Ingtar2

Mladší braček jedného z najlepších seriálov všetkých čias došiel, a po zhruba štyroch rokoch sa mi ho podarilo dopozerať. Áno, občas to bolo neskutočne stupídne. Áno, občas sa mi chcelo plakať nad hlúposťou dialógov, nad konaním postáv, nad Gimpleom samotným. Dosť často som chcel niečo rozbiť keď seriál zabil jedinú, poslednú zaujímavú postavu, jediný zdroj zábavy. Ale aj tak som vždy ostal pozerať. Po štyri roky som pomaličky odkusaval z ďalšieho dlhého seriálu, často síce popri skladaní puzzle alebo veciach do školy, ale nikdy som to s Fear nevzdal, aj keď som počas niektorých epizód mal na mále. Veľmi ma samozrejme zaujímajú osudy niektorých postáv, veľmi by som chcel vidieť, čo by sa dialo ak by sa napríklad Madison a Alicia stretli s Rickom, ak by Garett Dillahunt nechcel opustiť show, ako by reagoval Negan na Stranda a podobne. Pretože Fear má naozaj skvelé postavy, ktoré síce robia somariny, avšak aj napriek tomu mi prirástli k srdcu. Alicia. Strand. John, John senior. Daniel. Madison. June. Ďalšou so skvelých vecí boli jednotliví záporáci. Nešlo ani zďaleka o nejako fantasticky napísané postavy; avšak nápad s Padre? Nápad s Victorom? A najmä. Nápad zhodiť na Texas nukleárnu bombu? Jo, tento seriál som si veru užil. S6 > S3 > S8 > S2 > S4 > S7 > S1 > S5.

Stuart Hazeldine natočil veľmi dôležitý film. Vysvetlím hlbšie v recenzii. Začal by som tým, že vo filme sa vlastne nič nestalo. Nepreháňam dokonca, keď poviem, že je to iba spleť scén, pospájaných esenciou cynizmu a snahy o vyvolanie emócie. Prečo práve cynizmu? Macovi totiž zomrie dieťa. A boh má tú drzosť povedať mu, že on stál pri vrahovi a navždy pri ňom stáť bude - ale to nevadí Mac, cheer up, zajtra bude oslava. Taktiež kvôli prostému faktu - film zneužíva ťažkú tému straty svojho blížneho na propagovanie práve týchto nezmyslov. Počas filmu mi vyvstávalo nespočetne veľa otázok. Aby som uviedol aspoň jednu - teda je pravda, že boh doteraz zasahuje do sveta. Je teda pravda, že má veľký plán, podľa ktorého sa všetko deje. Je však pravda aj to, že boh vytvoril jedného konkrétneho anjela. A že z tohoto konkrétneho anjela sa stal následne satan. Keď skombinujem všetky tieto výroky, nie je teda pravda, že boh teda vytvoril zlo a to zlo sa ďalej šíri práve podľa jeho veľkého plánu? Nerobí to z boha to zlo? Inak si to vysvetliť neviem. Film však popiera aj sám seba, kedy sa raz metaforicky boh objavuje ako Octavia Spencer, inokedy ako muž - čo by teda v teórii malo znamenať, že Mac svojmu otcovi odpustil... až do momentu, kedy sa opäť objaví Octavia Spencer? Všetky tieto otázky vyvstávajú z tohoto filmu a film ich buď odmieta adresovať, alebo ak ich aj adresuje, tak nedostatočne a radšej hneď prejde ku témam, v ktorých cíti, že má pevnú pôdu pod nohami. Prečo teda hovorím, že Stuart Hazeldine natočil nesmierne dôležitý film? Podprahovo totiž chcem veriť, že to vôbec nebolo o troch bohoch, ktorí sú jeden. Ale že to bolo práve o nebezpečenstve ovládania myšlienok - čo bolo vlastne presne to, čo boh robil, kým bol Mac v bezvedomí. O zahrávaní si s myšlienkami iných ľudí, a následne menenie ich názorov tak, aby to vyhovovalo votrelcovi. Inak si totiž neviem vysvetliť, ako mohol Mac odpustiť vrahovi svojej malej dcérky. Nič také sa totiž odpustiť nedá, a garantujem, že keby sa hrdinovia ospevujúci tento film ocitli v Macovej koži, tiež by nikdy neodpustili. Čo však nedokážem odpustiť ja osobne je absencia rozuzlenia a katarzie. Divák totiž nikdy nezistí, kto je vrah. Zatiaľ nehodnotím, možno jedného dňa. Neviem sa totiž rozhodúť, akú myšlienku mal film uviesť a najmä propagovať - avšak chcem veriť, že to bola tá menej nebezpečná pre spoločnosť.

