Lacike

V 80tych a 90tych rokov točil neskutočne kvalitné autorské filmy s tak neopakovateľnou atmosférou, že už ju bohužiaľ nedokáže zopakovať ani on sám. Ale za objavenie môjho najobľúbenejšie herca (Jean Reno), herečky (Natalie Portman) a natočenie najlepšieho filmu všetkých čias (Leon) mu budem navždy vďačný.

Okrem Leona zboznujem este Magicku hlbočinu a Johanku z Arku. 

U Nikity mi vzdy bola nesympaticka hlavna hrdinka, ale Reno tam je genialny a bez Nikity by nikdy nevznikol Leon, takze miesto v mojom srdci ma.

Le Dernier combat je zabavna postapo blbina s roztomilym zaporakom Renom z ktoreho sa nakoniec vykluje riadny parchant. Len nikdy pri tom filme nestiham citat titulky. Neskutocne ukecany film. : -)

Podzemka ma slusnu atmosferu a sympataka Lamberta, ale pôsobi dost rozvlacne.

Piaty element a Angel-A - dva filmy, ktore mali velky potencial na to, aby mi dokonale sadli, ale nejak sa to nepodarilo a isli uplne mimo mna. A to som dal Elementu sancu niekolkokrat.

Zvysok uz nestoji za reč a s Bessonom uz nepocitam.

A vdaka sračkam typu Colombiana, ktoré produkuje posledné roky začínam pochybovať aj o Bessonovej príčetnosti.

Magor z videopozicovne. Aj ked vlastne, kto z mladych dnes este vie, co to je videopozicovna? Asi by mu mali konecne vymysliet novu prezývku. V 90tych rokoch vytvoril svoj vlastny podzaner komedialnych gangsteriek s neskutocne zabavnymi dialogmi o nicom, ktory sa mnohi snazili napodobnit a niektori aj celkom uspesne.

Reservoir Dogs, Jackie Brown a hlavne Pulp Fiction su dnes uz legendarnymi klenotami. Ale aj True Romance a From Dusk Till Dawn ku ktorym napisal scenar su podobnymi peckami. A minimalne kvôli jeho famoznemu vystupu v Desperade radim aj jeho do tejto skupiny peciek.

Jedine Natural Born Killers povazujem skôr za film Olivera Stonea ako Tarantina. Z Tarantina tam ostali len zbytky, ale Stone to natocil v uplne inom style.

Four Rooms je jediny pripad, kedy Rodriguez prekonal Tarantina, aj preto lebo mal Tarantino slabsiu chvilku.

Kill Bill 1,2 -  cakal som poctu kung-fu a samurajskym filmom ale nakoniec z toho Tarantino urobil western. Co mi az tak uplne nesedi. Je tam kopa skvelych scen z ktorych si dokazem predstavit jeden bombasticky film, ale to by sa musela odstrihnut ta druha polovica westernovo natahovanych scen, ktore mi nesedia.

Death Proof ma 4 skvele sceny. Ked Russell prehovara Vanessu Ferlito, aby mu zatancovala, zrazku Russela s jeho obetmi, rozhovor Michaela Parksa s Jamesom Parksom v ktorom dokonale opise, co sa stalo a potom sa na to vyserie a finalnu grandioznu nahanacku. Zvysok je neznesitelna nuda.

Inglourious Basterds -  po dlhej dobe zase dokonaly film, ktory ma nadchol.

Django Unchained - zase western a tentoraz ma vôbec nebavil.

Hateful Eight - aj ked to je znova western, tak stylom to je po dlhej dobe konecne klasicka ukecana a zabavna Tarantinovka.

Genius, ktory sa riadi heslom kvalita namiesto kvantity.

Shawshankom si ma dozivotne ziskal a asi uz nikdy tak dokonaly film nenatoci. To by bolo nemozne. Ale v hororovom zanri sa mu dost priblizil famoznym The Mist so zaverom, ktory je nezabudnutelny.

Green Mile v zavere prehnane citovo vydiera, ale nepodlahol by mu len clovek bez emocii.

Majestic je pekny film, ale vzdy mi pripadal cely ten uvod, kym sa Carrey neocitne v mestecku uplne zbytocny.

Mob City - skvele rozbehnuty mafiansky serial, ktory bohuzial predcasne zrusili.

Retro Darabontovi vzdy islo najlepsie. Mozno preto je Walking Dead taky nepodarok.

