tron

Chozeho treba okamžite vymenovať do pozície odborného poradcu všetkých hollywoodskych štúdií, pretože by som bol prvý, kto by netrpezlivo prestupoval pred pokladňou z nohy na novu na novú Mzdu strachu so ženským osadenstvom v čele s brutálnou Zendayou. Žiaľ, to sa nikdy nestane. Videl som len verziu z r. 1977 s Royom Scheiderom a ako nemôžem povedať, že by ma nadchla, tak nemôžem skonštatovať ani to, že ma sklamala. Miestami bola nudná (trvalo tak strašne dlho, kým sa rozbehla, až som mal pocit, že pozerám iný film), miestami skvelá a miestami priemerná a dosť často nudná, ale nie beštiálne nudná, ale akceptovateľne nudná a fajn. Každopádne zápletka o autokolóne so smrteľne nebezpečným nákladom je fakt chytľavá, to musím uznať, takže akonáhle sa v r. 2024 na trhu zjavil „remake“, pozrel som si ho. Ono je to také nenáročné béčko, na nič sa nehrá a ani nič neponúka. Niektorí herci otrasní, iní celkom sympatickí. Akcia nehodná zapamätania, ale zas ak ju zrovnáme s niektorými poslednými seagalovkami, nie je úplne od veci. Náročná džungľová výprava? No, to by sme chceli veľa, na to neboli financie, nervy, čas a zjavne ani energia, takže sa stavilo na hnusné, zameniteľné púštne cesty. Občas akceptovateľné, miestami nechcene komické. No... čo už. Ideme ďalej.

Spoilery. Milan Ondrík je jeden z najlepších hercov svojej generácie, hoc v začiatkoch to tak nemuselo vyzerať, ale začiatky sú ťažké. Klára Issová takisto do toho šla naplno, obaja herci však narážajú na to, že ich charaktery sú po morálnej stránke také odsúdeniahodné, že v tomto temnom seriáli fakt nie je komu fandiť. Jedinou ako-tak pozitívnou postavou je veselý sused-kurevník v žoviálnom podaní Mila Kráľa. Je to realistické, ale nepozerá sa na to dobre. Ku koncu sa na to dokonca pozerá veľmi zle, zmieta sa to až kdesi na hrane perverznosti, kedy zbedačene sledujete, akú špinavú, zákernú manipuláciu na seba tá-ktorá strana vybalí. Je to ako pozerať sa na kohútie zápasy, kde na konci jeden zostane s vnútornosťami mimo tela a „víťaz“ je celý od krvi, svojej i súperovej. Vzhľadom na to, že sa neustále na dej nazerá z pohľadu inej „bojujúcej“ strany, vzniká parodický dojem, že najväčšia sviňa je v ďalšej časti nepochopená obeť a naopak. Ak by to malo o 5 – 6 dielov menej, bola by to skvelá drsná jazda. Takto je to už až smiešne. Po technickej stránke pekný nadpriemer, nič mu nechýba, dokonca sa občas nájde priestor pre vyšantenie kameramana, ktorý pohotovo pribehne s náročnejším záberom, na aký sme zvyknutí skôr z drahej zahraničnej produkcie. Na jednej strane úprimne oceňujem, aké je to zamotané, prepletené a fakt neviete, kde je pravda, ale na druhej strane akonáhle sa Zrada preklopí do svojej druhej polovice, stratí dych a drajv a proste to už nie je ono. Neustále opakovanie sa týka aj vedľajších postáv, čo je až srandovne vidieť na Zuzane Kubovčíkovej-Šebovej, ktorá sa každú chvíľu z fajn kolegyne mení na zákernú potvoru, späť na kamarátku... a späť na zákernú potvoru. Jasné, v realite to tiež takto nejeden raz funguje, ale mne nerobilo dobre pozerať sa na to. Zarazili ma každopádne názory niektorých divákov. Nič nebolo otvorené, všetky dejové linky boli plus-mínus normálne uzavreté, skončilo sa to pomerne nečakane a prekvapivo, bolo to smutné, ale aj taký je život. Čo sa týka kritiky, že 16-ročný adolescent v SR nemôže žiť na vlastnej nohe. Jasné, nemôže. Ale to ani nikto netvrdí. Syn predsa normálne utiekol z domu a hľadá ho polícia.

Samo osebe to nie je zlé. Orlando Bloom je úplne v pohode. Andie McDowell, ktorej v deväťdesiatkach na poli romantických komédií dokázala konkurovať z celého celučičkého sveta maximálne tak Julia Roberts, si vo veku 65 rokov strihla odpornú mafiánku, ktorej sa všetci boja. Zahrala ju tak šťavnato a so zvrátenou chuťou, že ju budete nenávidieť od prvej scény. Plusom je i to, že sa obklopila bandou nebezpečných zmrdov, ktorých budete takisto nenávidieť od prvého pohľadu. Robia hnusné a odporné veci, podľa toho dopadnú a vo vás sa v tých chvíľach zobudí zviera a budete si myslieť: dobre im tak. Akcie nie je veľa a nie je zvládnutá výnimočne, ale keď už sa niečo začne diať, spravidla je to drsné, vrátane „peknej“ scény s dýkou. Problém je, že to trvá temer dve hodiny a scenár je jedným slovom útrpný. Toto by prešlo v spomínaných 90. rokoch, ale v r. 2024 je smutné, že niekto bol schopný dať dokopy také únavné more klišé, predvídateľných momentov a blbostí (fakt neverím, že by sa problém s drogovým kartelom dal vyriešiť tak, že proste zabijem zástupcu šerifa v nejakom zapadákove).