Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Animovaný
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (161)

plagát

Potomkovia ľudí (2006) 

Keď jediné, čo spája ľudí, zastavuje vraždy, násilie, prečo sa ozýva hlas svedomia, skloníme zbrane, je nenarodené dieťa, niečo je so spoločnosťou zle...

plagát

Talent pána Ripleyho (1999) 

Uviaznem v 13. komnate. V tej mojej hrôze, samote a temnote. Klamal som všetkým, kto som i to kde som. Nikto ma nikde nenájde. Myslel som, že je lepšie byť radšej niekým iným, než v skutočnosti byť nikým.

plagát

Dámy a páni, finálna verzia (2012) 

No nie je to úžasné mať možnosť pretvoriť príbeh z pera na niečo viac ako len divadelnú hru pre pár ľudí? Nesníva každý umelec v niečo viac? Čo tak zábavu (alebo uznanie) pre niekoľko miliónov ľudí a nie v jednom meste, jednej krajine, ale na celom svete? Vytvorenie prístroju, ktorý dokáže zachytiť pohyblivý obraz a zvuk viažuci sa naň, potom musí patriť medzi najvýznamnejšie vynálezy ľudstva. Zbohom divadlá (btw proti divadlám nič nemám), vitaj svet!     “Experimentálne” dielo, ktoré ukazuje, že stačí aj minúta vašeho drahocenného života a viete, že sa jedná o 10/5 zážitok. A síce Maďarov veľmi v láske nemám, musím ten pomyselný klobúk zložiť dole. Všetci by sme sa určite zhodli, že by bolo 450násobne jednoduchšie natočiť film od začiatku, od základov ako spojiť určité vystrihnuté scény z rôznych filmov. Dokonca príbeh by obstál aj sám osebe, no precíznosť a určitá nežnosť, s ktorou vzdáva režisér poctu tým stovkám skvelých filmov, dáva hádam každému pocit šťastia a nadšenia.    Možno to je aj tým, aké filmy sú splietané. Od smutného príbehu lásky medzi dvoma mladými ľuďmi v centre diania tragického potopenia Titanicu alebo príbeh Casablanky, Moulin Rouge, American Beauty, alebo “hororovky” ako The Crow, Beetlejuice, prípadne Sleepy Hollow. A možno aj tým, že každý sa vidí v niekom inom ako len v Jaredovi Letovi, Jimovi Carreymu Nicole Kidman, Al Pacinovi,... Scarlett Johansson, Audrey Hepburn,...    Smutný fakt, ktorý musím zmieniť je, že ak nemáte radi drámy, romantické filmy a komédie (rozmanitosť a krásy/naivita života samotného), táto *Finálna verzia* nie je pre vás. Fun fact: aj Avatar, LOTR a Star Wars sú použité v snímku.

plagát

Napoleon (2023) 

