Jaňo

„Keď ma svet rozladí, spomeniem si na prílety na letisko Heatrow. Obecne sa súdi, že žijeme vo svete nenávisti, ale ja by som to tak nevidel. Podľa mňa je všade dookola láska. Často nestojí ani za zmienku, ale aj tak je tu. Otcovia a synovia, matky a dcéry, manželia a ich ženy, chlapci, priateľky, starí priatelia. Keď do dvojičiek narazili lietadlá, ľudia na palube nikomu nevolali z nenávisti, všetko to boli volania lásky. Mám taký pocit, že láska je vlastne všade okolo. Láska nebeská...“ Ja jednoducho milujem začiatok filmu! Špeciálne tohto. Narazil som naň náhodou, jeden večer, keď som sa nudil a bol unavený z dňa. Love Actually, čo to je? Už to viem – môj najobľúbenejší film : ) Prečo? V tomto filme som sa našiel tak, ako sa nájde hádam každý. Je tu spojených toľko nápadov, žeby sa to hodilo na päť filmov a nie na jeden. Tieto nádherne popriepletané príbehy, doladené perfektnou hudbou, prikorenené výborným anglickým humorom (ktorého som veľkým fanúšikom) s veľkou dávkou citu a najmä lásky, ktorá vás obklopí všade naokolo, vás dostanú každučkou časťou! Vychádzajú totiž z bežného života - manželská kríza, neopetovaná láska, láska platonická či tá zvláštna medzi synom a otcom... To všetko (a ešte viac) ponúka nádhernÉ príbeh s názvom Láska Nebeská : )

Krásny film, ktorý vie toho toľko povedať. Pohladenie na duši, zanechávajúce neopakovateľné zážitky. Takto podobne som sa cítil aj pri Love Actually, lenže Amélia má v sebe zvláštne čaro. Čiastočne to asi bolo spôsobené francúzštinou... Som veľmi šťastný, že sa mi ju konečne podarilo vidieť.

Pamätám, keď sa prvý krát objavila správa, že Heath Ledger dá formu jednému z najslávnejších komixových záporákov. Táto udalosť ma potešila, nie len preto, že som vedel, že Ledger je skvelý herec, ale aj preto, že tvorcovia mali správny úsudok pri výbere. Zaujímal ma však názor aj vás a tak som do diskusie pridal otázku, či bude Heath Ledger lepším Jokerom ako bol kedysi Jack Nicholson. Mnohí neverili a považovali túto otázku za hlúpu a zbytočnú, pretože Ledger ešte nedorástol na Jackovu úroveň. Popravde už ani nedorastie, ale prinajmenšom sa rozlúčil tak, ako sa rozlúčili velikáni – v perfektnom štýle! Tomu, čomu som veril po videní Batman Begins, sa stalo hmotnou skutočnosťou. The Dark Knight chcem aj ja vyvýšiť do diaľok filmového neba. Na taký mladý film, sa zdá, že je to trošku skoro, ale popravde, čo si budeme nahovárať: kam inam by mal patriť? Je na ňom niečo zlé? Ak sme my všetci boli na ten istý film, tak tomu nemôžete protirečiť. Tento príbeh má všetko, čo kvalita ma obsahovať a vo svojom žánre je asi to najlepšie čo sa dá vidieť. Všetci herci boli výborní, kamera fungovala ako mala, efekty nevyzerali nejako lacno, čiže lacné ani neboli, no myslím, že tvorcovia neľutujú. Ak budú ďalej pokračovať v tomto štýle (len dúfam, že už žiadny nasledujúci „záporák“ znova naozaj nezomrie) máme sa na čo kurva ("kurva" je citoslovce) tešiť...

One Flew Over the Cuckoo´s Nest znie v anglickom jazyku nádherne. Schválne, skúste si to povedať nahlas... No nemám pravdu? V tomto prípade je naozaj lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť (samozrejme môžete aj čítať. Ja som knihu nečítal, čiže sa môžem bezpečne vyhnúť porovnávaniu s filmom. O knihách totiž väčšinou platí, že sú lepšie ako filmy. No tento snímok bol natoľko úžasný, že si ani neviem predstaviť aká výborná musí byť kniha) - a týmto smerujem k podstate: ak nieste veľmi „spoľahlivý“ pracovník a ste považovaný za „triedneho“ šaša, je lepšie stráviť rok v štátnom psychiatrickom ústave ako v pracovnom tábore. Recept je jednoduchý: začnite predstierať duševnú chorobu a šup, ste zavretý medzi bláznov. Z tejto kuchárskej knihy asi čítal aj Randle P. McMurphy – mladý, suverénny a svojský kriminálnik a náš hrdina. Zamilujete si ho od prvej chvíle, keď vystúpi z policajného auta a v sprievode policajtov vstupuje do ústavu, až po samotný koniec. Jeho zmysel pre chaos, humor, drsná „gangsterská“ povaha, rozstrapatené vlasy, iskra v očiach a nezbednícky úškrn vás sprevádzajú celým filmom a sú dokonalými črtami silnej osobnosti, plnej elánu, ktorú budete zbožňovať. Prejdete s ním mnoho prekážok a krásnych a najmä nezabudnuteľných scén, ktoré sa vám vryjú do pamäti a nezabudnete ich už ani v stovke. A tak... Ale nie! Ďalej si môj komentár dočítajte sami, v knihe, vo filme, či v divadelnom prevedení (ktoré som mal tú možnosť vidieť tiež) a tešte sa, že niečo vo vašom živote stálo za to. Lebo Prelet nad kukučím hniezdom za to naozaj stojí : )

Pred nedávnom som videl The Bucket List a znovu "narážam" na (povedzme) podobný príbeh. Príbeh, ktorý sa stal o čosi skôr. Samozrejme, že som o Daisynom šoférovi počul aj predtým. A som rád, že sa mi ho konečne podarilo aj vidieť. Ale k veci: Ako prvá vám do uší zaznie neuveriteľná hudba Pána Majstra Zimmera. Je ľahučká a nevtieravá (vlastne ako vždy) a máte pocit, že melódiu už dávno poznáte. Herci. Sú výborní (čo iné môžem napísať). Ako som tak sledoval Morgana Freemana, uvedomil som si, "sakra ten chlap nebol nikdy mladý!" Dej, je krásny - nezaskočí, nezarmúti. Ani sa nenazdáte a 25 ročný vzťah Daisy a Hokea je na konci. A ten koniec naozaj stojí za to! Pre mňa opäť jeden z príbehov, ktorý uhasil môj "filmsmäd". Rada na záver: ak budete váhať, ktorého Freemana ste ešte nevideli, skúste to s Hokeom :-)

Výborné, sarkasticky vtipné, prefektné výkony hercov, neskutočne výborná hudba (nehovoriac o Ledgerovom speve), plno nezabudnuteľných hlášok ("Má bradavky s príchuťou piva alebo čo?"), príjemných scén (paintball, rozbité auto, bar, ples...) Jenoducho sa mi to páčilo do každučkého detailu...

Áno, aj za tento komentár sa ospravedlňujem. A to preto, že až po piatom zhliadnutí Pelíšok som sa odvážil k nim niečo aj napísať: tento film je výborný, zábavný, poučný, charizmatický, uvrieskaný, smutný, krásny a nezabudnuteľný! Načo viac slov? "Ach, to se mi ulevilo..."