Sopholojong

Jude Law nielen ze zahral najhorsieho Hooka, on sa i na tuto rolu absolutne nehodi. Nebyt lahodnej hudby a krasnej rozpravkovej vypravy (nocny Londyn je odzbrojujuci), tak kvoli otravnym hercom a sterilnej atmosfere by to nebolo ani na dve hviezdy. A David Lowery si potrebuje s jeho jedinecnym vytvarnym citenim (Green Knight) zacat vyberat narocnejsie projekty, nie tieto druhotriedne VOD zakazky. 5/10

Spomedzi nedavnych zivotopisnych filmov s hudobnymi ikonami je tento jeden z tych horsich (holt zivot Whitney bol menej zaujimavy nez ten Eltona Johna, alebo Freddieho Mercuryho). Napriek faktu, ze snimka trva takmer 2 a pol hodiny, evokuje pocit vystrihanych scen (nahle prechody, bizarne vstupy a existencia urcitych postav). Menej priamociary pristup mohol byt prinosnejsi (z filmu som mal rovnaky pocit ako z Respect o Arethe Franklin - solidna produkcia, fadne spracovanie). Jedinym elementom, ktory si odviedol svoju pracu nadpriemerne je chameleonska Naomi Ackie, vyborne aproximujuca "ozrato-zdrogovanu" spevacku. A jedinou zaujimavou scenou je prave strihova sekvencia z vystupenia onej titulnej piesne I Wanna Dance... s prechodmi do stupania na hviezdny vrchol. Ked uz zivotopis Houstonky, tak poriadny dokument od Netflixu, ak vas pochytila nostalgicka tuzba vypocut si jej nestarnucu hudbu, tak potom vedla do ikonky Youtube.

Jessica Biel v poslednych rokoch prudko otocila smerovanie svojej kariery, ktore vyvrcholilo vynikajucou rolou v Sinnerovi. A v Candy dokazuje, ze to nebola ziadna nahoda. Svoju postavu naplnuje nervoznou energiou a divak tusi, ze dokonaly domcek z kariet tejto zeny sa v urcitom bode zruti. Starostliva manzelka a "pecujuci" matka vs. podvadzajuca mrcha a nekompromisna vrahyna. Prave sceny po vrazde su elektrizujuce, napinave, dychavicne... Jessica sa jednoducho sustreduje ako ostrielana matadorka (opakovanie fraz, neprirodzene prikyvovanie) a jej postava vie, ze dni kym ju chytia, sa skracuju. Vykon hodny Emmy. Kvoli nej a trojici nahravacov (odkopnuta Melanie - manzel, ktory podvadza a nema cas - manzel, ktory nic netusi) sa tato miniseria oplati. Kvoli comu sa uz oplati menej, je vsetka ta vztahova rovina, ktora predchadzala fatalite. Stres okolo deciek, riesenia vztahov v spalni, ranne argumenty, posedenia v bistre, volejbalek - toto mame dnes v kazdom druhom seriali. PS: Z toho zakrvaveneho opusteneho dojcata ma striaslo. PS2: Scena pichania Jessicy odzadu (na stojaka) nemoze sklamat. 7/10

V zavere som nahodil vysoko akusticky "standing ovation" za konecne poriadne odpovede. Jednu sarkasticku od neurotickeho doktora: "Ozente se a zjistite to!" (single Bravo) a druhu od spontannej, poriadnej manzelky: "Dospela lidska samice, ktera potrebuje pomoc z otevrenim tohto!" (double Bravo). A ja este pridam odpoved na otazku "Co je to zena?"... je to ta, ktora mi porodila dve krasne deti z obojstrannej, nesputanej vasne a ja jej za to dakujem. Inak pomaly sa rozbiehajuci, skor priemerny dokument, ktory ale postupom casu chyti grady (agresivita na pochode, ukoncene intervia) a na konci vytryskne do katarzie, ktora mne ako pragmatikovi a realistovi urobila dobre.