„I found the crown of France in the gutter, I picked it up with the tip of my sword and cleaned it, and placed it at the top of my own head.“  Nechcem písať spoilery, sám ich nemám rád. Myslím si, že do správnej recenzie nepatria. Ale sú to vôbec spoilery, ak sa jedná o príbeh, ktorý vychádza z histórie a každý ho, viac-menej, pozná? (Nejdem prezrádzať nič, čo nebolo ukázané v traileroch.) To nechám na vás, ako to vnímate… Napoleon Bonaparte – mali by ste ho všetci poznať, ale ak nie, mám pre vás zhrnutie (môžete to považovať za spoilery). Politik, vojvodca a cisár Francúzska. Jeho rozhodnutia mali obrovský vplyv nielen na francúzsku spoločnosť, ale prakticky aj na celú Európu. 1769 - narodil sa na Korzike 1779 - vstúpil do vojenskej školy, úspešne stúpal na vyššie pozície ako veliteľ delostrelectva 1789 - zúčastnil sa FR revolúcie 1799 - viedol výpravu do Egypta 1804 - korunovaný za cisára 1805 - bitka 3 cisárov, bitka pri Slavkove/Austerlitze (v BA podpísaná mierová zmluva) 1806 - bitka pri Jene => zánik Sv. rímskej ríše nemeckého národa => vzniká Rýnsky spolok 1812 - výprava do Ruska, bitka pri Borodine, Moskve a Berezine 1815 - Waterloo 1821 - umiera na ostrove Sv. Heleny Ak vám stále nedošlo, o čom sa dej točí (asi je s vami niečo zle), je to Napoleon. Cez jeho príbeh, život spoznávame ťažký život Francúzov, vojny, hladomory, chudobu, boj s nepriateľmi, nepokoje, revolúcia/ie. Dozvedáme sa o Napoleonovom vzťahu k vlasti, k bitkám a samozrejme, k žene - Jozefíne. "Krpec" (Napoleon v skutočnosti nebol krpec, bol vysoký 1,68m, čo bola v tej dobe pomerne bežná výška) bol zaujímavá historická postava, pri ktorej by ste asi nečakali, že na plátne uvidíte aj slabé stránky povahy (síce neviem zaručiť pravdivosť všetkých osobnejších scén, verím, že aspoň časť z nich nebola vymyslená pre potreby filmu). Vidíme ako sa z neistého a ustráchaného vojaka stáva vojvodca, z ktorého sa trasie celá Európa. Strach, priam úzkosť, strieda väčšia istota a sebavedomie až arogancia k hrozbe (tá vždy vedie k pádu) a kamenná tvár. Oboznamujeme sa aj s jeho vzťahom k matke (z filmu mám pocit, že trpel Oidipovským syndrómom, z čoho vychádzala aj jeho vzťah k manželke), k Jozefíne, pri ktorých (hlavne u Jozefíny) som bol veľmi prekvapený povahou ich vzťahu. Nesedí mi zobrazenie N ako slabocha, simpa, incela (je to vtipné, divné, celkovo zvláštne aký je ku Jozefíne (ngl, asi by som sa správal rovnako)). Zase, je to len film a nič z toho nemusí byť pravda, ale fakt to bolo divné. Podľa jeho listov Jozefíne sa vie, že ju veľmi miloval, ale žeby sa ňou nechal “podmaniť”,idk. Emócie, v podaní Joaquina Phoenixa (Napoleon) a Vanessy Kirby (Jozefína) sú dôvodom, prečo si aj vy, ako divák, vybudujete súcit, podporu, uznanie pre Napoleona, rovnako ako Francúzi za jeho časov. A to, že kvôli nemu zomreli milióny ľudí, trpeli celé národy, mu aj odpustíte. No nepodporovali by ste Hitlera na začiatku vlády, keď vyezral ako človek, ktorý konečne pozdvihne váš národ? Ako aj jedna z vedľajších postáv trefne poznamená, Napoleon je Caesar svojej doby. Ten tiež nebol skvelý človek, vo svojich rukách sústredil až príliš veľkú moc a ako každý tyran, konzul, každý s takou mocou je nebezpečný. Otázne je, či všetko dobré vyváži všetko zlé, protištátne, protiľudské… Menes, Alexander Veľký, Caesar, Napoleon, Hitler, Stalin, nebol každý z nich istým spôsobom dobrý/zlý? (Viem, kontroverzné tvrdenie.) Napoleona, tak ako aj ich, niektorí milovali, iní nenávideli. Mohol za rozkvet i úpadok FR. Vzťahmi, diplomaciou a politickými rečičkami sa stretávame s Bratmi, Rusmi, Nemcami,...  