O_neck

Die hard, day zero - Banda bielych šialencov rozpúta vojnu uprostred školy, len aby ich vlastnoručne zastavila silná ženská postava s dobrosrdečným čiernym priateľom a kamarátkou s nadváhou? Keby film vyšiel z dielní Hollywoodu, terajší distribútori z Daily Wire by sa okamžite pustili do plaču o stereotypoch „radikálnej ľavice“. Ja v tom ako vždy nevidím žiadny problém, ani diverzita postáv však tento plytký republikánsky mokrý sen nezachránila. Hovorím sen, pretože každý z nás si už v živote predstavil situáciu, v ktorej bol záchrancom a hrdinom. Málokto to však vidí ako námet na dobrý film. Aby sme snímok lepšie posúdili, odložme nachvíľu politiku bokom: Čo sa týka hereckého výkonu, na pozitívnu stranu váhy postavím hlavnú postavu a v podstate všetky kladné charaktery filmu, ktoré ho spravili ako tak pozerateľným až do konca. Tie sa však stratia niekde nado mnou v nedohľadne akonáhle na druhú stranu váhy položím všetkých záporákov okrem Kipa - ten mal aspoň po tom psychologicky pustom odôvodnení svojich činov dosť slušnosti nechať sa sám odstreliť. Koho tam máme ďalej? Nabúchaná bully verzia Normana Batesa, ktorej celá osobnosť je proste schizofrénia, jeho sestra Harley Quinn, ktorá síce nemá veľa času pred kamerami, ale o to plnohodnotnejšie ho využíva (strihá káble a stláča vypínače), no a nakoniec ich spoločný frajer Heath Ledger jr., ktorý sa snaží byť šarmantnou, filozoficky zaujímavou postavou ako otec Joker a pritom zároveň stelesneným čistým zlom ktorému máme priať pomalú bolestivú smrť. Ako sa dalo čakať, nefunguje to a práve pri hlavnom záporakovi, Tristanovi, je krásne vidieť prečo. Film sa totiž nevie rozhodnúť, či chce byť zle natočeným akčným blockbusterom alebo zle natočenou emocionálnou drámou, a tak sa naplno nepúšťa ani do jedného. Nám už potom ostane len sledovať niečo medzi hrdinskou akciou a duševnou terapiou hlavnej hrdinky v boji proti psychotickej bande, ktorej dôvody tasiť zbrane v škole buď nepoznáme alebo im neveríme.

Seriál, ktorý mal upriamiť pozornosť verejnosti na depresiu a samovraždu, svojou úbohou dejovou líniou a umelými drámami skoro dohnal k samovražde mňa. Nehnevajte sa preto, že som to nevydržal pozerať dlhšie ako po koniec prvej série - venujme sa teda tej. Čím viac sa vás táto modern days telenovela snaží varovať pred tvrdou realitou, tým viac sa od nej odkláňa do sveta plného nerealistických dialógov, v ktorých sa každý ku každému bezdôvodne chová ako chuj, kde každý niekoho buď znásilnil, pomohol znásilniť alebo by rád znásilnil a kde sa samovražda jednej stredoškoláčky, ktorú do jej smrti nikto nebral vážne, vyzdvihuje na geniálne prepacovaný plán schopný prinútiť školských tyranov, sexuálnych násilníkov a chalanov, ktorý sa s vami odmietli vyspať, lebo ste ich poslali preč, aby si vstúpili do svedomia.Úbohých 13 dôvodov, prečo strácam vieru v budúcnosť ľudstva. 13 Reasons why je prvý filmový snímok o samovražde, v ktorom som fandil žiletke. A kľudne ma za tento výrok verejne zbičujte, dobre viete čo bude nasledovať - poodpisujem si vaše mená, zapnem audacity, nad každým vaším komentárom si individuálne poplačem, a nahrávky nechám poslať aj s oskenovanou kópiou môjho úmrtného listu prvému primitívovi v poradí, aby mal dôvod nariekať. Šach mat, mimózy.

Takto to dopadá, keď na chvíľu zveríte mediálny priestor náhodnému youtuberovi na základe pohlavia, orientácie a farby pleti, a necháte ho, aby si vybral vlastných scenáristov na základe pohlavia, orientácie a farby pleti. A teraz ruky za chrbát, prichádza otázka: O akých troch veciach si myslíte, že je celá show? Nápoveda: Odpovedať môžu všetci okrem bielych mužov heterosexuálov. A toto všetko by som hodil za hlavu, ohňom proti ohňu, rasizmom proti rasizmu... Pozerám predsa večernú talkshow, prišiel som sa zasmiať na nejakom tom stereotypnom humore pre dospelých, takže len do mňa, nech vidíme aká hrubá je ta moja rozmaznaná biela koža. Problém nastal vtedy, keď prešlo prvých 10 minút a jediný kto sa smeje je Lilly, hľadisko, ktoré buď reaguje na rozsvietenú tabulu "applause" alebo čarovné slovíčka "white people", a hostia talk show, ktorí reagujú na to hľadisko. Aby som sa na to pozrel aj z tej svetlej stránky, pointou celej tej šarády bolo dohnať ma k ľútosti za to, že som si za svoje biele peniaze mohol dovoliť notebook, internet a v kľude domova si pozrieť jej late night show. A to posledné skutočne ľutujem.

Tarantino sa opäť predviedol ako suverénne najlepší storyteller v Hollywoode... Celý film slúžil ako build up pre veľkolepý záver, v ktorom kedysi tragická udalosť tentokrát skončila tragicky len pre tých, ktorých sme všetci chceli vidieť trpieť. Máloktorému režisérovi sa podarí zakončiť dej podľa predstáv diváka bez toho, aby divák o svojich predstavách dopredu vedel. To ale neznamená, že sa nedala každá scéna až dokonca vychutnať ako osobitná snímka. Vďaka malému všeobecnému prehľadu o Mansonovej sekte napätie stupňovalo každou scénou s až rozrušujúco atraktívnou Margaret Robbie, pomedzi ktoré sme mali možnosť nahliadnuť do psychiky dopodrobna prepracovaných a pritom fiktívnych hlavných postáv. Pozriem znova, pozrite aj vy, 5 hviezd bez zbytočnej diskusie už len za referencie na ostatné klasické tarantinovky (Antonio Margarette ako režisér fiktivneho filmu vnútri filmu =) ).

Bacha ľudia bez spoilerov to nešlo... Čakal som len bezduché jatky plytkého vraha mierené na sadistov, ktorí svoju erekciu pri sledovaní tohto žánru ospravedlňujú tým, že tí ľudia si vlastne pília nohy sami.... Mýlil som sa a toto je moje ospravedlnenie. Viacmenej chytrý scenár, hladko postupujúci dej, ktorý nikdy nestojí a silná sympatia s dvoma hlavnými obeťami ako zdroj napätia ma držali pri živote až do konca. Rozuzlenie je špičkové a nebyť toho mierne pootvoreného konca (čo sa stalo s Lawrencom Gordonom? Doplazil sa do bezpečia alebo vykrvácal v temných chodbách?), ktorý sa objasní až v druhom filme, vybojovalo by piatu hviezdu ako čerešnička na torte. Nemám čo dodať, bavil som sa, prekvapil som sa, odporúčam...