Trevor

Toto Wolf sa asi naozaj úprimne usmial...preto môžu ich fanúšikovia stále veriť na zázrak.

Horšie ako Bratstvo neohrozených, lepšie ako Pacifik. Predsa len tých scén z nebies mohlo byť viac vykompenzoval to však epický záver v ktorom boli aj sovieti ľudia, nemecké deti v uniformách už bez munície vytreté propagandou rovnako ako dnešná mládež (najmä tá genderová) s asi najlepším momentom so vstupom do tábora kde bolo spáleninu cez obrazovku takmer cítiť. Opäť raz lahôdka z obdobia druhej svetovej vojny aj keď bez čerešničky na vrchu.

Aý po kapitalúciu Nemecka dokonalý záver, potom už taký trochu umelo epicko americký, ale aj tak nádherný záver. Zo seriálu plynie jedno ponaučenie. Ak sa chcete dožiť vysokého veku, minimálne 85 rokov, zamestnajte sa v školstve. Failom je asi iba moment keď sa snažia v tábore vyvesiž americkú vlajku a za svet ju nemôžu nájsť a potom sa to tam hemží vlajkami hádam všetkých krajín kde pristálo čo i len jediné americké lietadlo na medzipristátie ešte dlho po vojne.

Deň D bol naozaj obrovským trapasom ale ten rasizmus ktorú liberáli a najrôznejšie neziskové organizácie či korporácie ako Meta nasilu všade tlačia aby ľudí rozhádali ešte viac a poľahky ovládli budúcu zdegeneráciu a mali moc iba vo svojich rukách bol úprimný a naozaj vtipný. Viva Mechico, ani jeden Texasan sa čo i len nepodobá na Hispánca, oni vlastne počas druhej svetovej vojny ešte neboli, vyskytli sa až potom ako Alf priletel z Melmaku. Odhliadnuc od tohto faktu a spackaného, prespaného Dňa D stále nadpriemer dnešnej doby.

Snaha napodobniť legendárne westerny príliš nevyšla, aj keď tu bolo nemalo dobrých scén pokazilo to korektné biele mesto, snaha vykompenzovať rasizmus tým že si černosi nadávajú do negrov (asi inšpirácia libtárdnym odpadom ktorý iných ľudí označuje ako bielu spodinu) ale hlavne to celé pokazila tá rapová (či rapavá) hudba. To aby som jeden film pozeral až 7 dní a na tri pokusy sa mi pravdepodobne ešte nestalo.

Lando a Oscar v jeho úzadí...(zatiaľ) čo viac si človek môže priať.

Nebyť toho názvy s Draculom dalo by sa to hodnotiť trochu lepšie ale celkovo slabé béčko, skôr céčko rovnako ako lístky na derby u susedov v Poprade. Nie až na úrovni Asylum, ale ďaleko to k tomu nemá.

Ďalšie nečakane príjemné prekvapenie z Netflixu, napriek tomu že sa tu našli aj 2 o čosi slabšie poviedky tá o hanblivej slečne cestujúcej do Oregonu o pocestný cirkus s trupíkom z Londýna ma presvedčili o tom že aj táto streamovacia služba dokáže prekvapiť. Nie až tak prekvapujúce je že práve jej najlepšie tituly bez prehnanej korektnosti a vymývaniu mozgov sú samotnou službou propagované najmenej a na tento kúsok som narazil úplnou náhodou, po 5 rokoch od jeho vzniku.

Škoda, celý čas to vyzeralo na jedno z najväčších prekvapení poslednej doby ale záver to ako to nespackať nevyšiel, v každom prípade za pointu o tom ako sú ľudia paranoidný, ako veria iba jednej či druhej strane a ako nevedia triezvo uvažovať, kým niektorý to dokážu aj po sedmičke vodky a ako sú ľudia bez čo i len chvíľky online pripojenia bezradní bol výborný, k tomu solídny herci, hudba ale najmä kamera si zaslúžia aj 5*, škoda toho trápneho konca, ktorý bol takmer trápnejší ako predaný zápas hokejistov spod Tatier hlavnomestnému Slopanu pred dvoma dňami. Jednoznačných 80+ za 120 minút filmu, bohužiaľ trošku nedomyslené.

Trošku viac snahy a menej libtárdnej Netflix korektnosti a film by to vytiahol aj na 3*, nakoniec možno povedať že tunajšie hodnotenie je objektívne, avšak po zhliadnutí druhej Duny bude ťažké filmom pridávať čo i len pol hviezdičky.