Anderton

Budem sa tváriť, že išlo o akýsi paralelný vesmír, pretože Homer bol v deväťdesiatkách všeličo. len neviem, kedy by stihol byť aj grungeovou hviezdou a prečo zrazu nemajú z tejto éry žiadne peniaze. Ale keďže ide o rozprávanie rodičov ich deťom, tak sa to dá v pohode akceptovať. Mimochodom sa dozvieme, že bol to práve Homer a jeho Sadgasm, od ktorých Kurt a Nirvana odkopírovala svoj štýl (máme tu dve variácie na Rape Me) a čo si tvorcovia myslia o Floride. Niečo podobné smerom k juhovýchodu USA sme tu myslím už raz mali. No a nechýba aj nekorektné parodovanie liberalizmu, čo môže dnes mnohých uraziť, ale snáď nie.

Homerove úvodné besnenie vedúce k... a to zase vedie k... a tak ďalej, je úplná topka, i keď dej sa potom vyvinie úplne iným smerom. Čo ale nevadí, politika Simpsonovcom svedčí a tvorcovia sa na jej parodovaní skutočne môžu poriadne vybúriť. Teda aspoň na tej americkej, medzinárodným vzťahom až tak pozornosť nevenujú. Takže schytá to Bill, George Dabljú, to sa dalo čakať, ale aj Hillary, aspoň sprostredkovane.

Ďalší skvelý nápad sparodovať kultový film, no a Homer prekvapil podobne, ako kedysi Jim Carrey netradičnou úlohou. Občas je to miš maš, občas nás ale čaká dokonalá scéna, ako napríklad rapidmontáž priebehu Homerovho života v skratke tesne pred... nechajte sa prekvapiť. No a čaká nás aj prekvapivá pointa, ktorá si zase vypožičiava z ďalšieho kultového filmu. Po konci epizódy budeme mať chuť si oba citované filmy znova po čase pozrieť.

Opäť sa dostáva k slovu Ľavák Bob a hádajte, čo má v pláne. Ten je opäť prešpekulovaný a takmer až diabolský, ale každý zločinec vždy urobí aspoň jednu chybu. Začína to Margeinou obsesiou sledovania televízie bez reklám, pokračuje prvou časťou plánu, pokračuje na súde a záver je napínavý jak kšandy. Udeje sa toho skutočne veľa, občas zaznie perfektná hláška, úplne top to ale proste nie je.

Epizóda, ktorú najviac docenia fanúšikovia komiksov, ale aj laici si mnohé jednoducho domyslia. Drhuá dejová línia je navyše univerzálnejšia, Marge opäť dokazuje svoj podnikateľský talent a Homer sa opäť dáva na zdravší životný štýl. Lenže on chce vidieť výsledky okamžite, takže to bude chcieť zobrať skratkou. Nechýbajú skvelé fóry a vypointované scény, len mi osobne tie naťahované komiksácke scény príliš nesedia.

Hajlajty dielu sú Marge s na truc okuliarmi a Millhouse ako frajírek. A samozrejme úvodná svadba, kde zistíme, že vybrať si romantické miesto na takúto udalosť dá dosť práce a nemal by sa vybrať prvý zdanlivo dokonalý flek. Zvyšok je skôr solídny priemer. Millhouseov strýko Zack bol skôr miernym sklamaním, ale verím, že chlapec mal z neho radosť. Že sa všetko na dobré obráti a Springfield nebude hlásiť straty na životoch, bolo jasné od začiatku.

Tento špeciál asi nepatrí medzi tie úplne najčarodejnícke špeciály, ale nápady tam stále sú, parodovať máme stále čo a najmä druhá historka je bezchybná. Homer a Marge ako Brangelina sú extrémne cool, dokonca viac než originály. Z Ítího sa asi dalo vyťažiť viac, kúzlo tu však stále je. No a Neda ako Satana sme už zažili, našťastie tu máme upgrade v podobe pekla, tam už je všetko presne tak vtipné, ako to od pekla očakávam. Uvidíme po smrti.

Dejovo nie príliš presvedčivé, ale identifikovanie klasických žánrových filmov musí potešiť každého fanúšika väzeňských drám a prepadoviek bánk. Najviac pobavila asi paródia na Shawshank, človek by čakal, že sa po úteku z väzenia bude radovať, ale keď zistí, že von išla aj oveľa pohodlnejšia cesta, má skôr chuť sa ňou vrátiť späť. Samozrejme aj úvod v štýle Dog Day Afternoon poteší nejedného fanúšika. Len neviem prečo tie scénky s Wiggumom trochu zaostávali, s týmto chlapíkom je predsa vždy perfektná zábava.

Nedávno som konštatoval, že Spasiteľ má len Barta a sem tam Lízu, avšak táto epizóda ukázala, že možno najlepšiu dvojku bude tento psík tvoriť s Maggie. No a tvorcov definitívne už nebaví snímať Homera v elektrárni a tak mu stále vymýšľajú nové a nové krátkodobé zamestnania. Ale treba uznať, že sa už ako odťahovač narodil. Že začne byť tŕňom v oku celému Springfieldu, je samo sebou.

Na významnú tvorkyňu nemeckého nového filmu trochu akademické, ale informačne bohaté a kto o Rose Luxemburgovej nič nevedel, tak sa toho veľa dozvie. Dozvedeli by sme sa samozrejme viac v nejakom podrobnejšom seriálovom spracovaní, pretože tu máme slušný časový rámec, ale to podstatné bolo vypovedané, aspoň film sa tak snaží pôsobiť. Ideály socializmu boli pred sto a viac rokmi v Európe niekde inde a nikto ešte netušil, do akých obludných rozmerov sa tento myšlienkový smer dostane a koľko ľudí pripraví o život. Z tohto hľadiska bola vlastne Rosa šťastná osoba, keďže sa toho nedožila a asi ešte šťastnejšia by bola, keby sa nedožila aj tej prvej svetovej vojny. Film slušne vykresľuje zapojenie socialistických hnutí do vzniku konfliktu a konfliktov všeobecne, až má divák dojem, že Rosa bola jedinou osobnosťou orodujúcou za mier, pričom táto charakteristika bola pre ňu ešte príznačnejšia než členstvo v nejakej socialistickej strane. Ako sama hovorí, tí proletári sa síce chcú spojiť, ale okrem toho sa chcú aj zabíjať vo vojne.