Adrian

Jackieho "lifting" tváre žial vyhladil aj takmer celý film od zábavy a bojového eskamotérstva Jackieho formátu z minulosti (výnimkou je iba výborná scéna na bežiacom páse potretého lepidlom) a namiesto toho do filmu napustil ten najgýčovitejší výpredaj lacnej ázijskej filmovej exotiky, nezvládnutých trikov a obšlahnutých klišé takmer z každého známejšieho dobrodružného filmu. Výsledkom je desať minút výbornej zábavy, cca 15 minút ako-takej zábavy, zvyšok ledva pozerateľná kŕč. Jackie toto už vážne nemáš za potreby. 50%

Na to, že má ísť o akčnú komédiu je v prvej polovci filmu málo akcie a samotný humor ma z veľkej časti míňal. Celok však rozhodne vylepšuje druhá polovica, ktorá spätne robí lepšou aj predchádzajúci dej. Navyše mi ešte poskytla aj bonus v podobe prekvapivo fungujúcej citovej linky, ktorú ja osobne vždy môžem :-) 70%.

RUN Wallace, RUN...for the Oscars´s Best Animation FUN!!!

Pre mňa osobne malý masterpiece. Formálna krása miestami noir príbehu je tu zase raz dovedena do dokonalosti, pričom nechýba ani záverečné presvetlenie nadchádzajúcim dňom po predchádzajúcej záťaži ostro kontrastnej tieňohry. Ešte silnejšie ale na mňa zapôsobil samotný príbeh, ktorý majstrovksy obmieňa niektoré základné naratívne postupy noir. Hlavnou hrdinkou je žena, ktorá vďaka dobre napísanej postave ako aj skvelej Joan Crawfordovej prejde výraznou zmenou charakteru, pričom jeden z citov - ten najdôležitejší, u nej ostáva permanentne počas celého filmu. Zároveň to vedie ku skutočnosti, že nie hrdina, ale hrdinka má svoju femme fatale, ku ktorej práve vďaka tomu zmienenému citu zažíva intenzívenjší vzťah, než môže byť medzi mužom a ženou. Navyše tento film zachádza v určitej "feminizácii" tak ďaleko, že aj ostatné vedľajšie ženské postavy sú tu dosť výrazné a značne v živote úspešnejšie ako ich mužské náprotivky. Mildred Pierce je ženský noir, ovšem rovnako silný a kvalitný, ako tie najvydarenejšie z mužského sveta.

Dokument o hrôzach a neopísateľnej degradácii človeka menom koncetračné tábory. Dokument, na ktorého obrazy nikdy nezabudnem (pričom by som veľmi chcel...). Dokument, ktorý vo mne spôsobil hanbu za to, že patrím k ľudskej rase.

Drsná, čierna "komédia" s občasnými prvkami drámy, ktorej cynický sarkazmus začína už samotným názvom ako kontrapunkt k príbehu, ktorý má z pozície scenáristu na triku Park Chan-wook. Tu možno vidím aj jediný problém, že si tento výnimočný filmár svoj scenár aj nerežíroval. Film tak vďaka tomu miestami trpí nekompaktnosťou v temporytme (ako keby si režisér nevedel poradiť v presvedčivom prechode medzi čiernohumornými sekvenciami a vážne vyznievajúcimi scénami). Mimo toho, ale ide o drsnú, na viacerých miestách skvelo vypointovanú zábavu veľmi ťažkého kalibru pre silnejšie žalúdky :-)

Očarujúca baletná sekvencia, srdcové eso, jeden film, množstvo neopísateľné dojemných momentov... a dve dievčatá -> Hana a Alice.

Doslova až brutálna komornosť tak v príbehu ako i v jeho formálnom prevedení, sústredená a pevná réžia. Veľmi slušný záver, ktorý ale u mňa fungoval lepšie ako samostatný celok, než jeho naviazanie na celkový príbeh.

Iný pohľad do akčného štýlu, ktorý je povýšený z prostriedku na samotný cieľ -> od práce s filmovým priestorom, časom ako aj postavami. Film s anarchistickou rôznorodosťou štýlov, ktorý z hľadiska "umenia filmu" je fungujúcim dôkazom opozície k snímkam s viacvrstvovým výkladom.

Aj keď už ide rovným dielom tak o psychologický thriller ako horor, nič to nemení na ťažkopádnosti celkového výsledku s ubíjajúcou prekombinovanou pointou. Osobne si myslím, že nastal pravý čas pre dlhotrvajúci odpočinok ázijských ducharín. Ostatne, ich invenčnosť odišla na dôchodok už dávnejšie...