Som zvedavy, ci este natoci nejaky film. Snad hej. Aspon jeden. No tak Franku.

Perfekcionista, ktory s kazdym novym filmom posuva limity trikovej stranky. Ale popri nich nezabuda ani na funkcny pribeh. Skoda len, ze toci tak zriedkavo a pri jeho tempe natacania do konca zivota natoci uz len par dielov Smoulov na Pandore. Pritom prvy Avatar bol po dejovej stranke prilis nezazivny.

Ale T1,T2, True Lies, Aliens a Abyss su dnes uz klasiky, ktore si môzem pustit kedykolvek.

No a Titanic je tiez skvely film, akurat mam pri nom mensi problem s ustrednou dvojicou. DiCaprio sa postupne vypracoval na skveleho herca a prisiel som mu na chut, ale Kate sa mi nikdy nepacila a dodnes sa na tom nic nezmenilo.

Evil Dead 2 a 3 - fenomenalne zabavne horory, ktore ma bavia dodnes.

For Love of the Game - Raimi je necakane skvely aj v romantickej polohe a natocil jednu z najkrajsich romantik.

A Simple Plan - asi vdaka kamarátstvu s Coenovcami od nich nieco pochytil a vie natocit aj skvely thriller z vidlakova.

No a nakoniec tu je jeho komixove obdobie: nacal ho divnym Darkmanom, ktory je skvely po technickej stranke a ponuka jeho klasicke sialene kamerovne najazdy, ale ma este prilis blaznivu atmosferu. Ovela lepsie uz dopadli Spidermani. Prve dva diely su pecky, len ta trojka sa mu nejak rozpadla pod rukami.

Ako reziser cistokrvynch hororov podla mna nie je nejak extra dobry a preto ma nikdy nenadchol prvy Evil Dead a v Drag Me to Hell skvele funguje komedialna stranka ale napinave to prilis nie je.

Quick and the Dead - jeho epizodka s westernom je rovnako mizerna ako samotny zaner. ;-)

Potom co skoncil so Spidermanmi sa nejak nevie najst. Uvidime, ci natoci este nejaku pecku.

Zatial aspon produkuje skvele horory Fede Alvareza.

A este mu musim podakovat za Xenu. Mam na ten serial pekne pubertalne spomienky. Gabriela bola total hot. 

Reziser, ktory zatial nema na konte vela filmov, ale uz predtym talent piloval ako producent gangsteriek Guy Ritchieho.

Layer Cake ma sice blby koniec a kazdy od neho vratane mna ocakaval a chcel dalsiu blaznivu Ritchieovku, ale pokial sa zmierite s tym, ze je to ovela serioznejsie, tak si film uzijete. Teda az na ten fakt blby koniec.

Stardust - nemam rad rozpravky alebo fantasy a napriek tomu sa mi Stardust neskutocne paci. Lepsi dôkaz o tom, ze je Vaughn skvely reziser netreba.

Kick-Ass, X-Men: First Class - doteraz dve najlepsie Vaughnove filmy, ktore su skvele po kazdej stranke. Najlepsie je jak bezchybne dokaze striedat behom par sekund vaznu scenu s humornou a v obidvoch smeroch to funguje dokonale.

Kingsman: The Secret Service - kvalitna zanrovka za ktoru by vo svojej filmografii ini reziseri dali neviem co vsetko, ale na Vaughna to je len film, ktory naplnil zanrove skatulky a dobre pobavil. Dufal som, ze pride s niecim nezabudnutelnym. Snad dvojka tieto velke ocakavania naplni.

Milujem filmy v ktorych centre stoji pribeh o priatelstve chlapov, ktori su ochotní jeden pre druheho obetovat cokolvek vratane zivoat. Taketo priatelstvo chlapov je pre mna neskutocne fascinujuce. Nie je zalozene na rodinnych putach a ani na poblaznenom romantickom vztahu, ale na cti a zasadach. Pre chlapa je proste nepredstavitelne, aby skutocnemu kamaratovi v nudzi nepomohol, pretoze by sa uz nedokazal pozriet do zrkadla. Uzivam si taketo vztahy jak obycajnych filmoch a komediach, ale najintenzivnejsich rozmerov dosiahli prave v heroic bloodshed filmoch Johna Woo.

Medzi pecky radim filmy: A Better Tomorrow 1, 2, Killer, Bullet in the Head, Once a Thief, Hard-Boiled, ktore tvoria jednu etapu jeho kariery.

