Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Dobrodružný
  • Sci-Fi

Recenzie (657)

plagát

Projekt minulosť (2015) 

Filmov s otázkou cestovania v čase je veľa. A niektoré aj v niečom vynikajú. Filmy ako looper, Predestination sú skvostami, o tom nie je pochýb, no stále sú tam otázky a chyby. Tento film sa nehrá na psychologicko vážnu besedu so stevom jobsom, ktorého počúvajú ovečky a to čo povie je sväté a na konci dňa média informujú o genialite prednášky. Nie. tento film je jednoducho krutou pravdou o cestovaní časom. Všetko je v podstate o sláve, prachoch, dorgách (v rozličných podobách) a sexe. Pre príklad, scéna kedy žiak urážlivo poukzuje, že má nad učiteľom prevahu je krásnou ukážkou. Presne tak by to totiž každý z nás urobil. A presne tak isto by asi každý narábal s celým cestovaním v čase. Krásny film čo sa myšlienky a prevedenia týka. Ostatné je trochu priemerne ale to nevadí, predsa len jedná sa o cameo movie. A tam sa nedá očákavať nič špeciálne. PREKVAPENIE TOHOTO ROKU (zatiaľ).

plagát

Bratstvo vlkov - Hon na beštiu (2001) 

Od tohoto filmu by sa mohli učiť mnohí tvorcovia aj dnes. Nápadité, geniálne spracované a hlavne, brilantne podané. Každý kúsok deja, každý dialóg, každý jeden obraz má svoje opodstatnenie. Nič nie je na vyše a v závere to všetko hrá ako kráľovský orchester. Proste paráda. Samozrejme ani tu sa tvorcovia nevyhli chybám ako je kritizovaný západný bojovník s umením východného boja a pod. Ale to všetko hravo prekrýva fakt, že dej a postupnosť akou je dej tvorený a rozprávaný je skvelé. Hlavné postavy majú svoje čaro. Každá je niečim jedinečná. A neomrzí a neprekáža. Strih, hudba a celkovo technická stránka len prispieva štýlu v akom sa film nesie. Je to istá grandióznosť a ľahkosť a nadutosť. A to nie je pre každého. A preto film nemá moc veľkú základňu fanúšikov. V prípade remaku kedy by sa použili moderné vyzuály a mega prsaté nahé baby a všetko ostatné by sa ponechalo, film by mal úspech. Ale to by sa už mne nepáčilo. Takto je to skvelé. Jednu hviezdu odoberám kvôli niektorým scénam, najmä bojovým a kvôli absencii rozumu, kedy by sa film dal krásne zostrihať o pol hod kratšie a bol by ponúkol presnú dávku drogy zvanej umenie. Takto som si len šňupol a dožil sa toho že efekt vyprchal a ja som stále musel sedieť na riti a pozerať film.

plagát

Švec (2014) 

Prekvapenie sa nekoná. I keď ho asi nik ani neočakával, že nie. Adam je ako vždy umravčaný, príbeh niečim zaujímavý a svojrázny no vyhrotený do extrémov ktoré Vás nútia si ísť zobrať vodu počas filmu a vôbec Vám nevadí tých stratených 10 minút z filmu. Proste klasika čo sa týka Sandlera. Mňa ale prekvapil trochu aj miestami jeho herecký výkon, ktorý sa dal považovať na pár minút za dobrý. Ostatní herci sú na tom dobre, ich postaví už tak moc nie. Dialógy prehnané, nelogické a veľa momentov zbytočných. Film zostrihať na 2/3, dodať viac dramatických scén, vtipy od "nášho retardovaného suseda" dať preč a nahradiť. No a potom tu máme super film. Takto priemernosť. Tesne síce, ale je to priemer.

plagát

Interstellar (2014) odpad!

