Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Romantický
  • Horor

Recenzie (375)

plagát

The Inhabitant (2022) 

⚪Nakrútené na úrovni amatérskych Youtube hororových minifilmov, dokonca aj v radoch tých sa nájdu snímky s lepšou atmosférou a možno aj drahšou produkciou. Extrémna slabota, bez zaujímavého deju, postáv, čohokoľvek...⚪

plagát

Iveta - Smím dál (2023) (epizóda) 

⚪Dvojsečné, rovnako ako prvá séria. Vizuálne/formálne pútavé, nad úrovňou bežnej tv produkcie, dejovo/obsahovo všelijaké.⚪Jednak sa scenár stále nerozhodol, či chce teda Ivetu postaviť do pozície naivky, ktorá potrebovala ostré vedenie, inak by bola neustále zrútená, alebo silnej ambicióznej ženy, ktorá vedela, čo chce a šla si za tým, čo veľmi nejde dokopy, jednak nie je absolútne známe, nakoľko sa scény aj tohto dielu zakladajú na reálnych udalostiach, resp. koľko z nich už je autorská licencia.⚪Pretože, rôzne intímne rozhovory Ivety a Štaidla či scény, v ktorých on pôsobí ako odroda Krstného otca, ktorého sa ona skôr bojí a všetci sa pred ním boja nadýchnuť skôr robia škodu ako úžitok. Totižto, Iveta sa vraj podľa tvorcov nemala v seriáli démonizovať a zobrazovať skrz optiku bulváru, na druhej strane sa presne to robí so Štaidlom, ktorý tu naozaj pôsobí ako arogantný, vypočítavý človek, ktorý si Ivetu skôr vydržiaval a manipuloval, a ktorým predsa mohol byť, no prečo to zobraziť takto.⚪Syn Artur vraj seriál odobril s tým, že bude na jeho mamu ,,dobrý," potom si ale nechá viac-menej pošlapať a bulvarizovať otca....??⚪K Ivete samotnej, tá debulvarizácia sa darí tak pol na pol - ako bolo spomenuté - že ju seriál zobrazuje ako naivnú, pred všetkým vystrašenú osobu (aj keď už je v showbiznise nejaký rok zabehaná), ktorá hltá prášky na hlavu a má halucinácie - či je to dôstojné zobrazenie je otázne, či je to realistické zobrazenie tiež nevedno.⚪Inak, je veľmi divnými autorským rozhodnutím, v trojdielnej sérii (kam sa očakávane len tak-tak všetko časovo vojde) iba tak venovať priestor triviálnej prerábke akejsi hudobnej scénky, ktorá zaberie skoro cez 10 minút 40 minútovej epizódy. Rovnako, ako v prvej sérii nie je jasné, prečo piesne nemohli zaznievať ako v biografiách v pôvodnom znení, tu duet Gott - Bartošová pôsobí (napriek všetky snahy herca stvárňujúceho Gotta) ako ,,také slabšie karaoke."⚪

plagát

Dunaj, k vašim službám - Episode 14 (2023) (epizóda) 

⚪Odboj v '39 šlape stále o sto šesť, dobové dievča si píše moderný pre a proti zoznam o tom, či si nechať dieťa a hlavná postava nie je ochotná uveriť, že by jej strýko niekoho úmyselne nechal zavrieť napriek tomu, že už vie, že je aktívnym znásilňovačom žien. Skrátka, festival logiky pokračuje.⚪

plagát

Královna Šarlota: Příběh Bridgertonových (2023) (seriál) 

