DanMac

Možno nie až tak komplexné a trochu uponáhľané, no spôsob, akým Denis Villeneuve používa vyjadrovacie prostriedky na rozprávanie príbehu berie dych. Dokonalý príklad toho, ako dokáže strhujúca forma uzemniť diváka.

Zaujímavý koncept pretavený do občas vtipnej, no väčšinu času nepochopiteľne nevyužitej a nikam nevediacej poviedky z Pardubic a okolia. S “brutálním vedrem” sa nepracuje takmer nijak a všetky naznačené motívy nemajú (ak vôbec) patričné ukončenia. [KVIFF2023]

Pascal Plante prináša dokonalo ozvučený a vizuálne presný thriller s napätím, zvratmi a mrazivým príbehom. Harmónia formy a obsahu s najlepšou originálnou hudbou celého festivalu. [KVIFF2023]

Alice Rohrwacher a po Lazzarovi jej ďalšia autorská snímka plná viacerých postáv, jemného humoru a atmosféry talianskeho vidieka. Tentokrát však bez magického realizmu a s menej zaujímavou hlavnou postavou. [KVIFF2023]

Vidieť tento (pre mňa) neznámy skvost vo veľkom sále hotelu Thermal z 35mm filmu bol jedným z vrcholných zážitkov festivalu. Film stojí na skvelom scenári uvedomujúcom si svoju parodickosť, preto sa nebojí reagovať na žánrové klišé a dokonalo si z nich robiť srandu. Vo všetkých ohľadoch funkčná zábava. [KVIFF2023]

Christopher Nolan po tretíkrát v rade skúša niečo iné a preto je Oppenheimer okrem maximálneho fyzického zážitku, za ktorým tentokrát stojí najmä zvukový dizajn a megalomanská hudba Ludwiga Göranssona, aj jemne artový, experimentálny a abstraktný. To, akým spôsobom pracuje s vyjadrovacími prostriedkami a doslova drví zmyslové vnemy divákov je síce už klasicky nolanovské, no v kontexte žánru a konkurencie nevídané. Štruktúrou scenára mi to pripomenulo The Social Network, strihovou skladbou v niektorých pasážach Strom života a audiovizuálnym burácaním to najlepšie z Dunkirku či Interstellaru. Vrcholom filmu je samozrejme test Trinity, ktorý je zároveň pravdepodobne aj najlepšie spracovaným napätím vo filme ever. Strhujúci, formálne novátorský a tri hodiny ohlušujúci herecký koncert Cilliana Murphyho a jeho očí je jeden z najlepších filmov britského génia. Teraz už len toho Oscara. [IMAX 70mm]

Ako by povedal jeden klasik z MovieZone: “Hezký, ale k hovnu.” [KVIFF2023]

Precízne napísaná súdna dráma s brilantnou Sandrou Hüller, ktorá podáva výkon hodný Oscara. Na druhú stranu si ale myslím, že víťaz Zlatej palmy by mal zanechať iný dojem, ako to, že bol film fajn. A možno som mal len príliš vysoké očakávania. [KVIFF2023]

Krásne, realisticky natočená dráma vychádzajúca zo skvelého námetu, no nie je to ani tak emočne silné, napínavé či strhujúce vo vrcholoch filmu, aby to vo mne zanechalo niečo viac. [KVIFF2023]

Ničím jedinečný pekne natočený priemer s mimoriadne nesympatickou hlavnou postavou. Ira Sachs sa snaží šokovať explicitnosťou, no tá ani poriadne neurazí, ani nenadchne. Tak ako celý film. [KVIFF2023]