten bol úžasný, až som mal z toho zimomriavky! Škoda, že taký kvalitný nebol celý film...

Typický party movie, ktorý je na prvý pohľad vcelku šialený a prepálený, no napriek tomu sa mi prekvapujúco pozdával. Samozrejme, nebolo to nič výnimočné, ale určite lepšie ako sú doterajšie hodnotenia (43%). Silno energické postavy a svojské dialógy tomu dosť pomohli. Dejovo to bolo dosť triviálne, a hoci nie som žiadny party typ človeka, ani milovník takýchto Ibiza akcií, no v konečnom dôsledku som sa celkom fajn bavil. 3*

Zaujímavý príbeh, ktorý stojí na reálnych základoch, hoci príbeh Dovidla Rapoporta je len knižnou fikciou. Film pozostáva z troch časových fáz, spomedzi ktorých vyniká najmä to obdobie detstva a dospievania Dovidla a Martina. Potom prichádza "fáza židovského precitnutia", kedy Dovidl zablúdi do synagógy a razom sa pod ním zľahne zem. Tam svojvoľne upadá aj môj dovtedy skvelý dojem. Potom sa Dovidl opäť objaví, avšak v totálnom ortodoxnom sionistickom šate, ktoré má za úlohu už len dokonať sionistické posolstvo... 2*

Milý príbeh o otcovi a dcére, ktorých spája najmä láska k hudbe. Avšak čoskoro sa blíži zlom, kedy Frank bude musieť zavrieť svoj milovaný obchodík s platňami, no a Sam sa chystá na univerzitu. Frank mi bol svojim prejavom veľmi sympatický, aj hrou na gitaru, ale jeho dcéra Sam vo mne vyvolávala skôr averziu (neviem preč, ale bola mi proste nesympatická). A vôbec nechápem, načo tam bola dobrá tá lesbická línia príbehu, ktorá tam bola úplne zbytočná. Ale inak príjemná dráma, aj s komediálnymi vsuvkami a zaujímavým dejom. 3*

Námet vcelku bizarný, ale napokon schopná mierne nadpriemerná dramédia, aj keď nič prevratné. Rola prospechárskeho a vypočítavého špekulanta Mikeyho bola skutočne zaujímavým ťahúňom celého filmu. Keď sa to tak vezme, táto postavička pôsobila relatívne sympaticky a príjemne, hoci vo svojej podstate to bol od prírody hajzlík. Jeho suverénne vystupovanie a hlášky ma fakt bavili. Na konci mi ho bolo normálne ľudsky ľúto, hoci nič iné si ani nezaslúžil. Mimochodom, Suzanna Son, celkom fajn a sympatická herečka. 3*

Gréci už viac krát ukázali, že vedia točiť super filmy, hoci často pôsobia až príliš staticky a nejaký výrazný epický rozmer tomu chýba. V niektorých to až tak nevadí, lebo majú nejaký iný výrazný rozmer, no v tomto prípade to celé vyznelo absolútne ťažkopádne a celá statická kompozícia vytvárala takú mdlú atmosféru. Po dialógovej stránke to tiež nijako nevynikalo, a táto "seansa" o bezmocnej dcére a ešte bezmocnejšom otcovi ma bohužiaľ nezaujala.

Športovo-politická dráma očami ukrajinskej gymnastky Olgy, ktorá v roku 2013 ušla zo svojej krajiny kvôli postupnému pádu ruského režimu na Ukrajine. Prenasledovanie novinárov a ich rodín bolo v tej dobe bežnou praktikou, a tak Olge nezostávalo nič iné, len využiť svoj polovičný švajčiarsky pôvod a ujsť k Helvétom. Anastasia Budiashkina zahrala svoju rolu vynikajúco. Veľmi sa mi páčil aj ten športový rozmer filmu. Bolo to zaujímavé, dramatické, a hoci bola dievčina občas až príliš impulzívna a drzá, v podstate som s ňou súcitil. Koniec filmu vyznieva optimisticky... No bohužiaľ, po roku 2014 "Veľký brat" z východu neuniesol, že Ukrajina chcela ísť svojou novou a liberálnejšou cestou.

Prvotne sa zdalo, že nás čaká ďalšia typická krimi-šablóna s témou únosu a zneužívania. A tak to aj skutočne spočiatku bolo, až som bol dosť prekvapený, že kde sa v hodnoteniach nabrali také vysoké percentá. Obrat nastáva po tom, ako sa Lise podarí uniknúť a keď už sa zdalo, že to najhoršie je za ňou, tak prišiel ďalší boj - tentokrát s vyšetrovateľmi a políciou. To musel byť hrozný pocit, byť obeťou ťažkého zločinu, o ktorom všetci pochybujú. Lisy mi bolo úprimne ľúto. Zručne natočený TV film s dobrou zápletkou, ktorá je dokonca založená na skutočnom príbehu. Je to tak kdesi na rozhraní 3 a 4 hviezd, ale keďže mi to prišlo miestami ako z rýchlika, tak sa prikláňam k tým trom.