Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (1 343)

plagát

Terminátor: Temný osud (2019) 

Ripoff tych najpamatnejsich laskominiek z Cameronovho diptychu, ktory samozrejme prave na tieto svoje predobrazy nedosahuje, ale stale nechava za sebou vsetky tie nepodarky, ktore vznikli po T2. Linda mladu girl power prekonava rozdielom triedy a spolocne s Arniem krasne balansuju na hrane odkazu a vtipneho pomrkavania na minulost. Akcia v dnes bezpohlavnej digi dobe je pochopitelne tiez miestami digi a bordel, ale prekvapivo vie zanechat aj obstojnu pachut uveritelna a celkovo po T1 a T2 zatial jediny dalsi termix, ktory si pozriem znova. A ked trzby daju a Jim si popri modraskoch najde znova cas aspon na scenar a produkciu pripadnych dalsich pokracovani, rad budem pritom. 70%.

plagát

Vtedy v Hollywoode (2019) 

V jednotlivostiach lepšie ako v celku. Presvedčivé oživenie konca 60's v spôsobe, ako ani nemuselo toto obdobie naozaj existovať, ale v akom si ho pamätníci, ako vtedy 6-ročný Quentin, chcú pamätať (niečo na spôsob ako si dnes mýtizujeme divoký západ skrz westerny), Caprio/Pitt výborný v tak vzájomnej interakcii ako i v sólo scénach, tradične výborný hudobný doprovod. Čo ovšem u mňa škrípalo bolo to prepájanie filmového/TV priemyslu, ruka v ruke s obdivnou reimagináciou niektorých konkrétnych filmov či seriálov (napr. zasadenie Capriovho Ricka Daltona do seriálu, ktorý je jasnou upomienkou na tento skutočný seriál - Lancer - z ktorého vo Once Upon a Time in Hollywood sú využité aj postavy, ktoré tu stvárňuje Luke Perry či Timothy Olyphant) s reálnymi udalosťami okoloho Mansonovho gangu a tragického osudu Sharon Tate. Samostatne obidve tieto polohy fungujú výborne, vo vzájomnom spojení to preskakovanie nemá tú príznačnú ľahkosť. Vedel by som si predstaviť skôr dva samostatné filmy, jeden ako režisérov loveletter k milovanej fimovej/TV produkcii jeho detských rokov a ku tomu ako kontrast spracovanie hrôzy onej noci v rezidencii Polanského a Tate, kľudne aj v štýle, ktorý je Tarantinovy vlastný. Ale možno práve ten chystaný nový dlhší zostrih, ktorý Tarantino plánuje pred uvedením do distribúcie, tento v mojich očiach zatiaľ neduh porieši spôsobom, že tieto dve polohy filmu budú spolu koexistovať v lepšie fungujúcom celku. Uvidíme v auguste...7/10

plagát

Pomsta (2019) 

Popri Undisputed najlepsi Adkins. V cisto body close-combat konfrontacii ma to bavilo o level viac ako posledny John Wick prave vdaka tej spinavej, casto k realnosti nebezpecne blizko sa bliziacej krcmovej brawl choreografii (tak to so mnou az take zle snad nebude, ze Lacike? :-) ) a vyborny ustredny hudobny motiv a la Morriconeho Chi Mai alebo spominana La Piovra!

plagát

Cobra Kai (2018) (seriál) 

S01-80%, S02-80%, S03-60%, S04-80%, S05-70%

plagát

The Punisher (2017) (seriál) 

1. seria - 90%, 2. seria - 60%

plagát

Posledné večery na Zemi (2018) 

Prislo to takmer na konci festivalu v Cannes, ale to cakanie sa oplatilo. Najsilnejsim zazitkom, ktory prekonava ostatne, je film, ktory naplno vyuziva ten najsilnejsi filmovy prostriedok - samotny obraz, je strhujucou vizualnou noir lovestory basnou. Tajomno a krasa obrazu v kazdom zabere, uhrancive prelinanie reality a snovej magie, kde sa pritomnost strieda s minulostou, ci mozno iba fikciou a velmi strohy, ale o to viac zapamatania hodny hudobny motiv. A potom pride zaverecnych cca 50min (ktore su iba v 3D) a ktore predstavuju ciru kinematigraficku slast. [Cannes 2018]

plagát

Záře (2017) 

Poetické pohladenie po duši, ktoré s divákom komunikuje viacero tém s ľahkosťou čerstvého vánku občerstvujúce Vašu tvár, ktorá si hovie v posledných lúčoch zapadajúceho slnka.

plagát

Nelítostná (2017) 

Na kórejské pomery tuším prvý vstup do vôd poetiky a la John Woo v príbehovej variácii na Brutálnu Nikitu a Kill Billa. V emočnej rovine to dosť zlyháva, ale vymazlené vizuálne prevedenie a hlavne hrátky s kamerou, ktorá si berie to najlepšie od Hardcore Henryho cez automobilové nahánačky z Matrix Reloaded a Raid 2, to celé posúva o level vyššie.

plagát

Přicházejí v noci (2017) 

Navoňané nič, ktoré sa celý čas točí v kruhu a máte pocit, že to celé trvá dvojnásobok stopáže, žial nie tým pozitívnym smerom.

plagát

Mesiac Jupitera (2017) 

Keď vycibrené audiovizuálne prevedenie (napr. jedna z najintenzívnejších automobilových naháňačiek za posledné mesiace) predbehne chabo vystavaný príbeh o svetelné roky dopredu ...