Práve som strávil päť minút len sledovaním klávesnice, nevediac, ako začať túto recenziu. Totiž druhá duna vo mne zanechala silné emócie; avšak nie pozitívne. Tento 'kinematografický monument' totiž klame telom. Tvári sa ako neskutočne inteligentne písaný, pri čom tie inteligentné časti sú prítomné len vďaka Herbertovej predlohe. V skutočnosti film porušuje svoje vlastné pravidlá už v prvej(!) scéne, kedy fremeni utekajú po púšti. Bez púštnej chôdze. Alebo keď náboj z dela prenikne štítom ktorým preniknú len pomalé údery. A týchto prípadov je tu mnoho. Logika predsa vo svete Duny nie je podstatná, hlavne že platí rule of cool a dobre sa na tú oranžovú pozerá. Strihačovi by niekto mal odobrať licenciu - a to teraz nehovorím o súboji, ktoré tu boli až závratné dva, ale o absolútnej absencii logickej kontinuity počas celého filmu. Takto to vyznieva, ako keby sa všetky tie veci diali náhodne, akoby sme sledovali len výtržky z director cutu, ktoré pozliepal prvák na VŠVU počas prednášky dvadsať minút pred odovzdaním. Teraz sledujeme ako ide paul do púšte, teraz sledujeme ako je z púšte zrazu von a útočí s ostatnými fremenmi, teraz love story, teraz ako sa z paula stava fremen a teraz bum zrazu sme na juhu. Musím uznať, že Villeneuve naozaj najal lepšieho akčného choreografa. Avšak opäť tu je to avšak - kedy sú tu súboje naozaj iba 2 alebo 3, všetky sú prestrihané aby náhodou niečo nebolo vidno, a logicky tiež nedávajú zmysel. Prvých 20 úderov Paul len náhodou všetko vykryje - a následne predvedie totálnu turbovývrtku že by na ňu bol Musashi hrdý a je víťaz ako Harabin. Niektoré scény sú vizuálne naozaj krásne, avšak väčšina je neskutočne repetitívna (čo chápem, snímať púšť 3 hodiny rôznymi spôsobmi je asi náročné) a často sa objavujú strašné oranžovo červené obláčiky ktoré zakrývajú celý obraz a znemožňujú vizuálny kontakt diváka s dianím na plánte. Villeneuve asi zabudol čo je saturácia. A ku tomu kamera bez akéhokoľvek nápadu, s jedinou zapamätania hodnou scénou s malou piesočnou myškou... Aby som bol úprimný, Zimmerovu hudbu som si počas filmu všimol asi iba tri krát. Vďaka svojej nevýraznosti, absencii akéhosi hlavného motívu alebo čo i len melodickosti ju považujem za veľmi ľahko zabudnuteľnú. Väčšina hercov si samozrejme odohrala svoje a Austin Butler prehráva všetkých ostatných, ale nebolo by vhodné predstaviť ho na viac ako 15 minút? Prísť, zabiť nadrogovanych a zdechnúť? Nebolo by vhodné dať viac screen time postavám ako Margot alebo ako Imperátorovi na úkor Paula, ktorý vlastne celý film nič nerobí a celý jeho character development sa udeje počas tých pár sekúnd kedy vychlemsce ten jed? Naozaj mhsíme sledovať toľko veľa zbytočných záberov na nosné dierky púštnych fetiek? Naozaj je dejová linka Chani zaujímavejšia ako zmätená, opito sa potácajúca dookola linka hlavnej postavy? Naozaj Paul sľubi večnú lásku Chani 5 minút pred tým ako požuada o ruku druhú ženu? Paródia. A keď už človek sleduje tých 150 minút, tak čaká, že klimax bude mať v sebe istú katarziu, nejaké zadosťučinenie, nejakú hĺbku - nie že celá sľubovaná epická bitka vesmírnych rozmerov bude odbavená za 2 minúty, Sardaukari nebudú bojovať ani 10 sekúnd, Rabban mŕtvy po piatich sekundách, červov človek uvidí na plagáte filmu viac ako vo filme celkovo... a na tom celom je najhoršie to, že je to strašná nuda. Naozaj strašná nuda. Až taká, že doprovod zhruba po hodine a pol zaspal a zobudila sa až pred koncom - a vlastne chúďa o nič neprišla. Dvojka, rovnako ako jednotka, totiž nemá žiadne srdce. Nemá žiadny wow efekt, nemá jedinú scénu ktorá by mala emocionálny náboj, nemá jedinú scénu, ktorá by vyvolala zimomriavky. Je natočená tak sterilne, že človeka vôbec nezaujíma, či hlavný hrdina zomrie alebo nie, pretože sa nedokáže prinútiť aby mu na niekom alebo niečom záležalo. Samotné prirovnanie ku Pánovi Prsteňov je rúhanie najhrubšieho zrna, pretože tento film je skôr hanba kinematografie než jej pýcha. A to som si prvých ~10 minút naozaj myslel, že to bude dobré. Odpad.