⚪Podpriemerné a snáď aj o triedu horšie ako pôvodný seriál Bridgerton. Množstvo vysoko realistických dobových poznámok typu: ,,Korzet je vyrobený z veľrybých kostí a veľryby kvôli tomu určite vyhynú" či ,,Prečo kráľovná musí len vynosiť deti a nikoho nezaujíma, že sa ona zaujíma o politiku, umenie, má svoje sny a túžby..." Ach.⚪Aneb ako mladá šľachtičná s papučovým nosom a jej brat, jednovaječné dvojča Trevora Noaha cestovali z Nemecka do Anglicka a k ne/šťastiu prišli.⚪Vôbec nejde o to, akú má kto v seriáli rasu, ale o to, že samotných tvorcov to privádza do úzkych v rovine vlastného scenára (tmavá dedička z Nemecka, ktorá inak nejaví žiadne znaky človeka zvyknutého žiť/narodeného v Nemecku, je vraj veľmi problematická pre anglickú šľachtu a vzbudí farbou kože vlnu pohoršenia napriek tomu, že tvorcovia aj do radov tej istej pobúrenej šľachty obsadili veľké percento tmavých hercov?? Tam už absentuje logika). Rovnako celý leitmotív série sa dá okresať na strohé: ,,frustruje ma, že so mnou chlap nespráva, následne so mnou spáva, aby som zistila, že má skrytú mentálnu chorobu." A neprimýšľať si žiadne parafrázy a lá Rochester a jeho vzťah s tajne šialenou Bertou (čo je inak na 99,9% inšpirácia tvorcov pre tento seriál), tu má vzťah kráľa a kráľovnej minimálny presah či význam, scenár nevie uveriteľne pracovať s emóciami, vývinom ani psychologizáciou postáv. Za všetky príklady stačiť povedať, že kráľ, ktorý je väčšinu času mentálne úplne mimo, má záchvaty, ani nevie, kto a kde je sa akýmsi zázrakom vždy ,,mentálne vzpruží" v momentoch, keď je treba mať s hlavnou postavou sex, pričom má aj výdrž, že by si takú prial zdravý človek.⚪Výprava a čokoľvek ostatné je 1:1 k pôvodnému seriálu, pričom sa opakujú aj podobné problémy réžie. A aby sa naplnili všetky klauzuly, scenár tvorí i akúsi nadbytočnú dejovú linku dvoch homosexuálnych sluhov, ktorá je len vatou určenou k tomu vyplniť stopáž.⚪Bridgerton fanúšičky budú určite nadšene prevolávať slávu o tom, aký je seriál romantický a senzuálny a sexi, v realite je len jednoduchým produktom konzumu, ktorý bežný divák popretáča za jeden večer a za ďalší zabudne.⚪

plagát

Narušený (2020) 

⚪Tak idiotský festival nelogických rozhodnutí a strateného pudu sebazáchovy sa len tak nevidí. Poučením z filmu je, že si treba vždy nastaviť zámok na telefón a neprovokovať cudzích. Úžasné.⚪Nejde ani o to, že celý príbeh je nepravdepodobný a predvídateľný, že výprava je hodná bežného akčného béčka, že autá tu lietajú vo vzduchu ako lego figúrky, ale skôr o absolútne idiotské správanie postáv, ktoré neospravedlní ani žáner thrilleru, ani hororu.⚪Film sa motívmi ponáša napr. na filmy Red eye či Stalker, v ktorých páchateľ vždy presne vie, kde je obeť, všetko mu 100% vychádza, je prakticky nezničiteľný, rovnako ako jeho dopravné prostriedky, nemá problém si v krátkom časovom úseku záhadne zistiť všetko o obeti a, samozrejme, treba ho dorážať, pretože ani rana špicatým predmetom do hlavy cez oko ho nevyradí.⚪Každá postava, snáď okrem hlavného záporáka, ktorý je psychopat, a tak má na nelogické správanie právo, je absolútne nerealistická tak, že sa jej charakter okresáva len na úroveň hernej NPC postavy, ktorá niekde postojí, povie jednu repliku, prejde kus chodníka a na viac sa nezmôže.⚪Otázky, ktoré po zhliadnutí vyvstali a vznikli len vďaka lenivosti a schematickosti scenáru: Odkiaľ zobral magor hrdinkin telefón? Prečo v prvom rade nešla hlavná postava hneď na políciu nahlásiť, čo sa deje a namiesto toho sa naháňala s magorom po diaľniciach? Prečo si v momente, keď magorovi asi v 40 min. filmu prvýkrát ušla okamžite nevypýtala od okolitých chodcov na ulici telefón a nezavolala políciu? Prečo ju celkovo nezavolala skôr? Načo si magor pýtal od hrdinky ďalšie meno, koho zabiť, keď aj tak sa nakoniec vybral úplne inde? Je naozaj tak jednoduché dostať sa v Amerike niekomu do domu? Prečo hlavná postava nenechala dieťa v škole, načo by ho vyzdvihovala? To by si ho snáď prišiel magor prevziať a škola by ho vydala len tak, cudziemu človeku? A prečo postava nezaviezla syna do bezpečia (na políciu a pod.) a až potom prípadne neskúšala zneškodniť magora na vlastnú päsť? Ako by magor mohol z hrdinkinho telefónu robiť nejaké internetbankingové transakcie, keď nevie jej pin? Či si scenárista myslí, že ak má niekto odblokovaný mobil, odblokuje sa aj online bankovníctvo? Ako je možné, že polícia nie a nie magora chytiť napriek tomu, že presne vedia, kto to je, aké má auto a špz, keďže predtým vypálil dom a zabil ľudí? Napriek tomu, že je podľa filmu asi na 24/7 streame vo vysielaní tv ho nikto nevie nájsť? A perlička - v preplnenej kaviarni magor teatrálne najprv napadne, potom zabije človeka. Všetci, podotýkam všetci hostia sa len ticho prizerajú, väčšina si dokonca natáča video na telefón, napriek tomu, že v kaviarni je presila ľudu, magor nemá žiadnu streľnú či inú zbraň a keby naňho skočí pár chlapov, bol by na zemi. Stačilo by dokonca ho len niečím ovaliť, pretože za ním sedia niekoľkí ľudia, ktorých si celý čas nevšíma. NPC postavy ale ticho šúchajú nohami, prípadne hneď rýchlejším krokom odchádzajú a nechajú odísť aj páchateľa. Žeby niekomu napadlo aspoň zamknúť ho tam vnútri, keď odíde skoro posledný, to nehrozí. Scenárista si skrátka myslí, že si vďaka žánru môže dovoliť čokoľvek, aj poddimenzovať intelekt diváka. A to je hnus.⚪Okrem výkonu Crowea nie je čo komentovať ani po stránke hereckej, snáď iba to, že Crowe si už asi druhého Gladiátora nezahrá. Mohol by ale skúsiť napr. konkurz na rolu Obelixa.⚪