Neskutočný výplach romantických ideálov, posolstiev, psychologických úvah a teórií o kolonizovaní nových svetov. Nuda od 20tej minúty do konca. Koniec chaotický, nelogický, absurdný a najmä total mimo. Tvorcovia sa sekli. Chcel som dať jednu hviezdu za hudbu a za monológy ktoré sem tam mali ducha. ale príhovor pána M. Cainea ma utvrdil,že síce krásne na efekt (poézia je krásna v každom ohlade) no smradľavo a hlúpo od veci v konecnej úvahe: "what the hell?!". Ešte jedna vec. Celá otázka "greater goods" teda vyššieho dobra, je tu nepodstatná s absencie rozumu a pre-streleného konca. Ináč by to bolo super keby sa spravil film iba o tom čo keby ak by keby nie čo potom až by keď by. Ak mi rozumiete. Ak nie. Pozrite si tento film. Verím, že sa Vám bude páčiť. Ale verte, že naň zabudnete ako na málo sladké palacinky od senilnej starej mami. Pochutili ste si, nič ste nepovedali lebo sa to nepatrí, no už na obed ste rozmýšľali ako dostať všetkých z domu aby ste s priateľkou/priateľom mohli robiť zvrhlosti.

plagát

Zostaň so mnou (2014) 

V prvom okamihu kedy si zacielite na tento film Vás určite napadne: "toto bude myšlienková opera". Od začiatku filmu čakáte kedy sa stane daný okamih a následne od toho okamihu už len tajíte dych a úpenlivo čakáte na prvú myšlienku, návrh, rozkol v citoch či úvahu nad osudom, budúcnosťou, láskou..... A v tom to príde. Príde koniec. A vy stále tajíte dych. Nič sa nestalo. Film a celkovo aj príbeh (verím, že aj kniha v tomto prípade) mal absolútnu absenciu rozumu a nejakej formy psychológie. Chloe je krásna a talentovaná. No nie pre takýto film. Pre film kde do nej vpáli guľku jej otec z 10 metrovej diaľky už viac. Dokonca jej rodičia či "osudová láska" podali väčší výkon. Nikdy nezabudnem na scénu v ktorej ju priateľ drží za chrbtom a ona pri ňom kráča akoby otrok. Celé to bolo také "umelé a nedomyslené". A tu sa dostávame k tomu čo mňa až priam vytáčalo. Nič vo filme nedáva zmysel z pohľadu faktu, že hlavná hrdinka je mŕtva. Nik ju nevidí (čo je jediné logické) no vytvára tieň a vydychuje paru. Jej interakcia s predmetmi vytvára zvuk. A samozrejme keď sa niekoho dotkne tak mu napríklad potiahne kožu na ruke. A chápem, že pre príbeh to nie je podstatné no možno aj je. Pretože na konci jej priateľ pustí hudbu do uší a tú zrazu počuje. To jej nik dovtedy nešepkal? Nik je neplakal pri uchu? No neviem. Ja po pozretí toho filmu som si povedal :" nebolo to až také zlé". Lenže ono to bolo. Tak prečo to má také hodnotenia a v podstate úspech u diváka? No pre chloe, uvoľnení začiatok a úsmevné momenty v prvej polovici filmu. A samozrejme stupidný záver.

plagát

Tranz (2013) 

číri čistá dokonalosť. Do tohoto filmu som šiel s nulovými nárokmi. Mala to byť iba kulisa kým ma prestane bolieť hlava. No tá ma po titulkoch rozbolela ešte viac. Naprosto geniálne spracovanie. Kamera, scenár, strih, hudba, ktorá je naprovto famózna a herecké výkony, ktoré sú proste na špici a k tomu neskonale geniálny príbeh, ktorý som sa snažil odhadnúť no aj potom ako som zopár razy pozmenil môj odhad, aj tak ma koniec dostal. Geniálne! A.. musím povedať, že po dlhej dobe prvý film, ktorý vo mne vyvolal pocit tak jedinečný, že som z plných pľúc zakričal "no.. do ... hája!!!!" Vrelo odporúčam všetkým, ktorí... no proste všetkým ... film roku pre mňa.

plagát

Falling Skies (2011) (seriál) 

Ja by som to prirovnal ku BSG. Rovnako proste treba pretrpet začiatok, oboznámiť sa s postavami, spoznať vnútornú zápletku a to čo chcú vyjadriť tvorcovia. Je to akoby sa spoločenstvo chovalo v podobnom prípade a to je nad mieru zaujímave. K tomu pripojme efekty, trochu akcie, vojnové taktiky, špionáž, podrazy, politiku a samozrejme vesmírne alien high-end tech. a máme tu falling skies. Pán boh zaplať. Čo mi ale vadí a prečo rozhodne tetno seriál nedostane 5 hviezdičiek, je absencia akejkoľvek logiky v niektorých dieloch, občasná nudnosť (viď BSG!) a chronologicky sa stupňujúcu chorobnosť tvorcov vstupovať do masívnych blbostí ako založenie republiky a pod. Proste je to giganticky miestami prehnané a nudné. Ale len miestami!! rozhodne to nestrhá seriál tak ako dve zbytočné série v LOST. Takže každý kto skončil po pár úvodných častiach ako ja, dajte tomu ešte raz šancu, ako ja, a uvidíte že to budete hltať od druhej série.