Timothe Chalala je špeciálny úkaz. totiž, vždy keď jeho meno vidím niekde napísané viem, že film bude totálna sračka. Potvrdilo sa mi to v Dune, v Bones and All a najnovšie aj tu. Fakt ani neviem, čím by som začal, pretože táto paródia na film hovorí sama za seba. Zle je tu úplne všetko. Timothe Chabadabadoo nevie hrať. Je fakt zlý herec, a toto by lepšie zahrala aj uhorka na ketamíne. Hudba je vykradnutá z mnohých žánrov, od hororu, cez dobrodružný film až po kresťanské agitky ku koncu. Logiku film nemá vôbec žiadnu, pripomeňme si napríklad scénu, kedy tatko sviští s Timothem Chalatom trávu a následne sa čuduje že Timothe Chibiribi je fetka. A samozrejme, aby som nezabudol, nemám najmenšiu šajnu o čom to celé bolo, ani počas akého časového intervalu sa to odohrávalo. Režisér sa snaží pomocou umelo vložených scén simulovať na diváka účinky nejakého toho pervitínu, ale jediné čo tým docieli je absolútna nechuť v tomto wannabe umeleckom paškvile pokračovať. Od okolia je počuť len samé chvály, aké strašne smutné a zroveň krásne to je, avšak jediné, pri čom som sa nepučil od smiechu bola myšlienka na to, že som sa práve okradol o dve hodiny spánku. A posledné scény, jediná hodnotná časť filmu (až po tom ako sa Timothe Chipichipi chapachapa nafúka ako lopta) pôsobia neskutočne nasilu vložené - film by nestratil absolutne nič, ak by sa skladal len z týchto pár viet. Tl:dr; Odpad!

