Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Komédia
  • Akčný

Recenzie (1 316)

plagát

Circle of Bones (2020) 

Celkom snaživý horor z Filipín, v ktorom vyšetrovatelia prídu do mestečka, v ktorom úraduje kult, ktorý prináša ludské obete entite zvanej Yawa. Natočené to je zručne, herecky to je znesitelné a aj lokálna mytológia je celkom príjemne zakomponovaná a rozvinutá. Film má ale napriek krátkej stopáži velmi pomalé tempo, úplne zbytočné digitálne efekty, ktorých nie je vela, ale kazia celkový dojem a dosť odfláknuté vyvrcholenie. Zhliadnutie nelutujem, ale určite sa z tejto démonickej tematiky dalo vytrieskať viac.

plagát

Hellarious (2019) 

Po dlhej dobe konečne podarená hororová antológia. V prvom príbehu napadne pracovníkov supermarketu nahnevaný nákupný vozík, ktorý likviduje všetko živé, čo mu skríži cestu. Podarený kúsok, ktorý pripomenie osemdesiatkové kúsky ako napríklad Chopping Mall. V druhom príbehu musí redneck čeliť krvilačnej Chupacabre. Opäť zábavný kúsok s úsmevnými maskami. V tretej časti sa partia kamarátov rozhodne zavraždiť svoje otravné manželky. Tie sa ale vrátia zo záhrobia a spôsobia im ešte väčšie starosti. Podarený kúsok, ktorý nápadite imituje reálny život. Vo štvrtej časti hrá prím diabolská gitara (niekto tu pozeral Deathgasm), ktorá zabije všetko v okolí. Nízkorozpočtový splatter v štýle, ktorý mám rád a kde krv tečie potokmi. Piaty príbeh má zo všetkých najlepšie technické spracovanie a v antológii jednoznačne vyniká. Dve kuchárky zamilované do Johnnyho Deppa musia uvariť niečo výnimočné, inak im hrozí výpoveď. S použitím tajnej ingrediencie uvaria to najlepšie jedlo pre celú školu. Príbeh trochu predvídatelný, ale zábavný a dynamický. Šiesty príbeh je najslabší. Pri splne sa tu mení pes na človeka a človek na psa. Humor tu síce funguje, ale nesadli mi herci a mal som z toho pocit odfláknutia. Posledný príbeh ukazuje zrodenie démona, ktorý prinesie velké prekvapenie pre všetkých zúčastnených. Opäť krátky kúsok s velmi podarenými gagmi a super vyvrcholením. Celkovo mám z tejto antológie vynikajúci pocit, ktorý mi pripomenul časy, kedy vznikali ako na bežiacom páse. Vo všetkých segmentoch je vidieť vášeň k žánru, snaha potešiť diváka a zaujať ho aj napriek poväčšine nulovému rozpočtu. Presne pre toto tento žáner milujem a Hellarious dostáva tri silné hviezdy. Taktiež dúfam, že si týchto tvorcov všimnú na vyšších miestach, pretože talent tu aspoň v niektorých prípadoch určite je.

plagát

Vivárium (2019) 

Vivarium mi bolo odporúčané už dosť dlho, ale vôbec sa mi netrafilo do vkusu. Jesseho Eisenberga a Imogen Poots mám velmi rád, ale tu mi ich výkony prišli strašne mdlé a nevýrazné. Ani dejovo ma to vôbec nezaujalo, pretože prudké časové skoky mi vo filmoch vždy pokazia náladu a tu boli tak výrazné, že ma to s pribúdajúcimi minútami stále viac hnevalo. Niekomu to možno sadne, ale ja som sa tešil na niečo nezvyčajné, čo som v podstate aj dostal, ale v úplne inej podobe, než akú preferujem.

plagát

Katharina (2022) 

Amatérsky horor z Rumunska s nulovým rozpočtom, ale za to s velmi sviežim námetom z rumunského folklóru. Partia tínedžerov sa vyberie na výlet do transylvánskych lesov, kde nájdu ducha menom Katharina, teda bývalú ženu Draculu. Deti jej ponúknu, že ak im neublíži, posnažia sa ju zaintegrovať do modernej doby a ona po stovkách rokov mizérie túto ponuku prijíma. Niektoré situácie sú vtipné, ale celkovo sa film napriek krátkej stopáži nehorázne vlečie, herecké výkony sú na úrovni dedinského divadla a preto je to utrpenie dopozerať. Za ten nápad si to ale jednu hviezdičku zaslúži a rád by som si to pozrel vo verzii s reálnym produkčným zázemím.

plagát

Vreskot 6 (2023) 

