Anderton

V podstate sa až teraz dozvedáme, odkiaľ bude celú sériu prichádzať nebezpečenstvo. Asi každému rýchlo dôjde, že noví "obyvatelia" blízkeho parku sem neprišli kempovať náhodou. Historka s vlasmi je napínavá aj vtipná a je dosť možné, že jej prekvapivá pointa je naaranžovaná a všetko je aj tak inak. Julianovo vydýchnutie mu ale prajem.

Aj druhá epizóda tretej sezóny je skôr príhoda zo života rodinky, než priama časť z dejového celku. O čom bude tretia séria sa tak dozvieme asi až v nasledujúcej časti, osobne si ale myslím, že podobné konfrontácie s okolím sú pre prekreslenie postáv a vzťahov rovnako dôležité ako zvraty v deji. Ishana režíruje zrejme za výdatnej pomoci ocka, ale nechcem jej krivdiť, možno na pľaci teraz ani nebol.

Pozerať sa na Shyovu réžiu a spoluprácu s Gioulakisom je čistý orgazmus. Do deja vstupujeme po troch mesiacoch do pomerne jasnej situácie. Avšak viac záleží skôr na tom, ako je tento pilot nakrútený, pretože je to vysoká škola pre režisérov a kameramanov. Leanne sama doma, cez deň a tajomný návštevník. Netreba dodávať, že ide o veľmi intenzívnu a atmosférickú záležitosť.

Nenápadný western môže pôsobiť dojmom, že si Ray s Cagneym zašli na pivo a povedali si, že by bolo fajn si niečo spolu natočiť. Útek do bezpečia ale smerom k záveru začne prekvapovať a jeho záver by som dokonca označil za prekvapivý. No a zaujme aj tým, že v hlavnej úlohe šerifa nie je Wayne alebo Stewart, ale rovnako presne pasujúci Cagney. Ide tu skôr o jeho začleňovanie sa do normálneho každodenného života vrátane túžby po rodine, avšak na divokom západe nešlo nikdy všetko ako po masle. Snáď len cesta truhly do hrobu. Film mimochodom sľubuje súboj s Indiánmi, avšak samotnú akciu nezobrazí, iba jej následky.

Priemerný pozerateľný vymietačský horor, ktorý by sa dočkal lepšieho prijatia ak by stál mimo sériu. I keď ťažko hovoriť o právoplatnej sérii, keď sú sequely raz viac, potom trochu menej, ignorované. Green so Sattlerom prinášajú do ošúchanej dejovej formulky jeden zaujímavý prvok, avšak i keď prichádza nečakane, tak predchádzajúci dej ho mal aspoň nejakým spôsobom naznačiť. Najväčšou slabinou je rutinná Greenova réžia a niektoré málo uveriteľné prvky, ako napríklad to, že napriek hrozivým udalostiam sa o ne okrem niekoľkých postáv nikto nezaujíma a v nemocnici na nadprirodzený fenomén reagujú asi ako na chrípkovú epidémiu, ak nie je ešte menej laxne.

Prvá časť sa venuje kvantovej fyzike a to spôsobom, aký som ešte v populárno-vedeckej oblasti nevidel. Paralely s kartovým hráčom - protivníkom je dokonalá a skvele vystihuje problém, ktorý mali medzi sebou Einstein a Bohr. Nehovoriac o rukaviciach a minci. Druhý diel sa venuje kvantovej biológii, čo je niečo, o čom som v živote nepočul a pozeral sa na tieto teórie s otvorenými ústami. Tematiku síce iba načrtáva, ale za mňa sympaťák Jim Al-Khalili látku vysvetľuje zrozumiteľne a Scott s Cooterom pripravili vizuálne zaujímavé pomôcky, ako napríklad veľké červené balóny.

Český distribučný názov je lepší než ten originálny, keďže jeho dvojité čítanie (v množnom čísle) sa skvele hodí k tomu, kto tu sú v skutočnosti beštie. Ide samozrejme o pytliakov, levova pomsta je potom iba logickou reakciou. Že si to odnáša nevinná rodina, je len zhoda okolností. Úvodné reči nepovažujem za tak zbytočné ako väčšina, pretože len dokresľujú Kormákurove témy typu bezmocnosť človeka a civilizácie voči silám a nebezpečenstvu prírody. Darmo môže byť manžel špičkový lekár, keď svoju ženu z rakoviny nevylieči. I keď sú triky považované všeobecne za vydarené, mňa síce kvalitne urobený, ale stále digitálny lev nepresvedčil. Ani záverečný súboj, v ktorom je zrazu akosi menej schopný než dovtedy.

Hodinovka s kvantovou mechanikou samozrejme nemôže byť dostatočná a tak sa nejde úplne od základu, ale tak trochu sa ráta s tým, že človek už minimálne chápe, o čom tento odbor fyziky je. Jeho prínos tkvie v tom, že ak ste aj videli nejaké prednášky o problematike, tak sa stále dozviete niečo nové, napríklad informácie o tom, prečo Bohra málokto chápal správne, vrátane Einsteina. Aby išlo o stopercentnú záležitosť, muselo by ísť minimálne o trojdielny seriál.

Španielsky horor a hrôzy druhej svetovej vojny, respektíve občianskej vojny, sú spojená nádoba. Chvíľu trvá, kým divák pochopí, akými traumami trpí miestne osadenstvo, po veľmi nepríjemnej retrospektíve ale veci začnú dávať zmysel. Len škoda, že Plaza pri tak vážnej téme využíva otrepané hororové gýčové výjavy typu oči v spovednici alebo patetické ako zatmenie Slnka. Omnoho účinnejšie sú napríklad pomalé švenky po miestnosti po dokreslení nohy na stene. Filmu by viac slušal názov "Tajomstvo padajúcej stoličky".

Britská elegancia spojená takmer až s kaufmanovským meta prístupom nemôže fungovať na každého a ani na každého nefungovala. Na mňa fungovala do momentu, kedy som si uvedomil, že film sa zbytočne tiahne a keď má nasledovať finále, nasleduje iba prvé, potom druhé a nakoniec tretie, aby nasledoval dovetok prvý a potom dovetok druhý, aby sme si nemysleli, že osem zvratov snáď Vaughnovi a Fuchsovi stačia. Nakoniec sa bohužiaľ išlo v tomto smere cez čiaru, pričom pri zvrate číslo jedna (myslím toho, ktorý sme nepoznali z propagácie filmu) až povedzme tri som si hovoril, že sa hrá na moju nôtu. Potešil odkaz na Manchurianského kandidáta, avšak vďaka spomínaným dramaturgickým problémom sa k Argylle vracať nebudem.