Už je to nejaká chvíľka čo som naposledy písal recenziu, ovšem Moving si ju jednoznačne zaslúži. Nepamätám si, ako som ho našiel, ani prečo som sa rozhodol uprednostniť ho pred tým všetkým, čo mám vo watch liste, ale musím sa priznať, že to absolútne neľutujem. Ide totiž o presne ten seriál, ktorý raz ročne vyprodukuje Kórea, ktorý svojimi kvalitami predčí snáď úplne všetko podobné žánrové. O postavách sa snáď nemá ani význam baviť, už Bulgasal ma presvedčil, že kórejci jednoducho vedia na týchto svojich siahodlhých stopážach nadviazať puto medzi divákom a charaktermi tak, ako snáď nikto. Super hudba, zimomriavkové scény a krásna idea, zabalená do sviežeho kabáta. O tých dobrch veciach sa však ani zďaleka neoplatí písať toľko, čo o tým nepodarených, keďže dúfam, že tieto sa do druhej série zlepšia. Ironicky, najväčším problémom seriálu Moving sú pacing issues. Strávime síce s postavami 20 dielov, ale dej sa nezdá byť dostatočne vykrištalizovaný, aj napriek tomu, že celý čas baví. Čiže aj keď sme strávili s postavami tak veľa času, stále mám pocit, že by som chcel vidieť viac situácií s Ganghoonom alebo Bang Kisuom. Druhý, môj osobný, problém je rozdelenie na tretiny, kedy tá prostredná nie je ani zďaleka taká zaujímvá ako tie zvyšné, čiže prehrýzť sa cez tie love story keď som vedel, že môžem sledovať Huisoo a Bongsoka bolo celkom utrpenie. Posledná neveľmi podarená vec je nedotiahnutosť niektorých príbehových línií a motívov. Hovorím teraz napríklad o šikanovanej spolužiačke alebo o Frankovi, ktorí sa objavujú v prvej tretine len na to, aby až do konca zmizli a v posledných piatich minútach triumfálne ukázali na kameru svoju tvár, s výrazom kričiacim na diváka "gotcha!". Koniec mi ani nepripadá ako koniec, než ako začiatok, s množstvom materiálu čakajúcim na spracovanie. Podobne ako Jewjutsu Kaisen, kedy prvá séria je len akýsi prológ, akési ticho pred búrkou. Tl;dr: Veľmi dobre napísaný a zrežírovaný a zahraný a ja neviem čo ešte seriál, ktorý určite odporúčam; aj napriek toľkému počtu epizód. Už dávno sa mi nestalo, že by ma niečo takto bavilo sledovať. 80%, 4*

Zatiaľ silné 3*, hodnotenie a komentár pridám po zhliadnutí Director Cutu. Táto verzia vyzerá ako trailer na predĺženú.

Taký ten prípad, keď nie len látka, ale aj úvodné titulky sú silnejšie ako celý film dokopy. Caviezel je v koži Ballarda vtipný a veľmi mi pripomínal Sama Worthingtona v Chatrči (to nie je kompliment). Na to ako strašne silno dezinfo scéna vychvaľovala tento film do výšin ide vlastne o úplne priemerný thriller, s príbehom na 75% nezaujímavým a s množstvom scén zbytočných. Keď Caviezel asi desiaty krát spomenul boha, mal som chuť celé to vypnúť. Vlastne každá zmienka o bohu v tomto filme je úplne na smiech ("Nenechám niekoho unášať božie deti"... wut? Čie že sú tie deti?). Hudba je úplne nefunkčná (áno idem proti davu a je mi to jedno). Niektoré scény vyložene kričali ochotníckym divadlom - som prekvapený, že Monteverde neprinútil Caviezela na opakovanie. Na druhú stranu sú tu esteticky geniálne zábery, ktoré by sa v pohode dali použiť ako pozadie a finále so zapojením prvej a poslednej scény ako v 12tich opiciach našťastie funguje. Tl;dr: Nič prevratné, často nudné aj napriek silnej téme a príliš prehypované. A ja som sa tešil, že sa konečne dozviem o tom napojení Bidena na židojašterov z Marsu ktorí deťom pijú očné bielka... tak nič, snáď nabudúce. 65%, 3*.

