exe.

Podľa názvu som skôr očakával nejakú ducharinu či paranornálne javy, ale nakoniec sa z toho vykľul velice podpriemerný slasher/home invasion snímok, ktorý žiaľ za 80 minút nedokáže ponúknuť absolútne nič, čo by stálo za zmienku alebo pozornosť. Dej je jednoduchý, sledujete tri postavy, ktoré sa vybrali na chatu jednej z rodičov, kde majú smútiť nad tragédiou, pretože im zomrela kamarátka, lenže ono to skôr vyzerá, že pre niektorých smútiť malo byť v úvodzovkách, no a aby to bolo zaujímavejšie, v polovici zistíme, že ich niekto sleduje (prekvapivé, že?). Celá zápletka je strašne nevýrazná, slabá až odfláknutá, kde sa skoro hodinu nedeje absolútne nič, len počúvate rozhovory, ktoré nikam nevedú, teda okrem pár flashbackov, ktoré ako tak naznačujú dejovosť, ale inak to dáva celkom zabrať a jediné, na čo sa Dark Windows zmohol, je zaškrípanie podlahy či blikajúce svetlá, ale aj na tie si dlho počkáte. Ako horor to nedisponuje doslova a do písmena s ničím, čo by mal horor ako taký obsahovať, atmosféra je napínavá ako výsledok volieb prezidenta v Severnej Kórei a plot twist je na úrovni Uweho Bolla. Postavy, jak hlavná, tak aj vedľajšie sú len ďalším hlboko premrhaným potenciálom bez nejakej iskry a aj keď mne osobne prišli celkom sympatické, faktom stále zostáva, že sú neuveriteľne prázdne a nezaujímavé, nemajú skoro žiaden vývoj či charizmu a divákovi na nich vôbec nezáleží, čo s nimi bude a podobne. Celé sa rozbehne až v poslednej tretine, kde má dôjsť na odhalenie, lenže žiadne "wow" sa nekoná, pretože de facto už od začiatku viete, kto je vrah a zároveň poznáte aj motiváciu, prečo to celé robí, niečo, čo by uhádol aj hluchý, tak primitívne to je. Slabá jedna * s odretými ušami za celkom peknú masku, sympatické postavy a za asi trojminútové násilie na konci, inak sa jedná o neuveriteľne predvídateľnú záležitosť bez originality, bolestivo predvídateľným vrahom a plochým scenárom ako hrudník Valerie Levitin.

Keď porušíte základné pravidlá škriatkov žijúcich vo vašej stodole ako napríklad nerobiť hluk alebo neusporadovať oslavy, môže to zájsť do takého štádia, že vás armáda elfov vyzbrojených kladivami a vidlami bude chcieť zabiť. Takto: keby som to bral seriózne, jednalo by sa o odpad ako vyšitý, ale ono to je taká blbosť, až je to dobré a celkom zábavné. Vymyslieť, zrealizovať a natočiť horor o vraždiacich vianočných škriatkoch je celkom bizár a dodáva to tomu ešte vyššiu komickosť, ktorá stavala skôr na klišé v podobe rozhádanej americkej rodiny na Vianoce (aké to prekvapenie), ktorá navštívi Nórsko, najšťastnejšiu krajinu kvôli dedičstvu, kde prebýva zopár nezvaných hostí a divák už po pár minútach približne vie, že sa má pripraviť na komický dej plný absurdností (v dobrom) zakončený happy endom zmierenej rodiny (maybe). Herecké obsadenie je prijateľné a celkom sympatické, takže film sa mi pozeral celkom dobre a v niektorých momentoch vedel aj celkom zabaviť, takže horor to nie je v žiadnom prípade. Jedná sa o jednoduchú a nenáročnú jednohubku na strávenie večera s komediálnym nádychom, avšak keď má dôjsť na napínavú scénu, vtipné poznámky len strhávajú daný pôžitok a tým pádom je napätie v keli, keď dopredu viete, čo čakať. Čiže ako komédia, hoc aj kostrbato, si to vedie celkom dobre, ale kto do tohoto snímku ide s tým, že sa bude jednať o zaujímavý či dobrý horor, odporúčam sa mu skôr vyhnúť, pretože tam There's Something in the Barn moc talentu nepobral a zamrzelo aj nedostatočné gore, s ktorým by sa dalo pekne vyhrať, podobne ako aj s nízkym body countom. Čo ale musím filmu nechať, sú sympatické postavy, nechýba zábavná "home invasion" elfov a čo oceňujem na tomto snímku najviac, je miešanie stereotypov Nórskej kultúry (každý deň sa naliať v krčme) s tou americkou (zastreliť všetko, čo sa hýbe. Konať, až potom premýšľať), ktorá tomu celému dodávala ten správny šmrnc. Nórom a Fínom sa podarilo natočiť kúsok, ktorý možno označiť za dobrý, ale zároveň aj zlý, kľudne aj v opačnom poradí.

Pokiaľ hľadáte niečo, kde zabijete 90 minút svojho života, tak určite nie pri Beaten to Death, tam sa čas spomalí ešte viac a okrem brutality neponúkne doslova a do písmena vôbec nič, čo by stálo za zmienku. Chronológia je v strašnom stave, film začína až po danej udalosti, čiže divák zo začiatku nechápe, ktorá bije a kto koho bije, hĺbka postáv je ako voda v studni na púšti na míle vzdialená od populácie a dejová prázdnota tomu dodáva ešte vyššiu šancu to celé vypnúť. Celé spracovanie pôsobí dosť amatérsky a hlavne to vyzerá, ako keby mali tvorcovia jediný cieľ a to dať tam čo najviac násilných scén a na zvyšok len nejaké random hovadiny len aby boli. Až v polovici snímku sa dozvieme dôvod, prečo postavu mučia a aj keď si hlavný protagonista dokázal len tak tak získať sympatie, za vzniknutú situáciu si môže sám kvôli jeho vlastnej nenažranosti a tuposti, čo mu len strháva body dole a ťažko mu po takýchto udalostiach fandiť. Ďalším prúserom sú jednotlivé scény, ktoré skáču do minulosti a znova do súčasnosti, čo pôsobí dosť rušivo, robí mu problém nájsť ten správny smer, ktorým by sa mal uberať. Retrospektívne podávanie príbehu tam je asi len kvôli tomu, aby to udržalo u divákov zvedavosť (inak by s tým pravdepodobne mnohí sekli), avšak nepôsobí to tak, aby to dokázalo zaujať, dejovo to nemá čo ponúknuť a celý scenár by vystačil na necelú A4. Jedna slabá * za gore a za scénu s vypichnutím očí, pre začiatočníkov sa môže jednať o zaujímavú jazdu, pre otrlejších platí pravidlo – kto videl jeden, videl všetky.