o panovníkoch, národoch, o spoločenskej situácií. Od absolutistickej monarchie cez krvavú republiku a cisárstvo, až k návratu k monarchii. Ešte k tým hereckým výkonom. Každý vojak, ale hlavne veliteľ, generál, aristokrat, diplomat,.....,panovník sa správa podľa svojho postavenia. Hlavne pri namyslených panovníkoch sa niekedy aj zasmejete. Keďže každý veľký panovník sa zapísal do histórie hlavne vojnami a rozširovaním územia, je jasné, že neodmysliteľnou súčasťou snímku sú bitky. Za mňa im mohlo byt venovaného viac času (pravdepodobne director’s cut ich obsahuje detailnejšie). Ale, na čom sa každý (až na historikov pravdepodobne) zhodne je, že sú krvavé, surové, brutálne a kurva veľkolepé. Pália delá, muškety, strieka/tečie krv, vojaci sa sypú na zem ako domino, na zablatenú zem, zasneženú, zamrznutú, upršanú, spálenú krajinu. Austerlitz (Slavkov), Borodino, Moskva, Waterloo. Ani za Boha by ste tam nechceli bojovať, víťaziť či prehrávať, mrznúť, krvácať a umierať. To musíte mať neskutočne zlé skúsenosti s poslednými panovníkmi, so susedmi a charizmatického, manipulatívneho, obľúbeného vojvodcu, aby ste spolu so státisícami Francúzov a spojencami boli ochotní umierať a dobýjať. A hlavne veriť, že on za to stojí. Pri bitkách som spomenul pár lokácií. Tak dobre padne oku ich mennosť. Lesy, púšte, lúky, mestá, prístavy, moria. Paríž, Cairo, Toulon, Moskva,...  Nádherné kulisy, na oko nerozoznateľné od pyramíd, Paríža. V každom filme milujem rozmanitosť prostredí, rozmanitosť farieb, nasvietenia (iritovali ma prechody medzi aktami, v ktorých zrazu celú sálu oslepilo prázdne agresívne biele plátno (kvôli ktorému je na začiatku aj upozornenie pre epileptikov)), kamery (milujem tie zábery pod vodou a celú bitku pri Slavkove, verím tomu, že fanúšikovia Gladiátora (2000) by sa potešili). Hodilo by sa viac záberov z výšky na bitky. Jedná sa o historický film, veľkofilm a teda sú tu nepresnosti, ale až na výnimky tu nie je nič, z čoho by ste si mali trhať vlasy (btw, vedeli ste, že Mariu Antoinettu pred popravou ostrihali?). Nechcem vyznieť ako rasista, bohužiaľ tak asi aj tak vyzniem, ale černosi nepatrili k nobilite v stredoveku. Boli sluhovia, prípadne našiel som zmienky o vojakoch v Napoleonovej armáde, takže nemôžete tvrdiť, že ich vnímam iba ako otrokov, ale vysoké postavenia/funkcie nezastávali. Tu to vyzerá akoby boli nasilu vybraní do obsadenia, aby sa nepovedalo, že Ridley Scott a ostatní tvorcovia sú rasisti. Sry, ale táto doba je trochu jebnutá. Kino dá iný zážitok, väčšie plátno, lepší zvuk, spoločenská akcia. Nehovorím, aby ste do neho išl (ale stojí to za to). Chcem len povedať, že pre toto vie byť dejepis zábavný a zaujímavý. Toto je kúzlo kinematografie, ktoré sa, žiaľ vytráca. Môžete zažiť príbeh historických osobností a nasledujúci deň z toho písať test, už budete chápať téme, vedieť si ju lepšie predstaviť a pochopiť ju, a dostanete dobrú známku… Parádny soundtrack, i keď sa držal na uzde a neboli tu silné momenty ako v Gladiátorovi.  AK milujete Ridleyho Scotta, Joaquina Phoenixa, ostatných hercov, veľkofilmy, bitky, Napoleona a tú dobu, prípadne vás niečím zaujali trailery, NAPOLEON je pre vás.  „Le courage n'a pas la force de continuer - il continue quand vous n'avez pas la force/Courage isn't having the strength to go on - it is going on when you don't have the strength.“  Na záver myšlienka na zamyslenie: zbytočne podliehame charizmatickým osobnostiam a nechávame sa ovládať psychopatom…” - KINOBOX Director's cut verzia bude majstrovské dielo. Can't change my mind.

