Sopholojong

"Jeho neurokinetika je abnormalna". Aj ta moja zmyslova bola v uplnej prdeli (nove okuliarove trendy, dlhe plaste, priliehava koza, superakcny bullet time, cool kung fu). Takyto ojedinely audiovizualny skvost sa vidi raz za zivot (cest vynimkam ako Star Wars alebo LOTR). A urcite ani transky Wachowski(e) nevedeli aku revolucnu dieru robia do sveta filmu (najma sci-fi). Rozmrdanie mramorovej haly, uhybanie olovu na streche, alebo havariu helikoptery som videl uz asi milionkrat a neomrzia ma ani dalsi raz. Plus je tu asi najlepsi soundtrack, co sa symbiozy s obrazom tyka a najhlaskujucejsi zaporak agenta Huga Weavinga. Matrix je pre mna to iste ako pre tych, ktori datuju filmove dejiny pred Star Wars a po nich.

Anakinovo nekompromisne "znicenie" Counta Dooku, Mace Windu nanasajuci novu fasadu na ksicht Palpatina, nekompromisne emotivny a znicujuci "Rozkaz 66", Anakinov vpad do coruscantskeho Chramu Jediov a "zazehnutie meca" pred vystrasenymi detmi, sermovacka na lave, bezhohy/bezruky uz skoro Vader, Obi-Wanov prednes o "vyvolenom", Yodovo super-rychle zneskodnenie stormtrooperov, Yoda verzus Imperator v bortiacom sa parlamente (najlepsi suboj celeho SW univerza), "Luke and Leia" z ust umierajucej Amidaly, no a samotny zrod legendy s hrozostrasnym, sipavym "Nooooo" v uplnom zavere... Zabudol som na nieco?! Asi na tisic dalsich detailov, ktore robia z Pomsty Sithov najlepsi Star Wars film vobec a ktory uz asi nikdy nebude prekonany, pokial prava bude vlastnit sracickovsko-infantilny "Mysiak".

Yoda for president! Prave sceny s legendarnou zelenou "marionetou" a najlepsie svetelnym mecom machajucim mini-Jediom su tym nachutnejsim "dezertom" najtemnejsej casti. Lukeov vycvik na Dogabahu, poslatie do temnej jaskyne, kamene v "lufte", vytiahnutie X-Wing stihacky a Yodov samotny dovtip a sebavedomie. No krasa! Nezaostavaju vsak aj ine "temne" aspekty - Vader nebol nikde inde cernejsi, prvykrat sa zjavuje najultimatnejsi bounty hunter Boba Fett, ci nerozhodny Lando, na snehu si vykracuju obrovske ATATs, Oblacne mesto je krasne "nadpozemske", nahanacka medzi asteroidmi adrenalinova, cervy odporne, Luke straca koncatinu a Darth Vader sa vytasi s (dnes) najotrepanejsim, ale najodpalujucejsim twistom "daddy issues" v historii pohyblivych obrazkov. A ked John Williams zaveli buracavym Imperial Marchom medzi kriznikmi vzdy idem do kolien. Nie najlepsie Star Wars (tam u mna troni Pomsta Sithov), ale zo starej trilogie asi na rovnakom mieste ako Navrat Jediho, rozhodne vsak audiovizualne najprespekulovanejsie.

Najsmutnejsi film vsetkych dob. Zidovska beznadej v diabolskej pasci nacistickeho zla, z ktorej neexistuje uniku. Najkrajsia ciernobiela kompozicia pana Kaminskiho (i ta najvymakanejsia praca so svetlom), vyprava autentickejsia nez doba, v ktorej sa odohrava, atmosfera sklucujucejsia nez den pred popravou... a na to vsetko pevnou rukou ostrielaneho veterana (i ked nim este vtedy nebol) dohliada inokedy "magicky" Spielberg. Prechadzka dievcatka v cervenom po pekelnych uliciach nacistickeho besnenia a jej nasledne pohodenie "len tak" na obrovskej kope, vytvorenej z ludskych tiel, mi vytvorila najintenzivnejsi plac pri sledovani akehokolvek filmu. Ralp Fiennes ako Amon Goethe si sebavedomo strihol tu najohavnejsiu kreaturu zalozenu na skutocnej osobe. Po jeho strelbe z balkona na nahodne vybrate ludske terce v dave pracujucich som chcel vstupit do filmu a mlatit mu do tej hlavy tehlou... a mlatit. Plus dokumentarny epilog, ktory preplacete. Najuctyhodnejsi ciernobiely klenot, masterpiece, ktory nikdy nezmizne z mojej Top 10.

Nahanacka na "lietajucich klzakoch" v obrovskom sekvojovom lese Endoru bola v case mojho "mladi" (90's) vobec mojou najoblubenejsou scenou starych "SW" filmov (nechapal som ako to urobili, az neskor mi to dokumenty o ILM osvetlili) a Ewokovia milym ozvlastnenim posledneho "instalmentu". Samozrejme dnes je poradie mojich naj SW scen uplne inde a Ewokovia su skor samoucelnou zalezitostou, ktora mala zostat "len" u samostatnych televiznych projektoch. Navrat Jediho - navrat k naivite a rozpravkovosti prveho dielu a temnota viditelna len v suboji Lukea s Vaderom za podpory Imperatora. Stoosemdesiat stupnovy obrat Vadera povazujem ja osobne za este vymakanejsi twist nez "I'm your daddy". Zavrsenie s asi najhustejsimi, najdynamickejsimi scenami starej trilogie - piesocny prolog s Huttovcami, Rancornom a Sarlaccom, spomenute klzaky (top 5 naj scen povodnej trilogie), mili Ewokovia, epicky suboj Luke-Vader-Emperor, zhodenie do sachty, krasne emotivne spalenie Vadera (ta hudba) a zjavenie svateho tria zo zahrobia. Top 10 vsetkych cias.

Spielberg v rozpuku tej najtalentovanejsej, najlaskyplnejsej filmarciny. Atmosfera 80-koveho predmestia v hmatatelnejsej forme nez vsetky Navraty do buducnosti, Goonies, ci Poltergeisti, detske trapenia i sny v tej najmoznejsie rodinnej podobe v suzneni s hudobnou magiou maestra Williamsa a rezijnym entuziazmom  Stevena, ktory detom a nekompletnym familiam rozumie do spiku americkej kosti.  Moj najrodinnejsi drahokam v osobnej Top 10 a scenu so vzlietnutim "bikov" si pozriem vzdy, ked potrebujem poriadne emocie  a pocit kvalitneho filmoveho tranzu.