Dovie'andi sa tovya sagain! The Dragon has been born again! All rejoice... or be fucking scared. Tomu hovorím finále. Whitecloaks, snažiaci sa zabiť Aes Sedai. Seanchania, snažiaci sa získať naspäť kráľovstvo Aurthura Hawkwinga. Forsaken snažiaci sa získať Randa a ostatných na stranu tieňa. Aielovia snažiaci sa nájsť Car'a'carna. A Emond's Field five a ich snaha prežiť. A toto všetko v neskutočnom mixe akcie a intríg. Nemyslím, že má zmysel hodnotiť herecké výkony, postavy, alebo Mata a jeho moment, pri ktorom som sa asi možno trochu prestal ovládať. Konečne vidíme Gaidala Caina, Birgitte (po namedropnutí v S01xE04) a Arthura Hawkwinga! A máme potvrdeného Piateho Forsaken, Sammaela! A konečne stretávame Moghedien. Laia Costa je skvelá a absolútne nepomáha mojej nezdravej crush na Forsaken zvanú pavúčica. Je tu síce zopár vecí ktoré by som spravil inak, a určite by som Randovi dal konečne nejaký veľký moment (halo ten Indiana Jones na Turaka bol pekny ale come on). V tretej sérii bude Rand hlavnou postavou, tak snáď konečne dostaneme isté momenty. Jo, a aby som nezabudol, MÁME POTVRDENÉHO MORIDINA LET'S FUCKING GOOO. 100%, 5%.

Blood and bloody ashes! Renna the Sul'dam! Keď som sa pred pár rokmi prvý krát dozvedel o natáčaní Wheel of Time, presne toto bolo to, čo som chcel vidieť. Tí, ktorí doteraz tvrdili o Maddy Madden že 'je len škaredá s bradavicou a nevie hrať' by si mali zavrieť ústa a pozrieť si toto, lebo ide o absolútnu bombu. Emócie, ktoré Eggy vyjadruje, všetko od nenávisti ku svojej Sul'dam, opovrhnutím, ponížením a zúfalstvom je dokonale odohrané. Zo stretnutia Randa s Matom mám neskutočnú radosť, pretože takýchto momentov v celom seriály moc nie je, a dokonca aj linka Lana a Moiraine sa tentokrát dá zniesť. A Sophie Okonedo, the mother, is back! Myslím, že nepotrebujem z zvýrazňovať, že všetko, čo píše Jaeger je opäť trash, keďže celá Egwainina linka sa odohráva v knihe v jednom odseku a Sul'dam s damane útočiace na strážcu je v súlade s použitím sily ako zbrane. Navyše obeta od Rymy je naozaj smutná a Rymyn posledný vzdor je badass. A Falme vyzerá fantasticky! 100%, 5*. Zaslúžene.

Aviendha of the Nine valleys Sept of the Taardad Aiel! A keby len tá, dokonca tu človek má rád aj Daina Bornhalda, ktorého tatko Geofram už je známy. Dokonca aj Verin je už konečne tá knižná Verin, a baví ma sledovať rôzne rozhovory v Bielej Veži s vedomosťou, kto je z čierneho Ajah. Každou ďalšou epizódou prebíjame tú predchádzajúcu, a ja si neviem predstaviť, s čím na nás prídu tvorcovia ďalej, keďže Sarah Nakamura písala, že epizódy 3, 6, 7 a 8 sú najlepšie. Opäť máme neskutočné množstvo foreshadowingu do budúcna, ktorý spoilerovať zatiaľ nejdem. Tentokrát sú všetky plotlines rovnako výborné, jeden kraľuje strach z Lanfear (Natasha O'Keeffe je skvostná Lanfear, úplne jej tú Dominatrix verím), ďalšej kraľuje o dosť lepšia bojová choreografia Aviendhy a skvele zvládnutý rozdiel medzi Aielským a Mokrinským humorom a v poslednej linke vidíme opäť skvelé Verin a Liandrin. Wow. A to ani nehovorím o tej scéne medzi Lanfear a Ishym, v ktorej NAMEDROPPLA MOGHEDIEN A GRAENDAL! Celý svet sa touto epizódou neskutočne zväčšil a ja sa nemôžem dočkať budúceho piatka. Jasných a jednoduchých 5*. PS: Moggy je waifu.