plagát

Gran Turismo (2023) 

Hrať videohry a mať za sen sa tým spôsobom živiť je naivné. Síce sa to dá, v tejto dobe rozvíjajúceho sa e-sportu, let’s play streamingu a podobne, ale stále je tá predstava naivná a ťažko zrealizovateľná. A čo tak hrať simulátor s túžbou pracovať v tom odvetví? Je extrémne mnoho takých hier, mnoho nesmierne premakaných, no takýto sen  sa skutočnosťou zväčša nesplní. Príbeh Gran turisma hovorí o tom, že niekedy aj absurdný nápad je zrealizovateľný. znie to ako klišé, nerd do pretekárskeho automobilového simulátoru dostane možnosť jazdiť v reálnych pretekoch a ukáže sa, že je v tom fakt dobrý a je schopný sa relatívne dobre umiestniť. Niektoré pasáže sú trochu klišé, cringe. Prekvapivo, nielen v realite, ale aj na filmovom plátne príbeh funguje. Zaujme a vtiahne, pohltí pri každej zákrute, každej rovine, búračke. Neraz som sa prichytil, ako v duchu povzbudzujem hlavnú postavu. Chválim zvuky, dobre sa motor počúva, už len slúchadlá do uší a zážitok je silnejší. Vizuál je skvelý. Zaujímavý bol aj nápad spojiť zábery áut v realite a z hre. Miestami sa síce dá rozoznať, že sa jedná o hru, čo nevadí, hra je tiež veľmi pekná a detailná. Dokonca tu boli použité aj scény, kde prvky z hry ako čiara ukazujúca líniu, po ktorej by pretekár mal ísť, boli skĺbené s realitou. Príbeh je teda jednoduchý, ale funguje, herecké hviezdy ako Orlando Bloom, David Harbour potešia a hráčov určite potešia aj cameá tvorcov Gran Turisma. Pre milovnikov “autíčok” tu je celkom rozmanitá škála vozidiel. Hádam si každý príde na to ”svoje”.

plagát

My Suicide (2009) 

„There is more in life than what you see”    Vždy, keď píšem recenziu, snažím sa ju urobiť zaujímavú, unikátnu. Avšak "My suicide/Archie's final project" je náročnejší film. Nielen na pozeranie (z psychickej stránky), ale aj zhodnotenie, zrecenzovanie. Suicide note tu teda asi nenapíšem. Rezencia by potom bola zbytočne dlhá a myslím, že by stratila pointu. Začnem teda niekoľkými pojmami. Možno nie sú úplne nutné, ale myslím, že by sa patrilo ich k tejto téme vysvetliť.      Depresia - pocity smútku, skleslá nálada a strata záujmu v kedysi bežné aktivity, činnosti    Sebapoškodzovanie - môže byť ako fyzické, tak aj psychické, úmyselné ničenie telesného tkaniva vlastným pričinením bez alebo aj so samovražedným úmyslom     Samovražda - smrť spôsobená ublížením si s úmyslom zomrieť    DSM definície (Diagnostic and Statistical Manual of Mental disorders)      Katarzia - oslobodenie od duševných konfliktov a vnútorného napätia, od stresových stavov/vyvrcholenie estetického zážitku vyvolávajúce určitý osobný a morálny otras    Anhedónia - neschopnosť sa radovať, cítiť šťastie       Film, ako taký, je veľmi nedokonalý (sú tu nejaké významné ALE veci, na ktorých záleží). Kvalita obrazu, kamery je slabá, vidno, že to točili skôr amatéri (s malým rozpočtom) ako profesionáli. Zvuková stránka kolíše medzi priemerom až nadpriemerom (zriedka, ale ku koncu hlavne hudba silno vplýva na naše pocity z deja). Herecké výkony a scenár sú na tom viac-menej rovnako.    Myslím si ALE, že na všetkých nedokonalostiach, ktoré film má, nezáleží, dokonca by sa dalo povedať, že sú k dobru. Prečo? V divákovi vyvolá väčšiu katarziu vidieť niečo úprimné, ľudské, menej dokonalé (nič predsa v živote nie je dokonalé) a napr. samovražedné filmy s Ryanom Goslingom (Stay) alebo Robertom Pattinsonom (Remember me) určite majú niečo do seba, sú to skvelé snímky, a aj z nich cítiť katarziu, nie sú až tak reálne a relatable. Už len preto, že sa ťažšie vcítiť do ich postav. Pri Ryanovi Goslingovi si možno poviete, „literally me”, ale nebude to až tak úprimné ako pri niekom, kto prežíva niečo podobné ako vy, ale je len normálny človek.     My suicide používa neznámych hercov, čo dodáva na autenticite, taktiež sa film tvári byť found footage, resp. spracovaný je takým štýlom. Dej je posúvaný hlavne zábermi natočené na kameru (proste found footage štýl), za mňa veľmi dobrý nápad. Tým, že sa to odohráva v školskom prostredí, v živote tínedžera, mnoho tém je veľmi relatable, stotožniteľných. Nebojím sa povedať, že asi každý by tu dokázal nájsť niečo, s čím by súhlasil.    Je úžasné s akou prirodzenosťou (i keď je často bolestivé sa na to utrpenie dívať) sú ukazované témy ako: hľadanie seba samého, túžba niečoho viac, znechutenie z bytia samotného, nešťastie zo života, myšlienky o ukončení života, ale aj krása tkvejúca v bytí... Veľmi sa mi páči, že aj samotný film, napriek svojmu zameraniu a smerovaniu, ukazuje, že život je sakra nádherný, plný toľko malých, možno nie tak významných vecí, a že stojí za to. Akurát desivou pravdou je, že niekedy ani milión malých alebo pár výrazných vecí nestačí. (Páčili sa mi scény, keď bolo vidieť, že postavy, aj napriek anhedónii, dokázali byť chvíľami aspoň trochu šťastné.)    Psychika človeka je záhadné miesto… Som rád, že príbeh nie je iba čisto čierny, (resp. čiernobiely), ale ukazuje rozmanitosť nášho pohľadu k ostatným, k tomu, čo je šťastie, sebanenávisť,... Je tu vidieť taktiež spôsob ako spoločnosť vníma a stavia sa k tejto téme. Film, ako život, do poslednej chvíle, do poslednej scény hovorí o tom, že stále existuje nádej. Pre mňa jeden z najkatarzivných filmov. Už len preto, že asi 3 týždne nad tým premýšľam. Od začiatku som bol pohltený a na konci zostal iba trpký pocit na duši. Pocit prázdnoty, straty života. Života, ktorý ani nebol môj…     „If you want to kill yourself, kill what you don't like. I had an old self that I killed. You can kill yourself too, but that doesn't mean you got to stop living.”

