hanakonochi

Hviezda filmového neba. "Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť." (Jeremiáš 29. kapitola, verš 13)

Vďaka režisérovmu vysoko rozvinutému sociálnemu cíteniu sa po snímkach "A World Rattled of Habit" a "Origin Of The Species" opäť dostávame do sveta podivínov s krásnym a bohatým vnútorným svetom. Medzi bláznom a géniom je len pomyselná čiara. Mimochodom, videli ste už Tarkovského Nostalgiu? O tých, ktorí pochopili čo je život.

Douglasova trilógia je nám prezentovaná v menej rozšírenom, ale známom formáte 1:1, používanom najmä vo fotografii u aparátov ako Hasselblad, Flexaret či Pentacon six. Štvorcový tvar obrazu a jeho kompozičné vlastnosti nám do istej miery pomáhajú upokojiť ťažkú atmosféru tohoto dramatického príbehu o dospievaní malého Jamieho vo vojne skúšanom Anglicku. Rodinné väzby, vzťahy a chlapcov zápas so životom môžeme zhrnúť do slov marazmus či agónia. Po zhliadnutí ďakujme za to, v akej dobe a akom prostredí sú vychovávané naše deti.

Putain de merde! Pridať si toto svojrázne dielo medzi svoje obľúbené filmy ako prvý užívateľ vôbec, pri takom množstve kritikov, je pre mňa s obrovským prekvapením azda najväčšia pocta a posledný úspech na tomto serveri.

Nedoceneným a žánrovo neohraničeným filmovým skvostom, ktorý v sebe reflektuje povojnové obdobie v Japonsku, nás sprevádza čierny motýľ z čeľade otakarkovitých Papilio memnon. Kurokiho dielo, z hľadiska skladby a štruktúry rozprávania, podľa môjho názoru nemá v danom čase konkurenciu. Je obdivuhodné, s akou ľahkosťou sa dostávame z vidieka do mesta, s akou prirodzenosťou sa ocitneme z detského sveta vo svete dospelých, z prírody v meste, z noblesy až na okraji spoločnosti. Za to všetko môžeme vďačiť najmä podmanivej kamere Tatsua Suzukiho s osobitým citom pre detail. Film v sebe miestami nesie až dokumentaristický charakter, ktorý mám ja osobne inak veľmi rád. Stretáme sa tu napríklad s výpoveďami obetí, ktoré prežili atómové bombardovanie v Hiroshime a Nagasaki, protivládnymi demonštráciami či povestnými bitkami v parlamente. Poetickým mementom pre tých, ktorí radi snívajú je výstraha pred tapírmi. "They can eat yor dreams".

Citlivo, zato nápadito podexponovaný film točený z ruky, s vizuálne ohromujúcimi experimentálnymi prvkami, rámovaním a rozostrením obrazu a pohybu kamery. Dokonalý zvuk i smutné a bezútešné herecké stvárnenie emocionálneho stavu postáv pomáha dotvárať bezvýchodiskovú náladu snímku. Myslím, že pre mnohých divákov by bolo veľmi jednoduché odmietnuť tento film už len na základe jeho tematického obsahu. Možno preto, že tento metafyzický príbeh o sériovom vrahovi na pozadí Starej dámy je až príliš zákerný. Ťažko ho označiť v jednom konkrétnom žánri. Sombre nesleduje žiadne pravidlá. Neviem. Mne sa páči. Grandrieux má u mňa našliapnuté. By the way, keby som mal natočiť aspoň jeden film v živote, toto by bola tá správna cesta, neortodoxnou formou apelovať na všetky vaše zmysly tak, aby koniec filmu bol vykúpením!

Častokrát sa v myšlienkach vraciam k tomuto dielu keď rozjímam o Bohu. Nadfilm.

Tak predsa sa oplatilo ísť cestou z letiska do sixpackfilm! Týmto chcem poďakovať Frau Isabelle a jej kolegyni z INDEXu Dietmar za ich skvelé odporúčanie. Síce to nebolo ľahké rozhodnutie, ale vo svojej desiatke obľúbených filmov po dlhej dobe nahrádzam Artavazdov Pelešjanov "Verj" z roku 1992 práve týmto snímkom Siegfrieda A. Fruhaufa, ktorý študoval u renomovaného avant-gardného režiséra Petra Tscherkasského. Rakúska experimentálna tvorba bezpochyby po niekoľko rokov naznačuje ako sa bude vyvíjať filmová reč.