Petra321

Najprv som infarktovala na začiatku, potom niekde uprostred hneď niekoľkokrát po sebe a koniec ma už zabil.

Do tohto som išla s nízkymi očakávaniami, no už po prvej epizóde mi bolo jasné, že som sa mýlila. Stretnutie prvej lásky po dlhom čase bolo vykreslené naozaj dobre. Herci sa do svojich postáv vžili a dokázali nám ukázať všetky emócie, ktorými si Miyata a Takashi v priebehu deja prechádzali. Japonské BLká v sebe majú niečo typické pre Japonsko. Neviem to identifikovať, ale kto niečo takéto videl, určite vie o čom hovorím. Hoci je toto vysoko nad tou typickou japonskou produkciou, to niečo typicky japonské tam stále je a mne sa tento paradox veľmi páčil. Škoda, že sme sa nemohli bližšie oboznámiť s ich minulosťou.

Pôvodne som sa do tohto seriálu vôbec nechcela púšťať. Šestnásť deväťdesiatminútových epizód ma nijak zvlášť nelákalo, ale keďže ma môj pen pal friend cca rok presviedčal, že si to mám pozrieť, tak som si povedala, že tomu dám šancu. Čiastočne aj preto, aby mi už s týmto dal pokoj XD. Prvé epizódy ma nijako nenadchli, z veľkej časti kvôli Nutovi, ku ktorému naozaj nebolo jednoduché nájsť si cestu a mať ho rada. Potom ale prišli flashbacky a čím viac sa odhaľovala jeho minulosť, tým viac som rozumela jeho správaniu. Nut pôsobí prvým dojmom ako príliš komplikovaná postava, no jeho minulosť dodáva zmysel každému jednému zlému slovu, ktoré vyšlo z jeho úst. Na druhej strane, Tofu je úplné zlatíčko. S Nutom sú ako jing a jang. Macko sa od iných romantických BLiek odlišuje tým, že v ňom nejde len o romantickú linku. Okrem lásky sa riešia rôzne iné témy ako napríklad domáce násilie, homofobia zo strany rodiča, toxické vzťahy v rodine, odlúčenie a mnohé ďalšie. V pozadí sa po celý čas diali veci, ktoré sa spočiatku zdali byť nepodstatné, no napokon krásne zapadli do hlavnej dejovej línie. Zistenie, že Song je vlastne Nuengov brat, že Prim pozná Tarna, vyšetrovanie ohľadne ublíženia na zdraví, extrémne nepríjemná suseda, ktorej by som najradšej vyškriabala oči… To všetko sa priamo týkalo Nuta a nejakým spôsobom zapadlo do jeho príbehu. Pokiaľ by chýbal čo i len jeden detail, celý príbeh by sa zmenil od základov. Vedela som ako príbeh skončí, a preto pre mňa niektoré veci neboli až tak šokujúce. Niektoré veci mi vďaka tomu dávali zmysel skôr ako bol odhalený ich význam a na to, čoho sa niektorí ľudia báli, som sa ja tešila. Napriek tomu všetkému ma posledné dve epizódy dostali. Počas nich sa vo mne prestriedali všetky emócie, no napokon to predsa len skončilo radosťou. Záver bol presne taký, aký si tento príbeh vyžadoval.