plagát

Vem si prášky: Xanax (2022) 

Anxiety may be defined as apprehension, tension, or uneasiness that stems from the anticipation of danger, which may be internal or external    Benzodiazepines (or benzos) are depressant drugs which slow down the messages between the brain and the body. Benzos include a group of nervous system depressants prescribed for the short term treatment of stress, anxiety or insomnia. They are also known as 'minor tranquillisers' and sedatives (or sleeping pills)      Not gonna lie, bol to pre mňa celkom pain pozerať. Za mňa sa jedná o veľmi kvalitný dokument. Približuje život s úzkosťou a snahou ju prekonať. Dokument sa zameriava na niekoľkých ľudí, ktorí si úzkosťou prechádzajú a snaží sa ukázať, že lieky celkovo, nie sú vždy najvhodnejšou voľbou, a rýchla pomoc nie vždy stojí za to. Cením aj pripomienky od psychiatrov a terapeutov, a ich pohľad na problém so závislosťou na xanaxe a iných psychotropných látkach. Naša spoločnosť nie je dokonalá, možno sa až príliš náhlime a túžime dosahovať nejaké ciele. Lieky nám môžu pomôcť, ak nezvládame život, ale stále je s nimi spojené aj riziko, že sa všetko s nimi len zhorší, vybudujeme si závislosť a neschopnosť bez nich žiť…    Netflix urobil skvelú prácu, je to náučný a určite potrebný dokument, robí dobrú osvetu o probléme, resp. aspoň sa snaží. Nemám pocit, že sa dostatočne hovorí o psychických problémoch, nie to o vplyve týchto látok na našu psychiku.         „I've even seen the distress of benzodiazepine withdrawal result in suicidal thoughts and even suicide attempts.“     „Knowing what I know now, I would never have taken that first prescription. N-Never. It was the biggest… …it was the biggest mistake of my life.“

plagát

Barbie (2023) 