Umiestnenie serie do NY megalopole je vynikajucim, osviezujucim tahom (uvod s holkou v zltych satach, zabitou v tmavej ulicke je vynikajuco navnadzujuci). A takisto jedinym! Vsetko ostatne ide od minula len k horsiemu. Bez Neve Campbell, serifa Deweyho a len s najotravnejsou reporterkou pod Slnkom Courtney Cox ( k tomu vyzera ako prave vykopana mumia) to uz nie je ono. Ten chybajuci zavan nostalgie a znamych veci, davajuci vacsi priestor mdlej omladine (Barrera je modelka, chlapi su tu za totalnych trulov, jedina spontanna Jenna Ortega to v sebe ma a na taketo filmy je ju skoda), tomu poriadne okresava hodnotenie. Par popkulturnych odkazov (Psycho plagat, meno uvodneho zabijaka "Jason", cerveny balonik z It v metre), stavnatych mordov (noz je asi najviac vytazeny zo vsetkych casti serie), a dve najlepsie (paradoxne s nozom nesuvisiace) sceny "prelez po rebriku" a "odhalenie vreskotackeho muzea", este kvalitny horor nerobia, pretoze ked sa drzkuje nudi to v mode "fast forward" (dvojhodinova dlzka na takyto zabavny slasher je masaker) a z prekombinovaneho finale, kde som sa uz zacal stracat kto s kym? a preco, zaco?, ma rozbolela hlava. PS: 100 milionove trzby v USA nam este prinesu par (viditelne kvalitativne klesajucich) zarezov.

S tymito "hipisackymi" muzikalmi sedemdesiatok mam obrovsky problem. Dokonca i priemerne Vlasy su oproti tejto uskriekanej, hysterickej a lacne vyzerajucej avantgarde, miesajucej moderne prvky (tanky, stihacky, vojaci), zabavnejsie. Prvu polovicu pobehovanie po strohych antickych zrucaninach, v prostriedku olivovy haj s apostolmi a na konci samotne ukrizovanie a prechadzky po pustatinach s jedinou zaujimavou, sirokouhlou kamerou. A este tou piesnou, odratavajucou pocet zbicovani... Zalostny muzikalovy vykrik urcitej doby, v ktorej dnes uz ani nikto zit nechce (sem-tam nejaky batozkar).

Mando ani sklamat nedokaze! Sice v tom uz nie su prekvapive momenty, ci twisty ako Baby Yoda, alebo Ashoka so Skywalkerom z predchadzajucich dvoch serii a uvodna epizoda s odpadlikmi na prasnej planete je neobycajne mdla... ale je to kvalitativne (technicky) minimalne rovnake (ak nie lepsie) ako nova filmova trilogia. Audiovizualne dokonca tak vypilovane ako jeden z naj SW filmov Rogue One. Letecke suboje s T-fightermi su mnamkozne, vyprava Mandaloru a Navarra "prstenovsky" epicka a to najlepsie pride nakoniec v az cinematickom dvojdieli, ktory by obstal aj v kine ako samostatny film. Moff Gideon v tom ciernom beskare je "darthvaderovsky" temny (jeho suboj s Bo Katan je "jediovsky" pompezny), suboje s lietajucimi stormtroopermi su komiksovo vycackane, no a ked nabehnu "cerveni Pretoriani" (ti, ktori sa lomili s Rey a Kylom v The Last Jedi) moje srdce zaplesa dychtivostou "opravdoveho fandu". Bravoooo Jon Favreau! Pribehovo nie najlepsia, ale technicky najprespekulovanejsia sezona.

Mexicka kopirka "wannabe" amblinoviek o stretnutiach kadejakeho druhu, samozrejme natocena v USA s pretvarkovymi hodnotami o skvelych migrantoch. Synacik Jonas sa na tatuldu zatial v nicom nepodal a doteraz som si myslel, ze jedinym Nacho Librem je Jack Black. 3/10

Korejsky John Wick? Ani nahodou... Prilis televizne zinscenovane vztahy (pracovne i rodinne), sterilna neonovo-industrialna atmosfera a po mytickej aure sveta zabijakov "Johna" ani stopy (samurajsky uvod sice na to navnadzoval). Tretiu hviezdu tomu vykuzlila chrumkava milfka Boksoon a nadpriemerne (nie genialne) skute sceny "ruska mafia vo Vladivostoku" a "lomenica s blizkymi v zastrcenom korejskom bufete". Ta posledna s dykami v smiesnom "matrixovskom" style je uz len samoucelnou bodkou.

Celeeeee zle! Ak som minuly rok hovoril o netflixovskom 200-milionovom faux pas menom Gray Man, tak tu hovorim o "apple-ackom" (taktiez nie najlacnejsom) prehmate dekady. Skolacka rezia (Fletcher to asi riadil cez dalekohlad), sterilna akcia (ta nad pustnym kanonom je ukazkou spackanej gradacie a ziadnej kaskaderskej prace), unudeni herci (Ana s Chrisom mali rovnaky chemicky potencial ako svojho casu Smithovci) , lenivy scenar... uz trailer bol vystrazne priemerny. Dve hviezdicky tak akurat za vydarene camea, najma tie s "odpadavajucimi" najomnymi vrahmi, ale naopak to Ryanove je opat zahanbujucim trapasom. Toto ak by niekto pustil do kin tak ma na najvacsi prepadak roku "zamiesene" na mieste.