Ex_Machina

„Tak už konečne viem čo znamenajú tie kruhy v obilí“ . Komorný horor odohrávajúci sa niekde na samote na jednej farme, v jednom dome. Režisér by mohol vyučovať na vysokej škole ako sa dá pracovať s napätím, hudbou a výrazmi tváre, odzrkadľujúcich myšlienkové pochody jednej rodiny čakajúcej na niečo neznáme, no určite až moc zlé, než aby si to dokázali pripustiť.

„Vo svetovom obehu je viac ako 550 miliónov strelných zbraní, to je jedna zbraň na každého dvanásteho človeka. Jedinou otázkou je, ako vyzbrojiť tých ostatných“. A tu prichádzam na scénu ja, Jurij Orlov, zrejme najväčší priekupník zbraní na svete. Bývalá Juhoslávia, diktátorské režimy v Afrike, alebo gerilové skupiny v latinskej Amerike. Všetci používajú zbrane odo mňa. Idú na odbyt ako teplé rožky. Ak ich nedodám ja, dodá ich niekto iný. Predávam iba najvyššiu kvalitu, pretože po rozpade sovietskeho zväzu mám vďaka mojej šikovnosti a kontaktom k dispozícii plné sklady kalašnikovov, obrnených vozidiel a dokonca aj útočných helikoptér. Som hráč na najvyššej úrovni, ktorý nemá rád mierové rokovania. Čo na tom, že stačí urobiť jednu chybu a prídem o rodinu aj o život. Ale kým sa tak stane dám si lajnu kokaínu zmiešanú s pušným prachom nech nemusím premýšľať nad tým aký zlý a skazený je tento svet, ktorý je takým aj vďaka mne.

Guy Ritchie po slovensky. Stačí si ľahnúť na gauč, vziať pukance, fľaškovú 11° a umiernený cigán v uniforme SS v hodnosti gruppenführera vám rozpovie priam neuveriteľný príbeh nasiaknutý rokmi 90-tymi. Vžijeme sa v ňom do permanentne „nasr...ého“ obyčajného jednoduchého údržbára na kolieskach, ktorý vybuchne aj pri myšom upípnutí, ale keď sa prekročia určité hranice, tak mu rovno odpáli dekel a ide aj cez mŕtvoly. Humor, ktorý občas pohladí, inokedy zdvihne zo stoličky je dávkovaný v pravidelných a častých intervaloch.

Niekto má talent na písanie kníh, niekto vie spievať, iný tancovať. Doug Glatt vie biť ľudí. A je v tom dobrý. O jeho služby je veľký záujem a preto sa nechá zomlieť v stoke nižšej kanadskej hokejovej ligy. V nej našiel svoj svet. Hubu má furt rozbitú, zuby vybité a tržné rany na tvári sa mu nestíhajú ani hojiť. Ale ako to tak býva, bojuje nielen na ľade, ale aj na poli lásky. Avšak tomu najväčšiemu boju sa nemôže vyhnúť. Má podobu „ranarskej“ legendy a superstar v jednej osobe v podobe Lieva Schreibera. Film má len jednu chybičku, keď sa zlezie z ľadu, tak to stráca dych.

Romantická dráma, kde si musia svoje šťastie vybojovať dvaja mladí ľudia napriek ťažkej nepriazni osudu. No pokiaľ bude medzi nami vždy existovať niekto ako profesor Rafal Wilczur, tak sa nemusíme ničoho báť. Film pri ktorom neostane jedno oko suché a po jeho dopozeraní sa stanete nachvíľu zase o čosi lepším človekom.

„ Hej lidi máte taky ten pocit, jakoby sme žili na planete opic ?“ V dobe svojho vzniku to musel byť obrovský hit, ktorý má dodnes svojské čaro. Z filmov o planéte obývanej opicami je asi najzaujímavejší. Heston na 40 rokov vyzerá mimoriadne staro, čo bude zrejme následkom roky trvajúcej hybernácie v kozme, kým pristál s kolegami na planéte opíc. Opičia populácia nie je až taká vyspelá ako by sa dalo čakať a inkvizícia voči všetkému cudziemu a pre nich nepochopiteľnému je dosť hmatateľná a Hestonovi to dajú samozrejme poriadne pocítiť.

" Som tiež iba dievča, čo stojí pred chlapcom a žiada ju aby ju miloval". Tiež čakám, že ku mne do práce zavíta svetová hviezda v podobe nádhernej ženy a spoznám sa s ňou. Že ju zoznámim s rodinou a priateľmi a budeme sa spolu prechádzať nočným mestom, prelezieme plot do súkromnej záhrady a tam na lavičke ju pobozkám. A ona sa do mňa bezhlavo zamiluje a keď ju spoznám bližšie zistím, že je tiež len človek, ktorý má svoje problémy, že chce napríklad niekam vypadnúť, kde ju nikto nepozná, že tiež túži prežiť skutočnú lásku. Síce sa pár krát pohádame kvôli zbytočnostiam, pár krát sa rozídeme, ale cestu k sebe si nakoniec vždy nájdeme. Pretože takého muža ako som ja už nenájde. A ona to vie.

Tak premrhaný potenciál s toľkými kultovými hercami a oni z toho urobia menej než nízkorozpočtové béčko. Filmom preplávate tak, že sem tam niekto niekoho podreže, zapáli, alebo sa jazdí odniekiaľ niekam na motorke, hovorí sa o niečom, alebo sa pozerá na holé kozy a gaťky v zarezaných zadkoch. Poteší aspoň Leonor Varela v lascívnej úlohe so slovníkom horším ako drevorubač. Tak ako tento film nemal hĺbku, tak ju nebude mať ani moja recenzia.

„Vedeli ste, že na to aby ste za 10 minút úplne zmizli potrebujete iba sekeru, jamu a 8 hladných prasiat ?“ Alebo inak povedané, čo by sa tak dalo natočiť ohľadne 84 karátového kameňa ? No predsa celkom slušný movie s viacerými prepletenými a do seba zapadajúcimi príbehmi, kde sa nakoniec každý stretne s každým. Preložené je to ostrým až morbídnym humorom. A tak je to správne, tak to má byť. Britký britský humor tu určite nehľadajte. Aj keď je tu veľa známych hercov, Brad Pitt je to meno na ktoré si spomeniete aj po rokoch, keď sa povie Podfuck. Asi najlepšia rola akú má. A hlavne je poučná. Nikdy sa s cigánmi nestavujte a za žiadnu cenu od nich nekupujte karavan.

„Jamesovi jeden titul majstra sveta stačil, dokázal čo si potreboval dokázať sám sebe a všetkým čo o ňom pochybovali a o dva roky neskôr skončil. Keď som ho potom videl v Londýne o 7 rokov neskôr, to som znovu získal titul. Robil reportéra, bol bosý a jazdil na bicykli s prepichnutou pneumatikou. Stále žil akoby sa už ráno nemal prebudiť. Keď som sa dozvedel, že zomrel vo veku 45 rokov na infarkt, bol som smutný. Ľudia si o nás mysleli, že sme boli rivali, ale on bol jeden z mála ľudí, ktorých som mal rád a jeden z tých niekoľkých, ktorých som rešpektoval. A bol jediný, ktorému som kedy závidel“ - Niki Lauda . . . . Rivali sú poézia na 4 kolesách. Pomník dvom neobyčajným jazdcom, ktorí sa stali ikonami v najrýchlejšom a najsledovanejšom športe na svete.