Chcem si cez sviatky dobehnúť zopár hororových restov a čím iným začať, než hororom, ktorého ďalšia časť sa v posledných dňoch / týždňoch kompletne rozpadla? Myslím si, že Christopher Landon je pre Scream režisér ako stvorený, takže mi je velmi lúto, aký osud postretol Scream 7 a mrzia ma nechutné politické nátlaky, ktorým produkcia podlieha. Ale teraz späť k tomuto filmu. Z Woodsboro sa dej presúva do New Yorku, aj keď sa nedá povedať, že by to príbehu nejako prospelo. Samantha sa stane hlavným cielom nového vraha, ktorý ale nemá prešpekulovanú motiváciu a s pribúdajúcimi minútami filmu dochádzajú nápady a začína sa vytrácať tá fresh atmosféra, ktorá k tejto sérii neodmyslitelne patrí. Herecky to je stále super, bodycount je vysoký, staronové charaktery príjemne zakompované, ale skrátka tomu chýba niečo, čo by zanechalo výraznejší dojem. Práve preto som sa tešil na réžiu Christophera Landona, ktorý dokáže roztočiť poriadnu hororovú zábavu. Som zvedavý, ako to so sedmičkou nakoniec dopadne, ale vela nádejí tomu do budúcna nedávam.

plagát

Deň vďakyvzdania (2023) 

Nechcem Eliho Rotha haniť, pretože sa mu konečne podarilo natočiť film, ktorý aspoň navonok pôsobí seriózne, ale stále robí školácke chyby, ktoré mu nedovolujú stať sa niečím viac než len béčkovým režisérom. Každú pracne vystavanú scénu s napätím zabije nejakou tupou nehodiacou sa vsuvkou, práca s postavami je na bode mrazu a v neposlednom rade nechápem rozhodnutie zveriť scenár k svojmu najambicióznejšiemu hororu tvorcovi, ktorý ešte nič nenapísal. Vraždy vlastne tiež nič moc a na dlhšie si žiadnu zo scén nezapamätám, takže tie pôvodné tri hviezdičky mením na dve, pretože pri písaní komentu si začínam uvedomovať, že ten film za nič nestojí.

plagát

The Portrait (2023) 

Výborná kamera, príjemná herečka v hlavnej úlohe a to je asi tak všetko, čo tu stojí za pozornosť. Nehorázne sa to vlečie a celý čas som čakal, že sa z toho vykluje niečo viac, ale okrem pár bodných rán na konci nič nepríde. Pritom by to mohlo velmi šikovne rozvinúť tematiku domáceho násilia alebo niečo podobné. Ďalší horor so zahodeným potenciálom, ale to je v poslednej dobe vplyvom lenivých tvorcov s kopou výhovoriek zjavne štandardom.

plagát

A Creature Was Stirring (2023) 

Na A Creature Was Stirring som bol kvôli partii šikovných hercov a skvelému námetu zvedavý dlhšie, ale s výsledkom spokojný rozhodne nie som. Síce je to pekne nasvietené a moji oblúbenci hrajú s prehladom, ale režisérovi sa to vôbec nedarí dať do podoby, ktorá by bola účinná. Velmi tomu nepomáha príšera, ktorá vyzerá ako dikobraz skôr než zdesenie vyvolá úsmev na tvári. Síce oceňujem praktické efekty a snahu o čo najmenej digitálnej pomoci, ale výsledná podoba mi skrátka vôbec nesadla a pevne verím, že tento režisér dokáže natočiť lepšie veci.

plagát

The Sacrifice Game (2023) 

Režisérka sa od svojho debutu o niečo zlepšila a chcela vytvoriť niečo hodnotnejšie než len slasher. Či jej to vyšlo je otázne, ale pozerať sa na to dá a hanbu si neurobila. Postavy sú sympatické, holky ako Olivia Scott Welch alebo Chloe Levine v hororoch vždy rád vidím a velmi príjemne ma prekvapila nová tvár v podobe Georgie Acken. Krvi bolo prekvapivo tiež dosť a od Jenn Wexler by sa mohli učiť aj niektorí chlapi z branže. Keby všetky ženy v žánri točili snímky dosahujúce aspoň takejto kvality, bol by som velmi spokojný.

plagát

1962 Halloween Massacre (2023) 

To, že tu bol rozpočet 25k, neospravedlňuje fakt, že sa v tomto filme za 80 minút nestane takmer nič a ak sa aj niečo deje, tak to ani nedáva zmysel. Dopozeral som to len preto, že som chcel vedieť, ako hlboko sa dá klesnúť. Poster je pekný a názov zvučný, ale film je naprosto prázdny. Som radšej mohol ísť niekam na Mikuláša.