plagát

Krásna katastrofa (2023) 

⚪Katastrofa.⚪Okolo roku 2013+ vymetala knižná predloha poličky všetkých 15+ ročných dievčat, aj na Slovensku sa v triedach stredných škôl v dievčenských skupinách (z vlastnej skúsenosti, bohužiaľ) debatovalo o tom, aká je kniha neodložiteľná, sexi, vtipná atď. Nie, nie je, spadá do žánru červenej knižnice pre mladých dospelých, ktorá mala presne v roku 2010+ jeden zo svojich najväčších rozkvetov.⚪Film však už tak slabú predlohu spracoval do ešte slabšieho scenáru filmu, v ktorom nielenže je všetko uponáhľané, postavy nemajú žiadny charakterový vývin, správajú sa nelogicky a sú nesympatické, ale chce sa hrať na city nútenou psychologizáciou (dieťa hralo poker o ťažké peniaze a nikto to celý čas neriešil?)⚪Dialógy postáv sú skoro neznesiteľné, buď extrémne premúdrelé a plné až akejsi formy dnešného woke, alebo lacné, tak, ako všetko ostatné. Nič nie je uveriteľné, nič nie je prirodzené, hlavná postava, ktorá je vraj správna a morálna je skôr alibista, ktorá nemá medzi ústami a mozgom očividne žiadny filter, takže na počkanie a nahlas trepe vety, ktoré by nikto nahlas nevyslovil ani osamote; aj keď nemá záujem o muža, odpadáva z neho (skoro aj doslova), nestále je s ním v nejakej forme fyzického kontaktu a aj napriek tvrdeniu, že s ním nebude mať sex s ním sex má celkom bez problémov a rýchlo napriek tomu, že by mala byť panna.⚪Mužská postava je zase archetyp macha, ktorý napriek tomu, že boxuje má srdiečko na správnom mieste, napriek tomu, že strieda ženy ako ponožky chce byť náhle len s jednou ženou a scenár sa divákovi snaží skrz jeho ústa naznačiť absolútne zvrátenú logiku, že láska dobrej a cnostnej ženy zmení a napraví zlého strateného muža. Určite.⚪Za zamyslenie taktiež stojí, že existuje svet, v ktorom ženy feministky všade hovoria, ako mužov nepotrebujú a ako im ubližujú, aby následne rovnaké ženy sledovali tieto a podobné filmy (After, 50 odtieňov, 365 dní) a odbavovali sa na predstave, že o nich bude mať záujem podobný atraktívny manipulatívny chlap, ktorý ich napr. ako v tomto prípade ostro konfrontuje po jednom dni neodpisovania na správy, napriek tomu, že spolu ešte ani nechodia. Asi záhada.⚪Filmu sa podarilo byť kvalitatívne ešte horším ako After, a to už je čo povedať. Na After sa tu dokonca hojne odkazuje (jedna postava ho sleduje v tv, v závere je veľmi podobná scéna roztržky postáv na chodbe hotela), čo tiež filmu službu nerobí.⚪Samostanú kapitolu tvoria potom vraj milostné scény, ktoré sa akosi nevedia rozhodnúť, či chcú byť iba ľahkými neškodnými PG-13 scénami ako v teenagerskom filme, alebo explicitnými zábermi ako v softporne - vyskytne sa tu teda záber na zachádzajúcu ruku do nohavičiek či obrovskú erekciu pod dekou (absolútne nechápem, čo táto scéna vo filme robila, ešte takto explicitne zobrazená), ale žiadne scény nahých pŕs či tiel a priameho sexu, čím nie je jasná cieľovka - dospelých neprekvapí nič, pre násťročných zase dané popísané scény naozaj nie sú najvhodnejšie.⚪Film ako taký nechce byť veľké umenie, veď sa tak aj sám prezentuje, ale nezvláda byť ani aspoň ako-tak funkčným béčkom pre ženy, keďže nefunguje dej, interakcie medzi postavami, postavy a aj samotní herci (D. Sprouse sa očividne upisuje do takýchto diel zámerne, viď After, čo od toho ale čaká, okrem zaplatenia inkasa, nevedno.)⚪Plus, ak by fanúšikovia knihy chceli byť doslovní, mnoho z ,,diela" sa do scenáru nedostalo. Napr. taká pekná scéna, kedy mužská postava má v izbe bytu hlučný sex s dvomi náhodnými ženami iba preto, že je opitá, naštvaná a nepochopená, pričom hlavná hrdinka je v byte tiež + to všetko napriek tomu, že v rovnakom čase jej už tvrdí, že ju chce, túži s ňou byť a miluje ju. ⚪