Film, ktorý ako prvý zarobil Barbillion dolárov. Až taký dobrý snímok to je… A chystá sa aj sequel, a milión pokračovaní (Mattel, firma vlastniaca práva na Barbie, pre úspech Kena (I mean Barbie) chystá vyše 50 filmov na motívy ich hračiek, nielen Barbie). Na film som čakal asi odvtedy, čo som sa dozvedel, že si Ryan zahrá Kena (rok aj niečo). Určite nie som jediný. Myslím, že práve vďaka fanúšikom Ryana (a Barbenheimer memes) sa stala Barbie tak úspešným filmom + samozrejme určite to do kín prilákalo aj deti. Anyways, taká je sila fanúšikov, I guess. Warner Bros urobili veľmi dobre, keď vybrali Ryana Goslinga a Margot Robbie do hlavných rolí. Sú to skvelí herci, s veľkou fanbase a aby som bol úprimný, z významnej časti je film dobrý iba vďaka nim. Je to prehnane ružovučký, ngl trochu aj j*bnutý film, no herecké výkony Barbie dosť ťahajú. Keď ale vynechám všetku tú ružovučkosť a sprostosť, tak tu je ešte pár vecí, ktoré držia snímok nad vodou. Pred uvedením filmu do kín som si myslel, že to bude blbosť, príbeh bez hĺbky, ničím viac než len dojná krava na peniaze od rodičov a psychicky narušených ľudí tvrdiacich, že sú Ryan Gosling (he's literally me). Damn, ako veľmi som sa mýlil. I mean, čiastočne taký film aj je, no obsahuje, prekvapivo, dosť hlboké myšlienky. Kritizuje spoločnosť, vzťahy, vnímanie samých seba vo svete. I keď tieto myšlienky sú skôr na pozadí príbehu, sú tu a myslím si, že je to dobré (ok, asi až tak hlboké nie sú) Zaujímavé je, že režisérka Greta Gerwig sa inšpirovala u známych režiséroch. Sú tu celkom funny referencie na kultové filmy, nice. A tá hudba, amazing.   🎶„I'm just Ken. Where I see love, she sees a friend…“🎶   Remember, you all are Kenough…   Nie je to film pre každého, ale stojí za to. Hodnotenie 70%+- je si myslím férobé a dosť dobré.

plagát

Spider-Man: Cez paralelné svety (2023) 