Ta americka nie je slabsia, len je ina. Pre niekoho prilis umiernena, ale ponuka stale velmi dobre filmy:

Hard Target, Broken Arrow, Face/Off, Paycheck.

No a navrat domov nam priniesol konecne poriadny azijsky historicky velkofilm Red Cliff.

Francuzsky exot, ktory ma rad exotov a tak z nich vo svojich filmoch robi hrdinov.

Vsetko zacali fantasticke Delikatesy s jeho dvornym hercom Dominique Pinonom. Toto romanticke postapo je roztomile, hrave a neskutocne zabavne. Doteraz jeho jednoznacne najlepsi film.

Amélia z Montmartru - jak hlavna hrdinka, tak jej predstavitelka si ma sice nikdy neziskali, ale napriek tomu to je nadherny film. Keby hrala hlavnu ulohu nejaka moja oblubena herecka, tak by som sa asi od stastia zblaznil, takze nakoniec je dobre, ze tam hra taka tuctovka.

Galimatyáš - tak trochu nieco ako Amélia ale v hlavnej ulohe je chlap. Takze romanticka linia je upozadena na ukor linie s pomstou/podfukom. Strasne sa mi na tom filme paci to spolocenstvo exotov a luzrov, ktori si vzajomne pomahaju.

Votrelec: Vzkriesenie - doteraz najuchylnejsi Votrelec presne v style v akom by ho natocil iba Jeunet.

Mesto stratených detí, Príliš dlhé zásnuby, The Young and Prodigious T.S. Spivet - vsetko filmy s velkym potencialom a zaujimavym nametom, ale mne pripadaju neskutocne nezazivne.

Dodnes nechapem ako môze raz Jeunet natocit citlivu a zabavnu pecku a potom zase nieco take chladne a nudne.

Jeho ranna kariera, ked tocil filmy s Belmondom ma nezaujala, kedze Belmonda nemusim.

Na stare kolena ale zacal tocit neskutocne citlive ludske dramy obcas mixnute komediou, ktore ma vzdy chytia za srdce a pritom nepôsobia, ze by chceli okato citovo vydierat. 

Najväcsiou srdcovkou je pre mna film Zločin v ráji v ktorom dokonale zmixoval humor s dramatickou strankou a Jacques Villeret v nom predvadza herecky koncert.

My Afternoons with Margueritte a Conversation with My Gardener su take neskutocne pohodove konverzacky v ktorych cely cas dve postavy preberaju rôzne zivotne pravdy.

Děti z mokřin je o chlapikovi, ktory kvôli tragickej minulosti preslapuje na mieste boji sa znova zacat zit. Ale je to podane skôr pohodovo a zabavne.

Bon rétablissement! - taka francuzska variacia na Lepsie to uz nebude.

Love Me No More - zacne sa to ako taka drsnejsia verzia Americkej krasy, ale ma to trpkejsiu pointu.

Welcome Abroad, Strange Gardens, Elisa, One Deadly Summer, Le collier rouge ma z rôznych dôvodov uplne nenadchli, ale aj tak kazdy z tych filmov stal aspon za jedno pozretie.

Jeho totálne deštrukčné filmy sú síce jednoduché až miestami hlúpe, ale vo väčšine prípadov aj veľmi zábavné.

Independence Day má oveľa bližšie k dokonalosti pôvodných Star Wars ako Lucasova nová trilógia.

Dalej tu mame skvely Stargate, ktory sa nakoniec v serialovej podobe rozrastol do Star Trekovskych rozmerov.

Universal Soldier - pred Expendables sme si mohli vychutnat prave v tomto filme suboj slavnych svalovcov a vysledkom bola ultimativna akcna pecka.

Godzilla, The Day After Tomorrow, 2012 - klasicke destrukcne filmy, vdaka ktorym je charakteristicky Emmerichov styl. Aj ked nie su bezchybne, tak stoja za to.

Patriot - Kto je najväcsi americky patriot? No predsa nemec Emmerich.

Posledne roky sa mu nejak nedari (White House Down je megakatastrofa), co zavrsil otrasnym pokracovanim Independence Day, ktory sa môze pacit len trashomilom. Snad sa spamätá. Uz ani trikova stranka v jeho filmoch nie je taka bezchybna a ohromujuca.

Velke plus ma u mna aj za to, ze ma rad psov a zakazdym sa v jeho filme pes na poslednu chvilu zachrani. Pred rokmi ma tieto sceny rozosmiali a dnes ma zakazdym dojmú.