Nellaron

Táto konverzačka začína parádne. Dobové prvky komunizmu vždy vyvolajú príjemnú nostalgiu, fajčenie v lietadle mi úplne vyčarilo úsmev na tvári. Potom začína pomerne nezáživný dialóg medzi Evou a Jindřichom, pričom za cca 6 hodín v lietadle stihnú naplánovať zmenu svojich životov, zaľúbiť sa, no fakt chýbala už len pichačka na záchode a zásnubný prsteň. Keby tomu dali dlhšiu stopáž, mohlo to byť lepšie.

Ahmed verzus Taliban. Film o dodržaní chlapského slova na bojovom poli. Dar Salim to zahral sympaticky. Na filme ma najviac zaujala nehostinná krajina Afganistanu a kruté pomery v nej. Akcie je tu dosť. Som len prekvapený, že už aj Guy Ritchie pridáva do filmu nelogické hovadiny. Presun zraneného na vozíku za bieleho dňa po ceste a niiiikto ich nevidel. A bohužiaľ sa nevyhol ani klasickému americkému načasovaniu “presne na jednu sekundu”.

Mohlo ísť o parádnu oddychovú komédiu, ale nejak to nevyšlo. Kristin (Toni Collette), ktorá si doteraz žila svoj nudný život v Amerike, sa stane nechcenou novopečenou hlavou mafiánskej rodiny v Taliansku. Zhodou rôznych náhod sa jej nielen že podarí prežiť v mafiánskom prostredí, ale navyše sa stane uznávanou mafiánkou. Táto náhla životná zmena prináša množstvo komických situácii, len sa mi zdalo, že Toni Collette príliš tlačila na pílu a jej humor bol vynútený a neprirodzený. Jednu hviezdu navyše určite pridáva Monica Bellucci, ktorá napriek svojmu veku vyzerá stále na zahryznutie a na iné praktiky.

Komorný sci-fi thriller ako hrom. Vyhubené ľudstvo zachraňuje umelá inteligencia v podaní robotickej matky, ktorá vychováva človeka od embrya. Hlboká myšlienka, ktorá sa možno stane niekedy realitou. Vzťah AI a človeka je fascinujúci a hltal som každú minútu filmu. Stret s iným človekom z izolovaného prostredia diváka dostáva na silnú vlnu dilemy. Krásne spracované sci-fi, ktoré mi svojou komornou atmosférou pripomína film Moon (2009).

Vo svete WoW mám nahratých niekoľko mesiacov života, takže ako správny hráč som sa na filmové spracovanie triasol. A dopadlo to celkom dobre. Vizuálna stránka je na vysokej úrovni a presne takto nejak som si predstavoval vrhanie fireballov a iných spellov v "realite". Sklamal trochu príbeh, ktorý je príliš jednoduchý. Lenže povedzme si úprimne, pri filmovej adaptácii hry je príbehová línia vždy len napasovaná a asi nikdy nebude hlavným ťahákom. Vedel by som si WoW predstaviť ako kratší seriál, kde by sme jednotlivé rasy spoznávali lepšie a aj príbehová línia by mala čas dozrieť a mohla tak byť trochu premyslenejšia. O prepadák našťastie nejde a celkom by som si pozrel aj Druhý stret.

Podľa mňa samotná podstata filmu nie je zlá. Existuje veľa párov, ktorí spolu žijú zo zotrvačnosti, kvôli deťom, alebo z iného dôvodu. Nie sú spolu šťastní a tak životom len preplávu. Španieli filmom ukazujú, ako by to mohlo byť, keby sa tieto zotrvačné vzťahy otvorili a skúsili niečo iné. Najmä v sexe. Veľakrát tak potom zistia, že im chutí niečo iné ako doteraz. Celé je to samozrejme pristrihnuté za vlasy, lebo takéto hala-bala striedanie partnerov je nemorálne, neetické a pod. Podstata monogamného manželstva tu úplne stráca pôdu pod nohami.

Za mňa to bolo príliš. Máme tu fínskeho zlatokopa Kosteja, ktorého ide zabiť ťažšie, ako Johna Wicka. Ale dobre, to by som ešte akceptoval, keďže pán bol súčasťou najbrutálnejšieho fínskeho komanda. Čiže tie jeho úskoky pred mínami, puškami a tankovými strelami od náckov, ktorí mu chcú ukradnúť zlato, a v neposlednom rade Kostejovu tajnú banku krvi, som ešte strávil. Ale moment, kedy pri páde lietadla bol Terminátor v Temnom Osude roz*ebaný viac, ako cca 65 ročný Kostej z mäsa a kože, znamenal pre mňa úsmev trápnosti a zníženie hodnotenia. A pritom úvod nebol zlý. Pekné vyobrazenie Laponskej krajiny, dobré efekty, úvodná zápletka o zlate. Lenže potom to s tou nesmrteľnosťou prehnali.

Film mi najviac pripomínal Šest dní, sedm nocí a úprimne, najmä výkonom Jany Plodkovej nemal od neho ďaleko ani po kvalitatívnej stránke. Trochu som bol prekvapený, až zhrozený, ako nechali oboch hlavných hrdinov dokalíčiť (Plodkovej fokel :D). Hoci všetci vieme, ako asi tento rozvádzajúci sa manželský pár nakoniec vo filme skončí, dalo sa na to pozerať.

Alyssa Sutherland so svojimi očami nemusí vôbec devil mamu hrať, ona sa tak už narodila. Úvodná scéna vtiahne do filmu veľmi rýchlo a navodí správnu atmosféru. Neviem, čím to bolo, ale napriek hektolitrom krvi a veľkej snahe tvorcov som sa pri filme veľmi nebál. Možno som už presýtený (a zhýčkaný) šablónovitými horor scénami, ktoré sú špecifické pre každý druhý podobný film. Poznáte to - skákajúci démon po stenách s nie príliš zdravo vyzerajúcou pokožkou, vracajúca krv, atď…  Na druhej strane musím oceniť scénu sledovanú cez obzor dverí - to bolo niečo nové a zaujímavé. Zlepenec tiel v závere bol až trochu smiešny. Určite nadpriemerný horor.

Úvodná scéna napovie, že tento pomerne krátky thriller má akčné efekty na veľmi solídnej úrovni. Práve kvalitná kamera hrá prím. Po úvodnej scéne prichádza trochu ochladenie, pri ktorom spoznávame dve nánynky, ktoré si cestujú do odľahlej chaty pri jazere. Napätie sa naťahuje ako roztopený syr, ale potom príde parádna lavína, kto z koho prežije a zároveň sa divák dozvedá pozadie konania útokov. Čo mi vadí bolo, že ani jedna z postáv nevie zomrieť na prvýkrát a vy tušíte, že aj keď niekoho praštíte železnou vázou šesťkrát do hlavy, aj tak po čase opäť ožije.