„Let’s do things differently, this time. So differently. His name is Miles Morales. He was bitten by a radioactive spider and he’s not the only one. He hasn’t always had it easy. And he’s not the only one! Now he’s on his own. And he’s not the only one. You think you know the rest. You don’t.“    - Gwen   Spider-Man: Into the Spider-Verse bol úžasný film. Asi nikto v dobe, keď vyšiel v kinách nečakal až tak skvelý snímok. Úžasné nádherné animácie, grafika, ktorá dotvárala dokonalú komiksovú atmosféru, originálne spracovanie komiksových postáv a príbehov (bolo to vlastne spracovanie viacerých príbehov do jedného), príbeh bol vtipný, temný, emotívny, rovnako ako aj hudba, dabing bol perfektný, proste všetko u ItSV bolo dokonalé. Určite aj vďaka veľkému počtu postáv bol snímok výnimočnejší. Dobre, je pravda, že hlavný dej bol ľahko predvídateľný, no nebránilo to v tom, aby sme z toho boli všetci nadšení.    Ukážka toho, ako má vyzerať poriadny SM film. Bol to vlastne aj prvý film s multiversom v MCU.🤔😱 Považoval som to za najlepší Spidey film. Najhoršia vec na ňom bola, že dej rýchlo odsýpal a o chvíľu bol koniec😢. Nemyslel som si, že Across The Spider-Verse ho predčí, bál som sa, že pokračovanie bude slabé, ako to všeobecne s pokračovaniami býva… No mýlil som sa. Nestretol som sa s nikým, kto by o Across the Spider-Verse povedal, že nie je dokonalé, že je horšie ako ItSV. Aj to hádam o kvalite svedčí, nie? Keď sa všetci zhodnú… Skutočne vo všetkom je lepšie. Nepredvídateľný dej (resp. dá sa predvídať, ale nie koniec ako u ItSV, skôr tu hádate, čo asi bude ďalej), stále sa niečo deje, stále tu je nejaká akcia, i keď je možno film trochu prehltený jej množstvom. Tempo sa strieda. Rýchle, akčné s pomalším, kľudnejším. Prechody/prestrihy medzi scénami sú cool alebo ešte zmeny perspektívy, “kamery” sú skvelé.    Je tu väčšie množstvo scenérií, krajšia, detailnejšia grafika. Odrazy svetiel, farieb v mlákach, zrkadlách, dym, atď sa vám určite budú tiež páčiť. Grafické štýly sa striedajú, dokonca aj farby a hudobné podklady (pri zmenách Spider-Verse). Sú to nielen grafické orgie pre umelcov, ale i pre oko nás, normies. Farby, budovy, postavy, vlasy,… všetko je tak krásne. (Komiksy sú extrémne vďačná látka na spracovanie.) Spidey proste trochu vyspel, čo sa na všetkom odráža. Soundtrack a príbeh majú temnejšie, emotívnejšie pasáže, sú viac dospelé a vážnejšie. Humoru a odľahčenosti je pomenej, ale stojí za to. Hlavne dialógy medzi Spider-Manmi sú vtipné. A tá Spider-mačka, tá je dokonalá sama o sebe.😻😻 Postavy z Into the Spider-Verse sa vrátia, ale nie všetky. Prakticky iba zopár, takže ak ste si niektoré obľúbili, možno budete sklamaní, keď sa tu neukážu. V pokračovaní sa možno ešte ukážu, takže nezúfajte. I tak je tu ale mnoho iných, nových postáv, hlavne teda Spideys sú xnásobne početnejší (a diverznejší). Btw je tu niekoľko prekvapivých camei.   Zvuky (nielen podmaz) chvíľami sú schopné nahnať aj strach, stupňujú napätie, dávajú dôraz na nebezpečenstvo. Záporáci sú zaujímaví, samozrejme vyzerajú tiež dobre, je ich viac ako v 1. filme, čo len ukazuje veľkosť filmu a navyše je to multiverse, takže čakať 2, 3 záporákov by bolo naivné. Ngl, celkom cool, desivé a nečakané zároveň je zistenie, kto je hlavným záporákom. Dávam klobúk dole scenáristom, dobre to urobili (v kinematografii síce nič nové). Na to, koľko súbojov tu je, je prekvapivé, že dokázali urobiť každý iný, originálny a dobrý. Zas sa dokazuje, že Spider-Man príbeh nemusí byť iba o Peterovi Parkerovi a možno dokonca jeho nasledovník, Miles Morales, je “lepší” pavúk.   Páčia sa mi emócie filmu. Prirovnal by som to ku klasickej hudbe (asi divné prirovnanie, ale mne sa to tak hodí, idk prečo). Je to niečo precízné, meniace sa, ale stále sa riadi určitými pravidlami. Od každej postavy ide niečo iné, každá je jedinečná, má svoj význam, chce nám niečo povedať. Filmu sa určite darí nám svoju myšlienku, posolstvo odovzdať, síce "zaobalené" do možno na prvý pohľad “hlúpeho komiksového príbehu”, ale vnútri v sebe, vo svojej podstate hovorí o tom, že:   „Všetko, čo sa nám deje, čo prežívame, akokoľvek bolestivé to dokáže byť alebo si želáme, aby sa to nikdy nestalo, všetko z nás robí, kým sme a je na nás, čo s tým ďalej urobíme…“   Väčšia vyspelosť snímku sa prejavuje aj v tom, že sa nebojí viac ukázať hnev, smútok, pocit viny, strach z odsúdenia, z nepochopenia, vyrovnávanie sa s našimi činmi, so stratou, výčitky, zlyhania, túžbu urobiť niečo správne, napraviť svoje chyby. Ukazuje samotu, osamelosť, hľadanie seba samého, pochopenie sveta. Zamýšľa sa nad možnými následkami našich rozhodnutí. Vnútorné konflikty o to, čo je správne. Priateľstvo a rodinné vzťahy. Zase aby som nehovoril iba o tých smutnejších veciach, radosti a nadšenia tu nie je málo. Všetky emócie cítiť v ich hlase, v správaní. Najúžasnejšie scény boli pre mňa tie, kde bol Miles a Gwen. Prekvapivo nie tie, kde bol Spider-Man, Spider-Man, Spider-Man 2099, Spider-Cat (scénu s ňou milujem btw), Spider-Girl,... Keď boli sami sebou, ľuďmi, všetko bolo reálnejšie, ľudskejšie, úprimnejšie, viac relatable boli ich pocity, problémy. Všetky scény s Gwen a Milesom sú úžasné. Keď boli spolu. V izbe (😏), keď sa pohybovali po meste, na streche, keď spolu sedeli, rozprávali sa,...   Síce sa mi páči, že tento Spidey film pôsobí ako niečo väčšie, veľkolepejšie, no mám pocit, že je toho tu až príliš veľa. Až príliš veľa všetkého. Tým, že sa stále niečo deje, človek nedokáže úplne vnímať pozadie, detaily, easter eggy,... až príliš rušno tu je. Paradoxne, na druhú stranu som za to rád, no mohol by sa Spidey trochu ukľudniť (myslím, že v tomto nie som sám, čítal som viaceré recenzie, ktoré to tiež spomínali, takže v pokračovaní sa to ešte môže zlepšiť). A teraz nám ostáva už len čakať na ďalší rok, na zakončenie tohto neskutočného príbehu… Spidey je tak dokonalý, že si zaslúži úspech, byť ocenený (neprekvapilo by ma, ak by získal aj Oscara). Nič iné ako 10/10 odo mňa teda nedostane. Zážitok je neskutočný. Sony môže byť hrdé, že sa im niečo podarilo (Morbius, film storočia bol prekonaný…😉🤣) Ešte raz to zopakujem, „takto má vyzerať poriadny SM (marvel) film.“