plagát

Star Trek: Do temnoty (2013) 

Jednotka bola zaujímavá a to v rámci efektov, príbehu, humoru, akcie. Dvojka je to isté plus geniálne zvolený nepriateľ a skvelé podanie pocitov. Mal som až pocit, akoby niekto chcel spraviť filozofický dialóg a zvolil k tomu akciu vo vesmíre. Samozrejme sa tvorcovia uchýlili k archaickým až priam monštruóznym afektom na akciu, kde všetko je na tesnotku a hrdinovia robia miestami presne riadené pohyby a akcie akoby z 90-tych rokov. Obeta, láska, hrdinstvo, úspech, jedinečnosť a samozrejme pomsta. Všetko pre riadnu akciu. K tomu priateľstvo, lož, tajomstvá, technologické inovácie, otázky o správnosti a lojálnosti a máme tu drámu. spojte to, pridajte skvelý scenár, výborného režiséra, hercov s charizmou a správne zvolenou rolou a máte tu (podla mňa) jasného víťaza na poli vesmírnych epických noviel.

plagát

Domek z karet (2013) (seriál) 

Asi každý človek ktorý sa dostal k tomuto dielu si postupne radil informácie: Fincher - YEAH! Kevin - F... YEAH! politika - ooooh :-( .... ale to je chyba.. ja som k tomu pristupoval veľmi opatrne, pretože ja politické tématiky fakt nemám rád. Príde mi to hra na hrdinov v kravatách. Ale tento seriál dokázal niečo super. Vzbudil vo mne nie len záujem o ako takú politickú tématiku, ale aj udržal pozornosť od začiatku až do konca. Napínavé, inteligentné, drastické, inteligentné, dramatické, inteligentné, realistické, inteligentné. Príliš vela inteligentnosti? Nie. Práveže to je to čo chýba skoro všetkým mediálnym "umelckým" dielam v dnešnej dobe. Tento seriál je vskutku dačo výnimočné. Kevin dokázal že je pán vo svojom fachu a scenáristi spravili taktiež čo to pre to aby tento seriál bol na vrchole v rámci tématiky. Tie mini monológy ktorými vstupuje hlavný hrdina do deja, sú absolútne brilantné a ........... veď ja len samú chválu píšem na tento veriál. Tak teda trochu toho zlého:.............................................. mňa nič zatiaľ nenapadlo, ale až va tomu tak stane, určite pozmením tento komentár, Dovtedy len dám verdikt: super seriál, skvelá kamera, venár, herci, realita, prostredie, nesmrdí to politickou kampaňou a intigrami .. je to svieže a ani chvílou nudné.

plagát

Terapia láskou (2012) 

Pri pomyslení čoho všetkého sú ľudia schopný z dôvodu, že im bolo ublížené a to v rovinách pre nás pozorovateľov možno aj nepochopiteľných, je až zarážajúce. To ako sa človek nechá strhnúť prúdom myšlienok na to čo ho tak raní a na nič dobré už nedokáže prísť. Pre bežného jedinca je svet len zhon aktov, ktoré sa dejú v istých cykloch a len s čiastočnými prerušeniami sa život vlečie v koľajach, ktoré si vytvoríme my sami niekedy na začiatku života. Resp. po celý život si nesieme z detstva a začiatku dospievania všetko čo i len trochu zavadilo o našu osobnosť. No ale v pri uvažovaní aké by to bolo keby sa daný efekt stane neskôr a obmedzí náš život na iba jednu dve myšlienky a tie dookola spamovať, tak to je zaujímavé. Niekto ako ja by čakal, že v danom prípade príde pri pozorovaní daného deja isté vzrušenie, slzy, plač, hnev, úzkosť a radosť na konci z víťazstva (mám rád happy-end, no čo!), ale nie. Takže moja otázka znie. Kto tak hovadsky ublížil David O. Russellovi, že spravil takúto horibilnosť z tak pekného námetu?