plagát

Jigeum Uri Hakgyoneun (2022) (seriál) 

Škola je nanič, život je nanič, chcete spáchať samovraždu,... A k tomu sa začne šíriť vírus, ktorý z ľudí robí zombíkov. To je tiež napiču, nie? Čo teraz… ? You'll either die or live. I guess. (Zaujímavý začiatok, všakže?)  Kórejci poslednou dobou prekvapujú (vlastne asi aj dlhšie, ale začínam ich teraz viac vnímať). Robia originálne a proste "iné" skvelé/zaujímavé seriály/filmy. Squid Game je toho asi najlepším príkladom (pravdepodobne to všetci poznáte). Nemám rád horory, zombíkov a popravde ani veľmi ázijskú tvorbu, no ak ste ako ja, tak robíte veľkú chybu. Pri All of us are dead treba prekusnúť, že je to niečo iné a pozrieť si aspoň 1. epizódu. Myslím, že vás tiež pohltí ako mňa.    Aouad má príbeh, ktorý od začiatku diváka vtiahne do seba a nepustí až do úplného konca, je tu napínavá akcia a výborné napísané postavy. Kórejci sa jednoznačne s týmto seriálom vyhrali a opäť dokázali že vedia natočiť kvalitný (zombie) snímok (Train to Busan je tiež skvelý film na túto tému). Rozhodne Aouad odporúčam a neviem sa dočkať na pokračovanie (i keď sa bojím, či kvalita nepôjde s 2. sériou dole🤷‍♂️)  All of us are dead (Aouad) je síce miestami priblblé, klišé, nie úplne konzistentné, čo sa týka kvality jednotlivých epizód, ale bavilo ma to viac ako Squid Game a myslím, že to aj celkovo bolo lepšie ako SG. Určite by ste tomu mali dať šancu. A vlastne to ani horor nie je, takže to bola pohoda.