plagát

Yeogyosa (2015) 

⚪Spoilery⚪Premrhaný potenciál, čo sa už u kórejských filmov stáva skoro pravidlom. To, čo mohlo byť veľmi dobrou psychologickou drámou s podtextom postavenia žien v spoločnosti či života nie úplne sociálne založených chladných ľudí sa v poslednej tretine mení na bizarný, skoro až psychohoror, ktorý vlastne nikto nepotreboval.⚪Prvá tretina filmu je výborná, hlavná postava ako neústupná učiteľka sklamaná životom, ktorú opustil dlhoročný (zbytočný) priateľ a je striktne rezervovaná sa stretáva s mladou učiteľkou s významnej rodiny, ktorá je protežovaná, tvári sa, že sa s hlavnou postavou pozná, flirtuje so žiakmi a pod., čo hlavnej hridnke vadí a niekoľkokrát ju na to upozorňuje. Následne mladú učiteľku pristihne pri sexe s jedným so študentov, čo ju len utvrdí v tom, že by mladú ženu mala ,,usadiť na svoje miesto," začne sa jej subtílne vyhrážať a tlačiť na ňu. Do tohto bodu je scenár výborný, hlavná hrdinka dokáže vyvolať sympatie, avšak, zároveň vie pôsobiť aj ako jemná sociopatka, ktorá si užíva nadvládu na inou osobou. (Toto by šlo veľmi zručne skĺbiť v dobrom scenári tak, aby bola hrdinka ešte stále divákovi sympatická, aj napriek tomu, že nie vždy ,,jedná v rukavičkách.") ⚪V druhej tretine filmu sa však scenár otočí smerom, ktorým nemal - hlavná postava napriek tomu, že má striktné zásady si, nepochopiteľne, sama začne románik s rovnakým 17-ročným študentom, s ktorým spala mladšia učiteľka, ktorej sa vyhrážala a vôbec jej to nepríde divné, mimo, zúfalé. Scenár sa tu snaží o akúsi parafrázu, že aj striktná žena podľahne zlej voľbe, keď je zúfalá, lebo ju nikto nechce a má zlé pracovné postavenie, ale zobraziť to takto idiotsky? Nepôsobí to uveriteľne ani presvedčivo. Hlavne, ak je viac ako očividné, aké zámery má daný mladý chlapec.⚪Záver je ad absurdum kórejské psycho, ktoré malo za úlohu tento neškodný psychologický film pretiahnuť do úplne iného žánru. Nevyšlo. O čo zaujímavejšie by bolo, keby si kórejskí tvorcovi neustále nepomáhali týmito hlúpymi zvratmi a celý film by sa sústredil na manipuláciu a patologický vzťah dvoch žien, prípadne na samotné pocity závisti, neuspokojenia z vlastného života, nenaplnených cieľov atď. Padne tu ale pár veľmi dobrých scén (vynútený sex) a dialógov, ktoré by v dramatickom filme pôsobili na diváka oveľa lepšie ako v akomsi psychohorore.⚪Nie je ani jasné, ako je možné niekoho okamžite zabiť asi litrom vriacej vody, chrstnutej mu do tváre. Ľudia z horiacich domov s popáleninami tretieho stupňa aj v oblasti hrudníku dokážu ako-tak prežiť, ale tu zabije ženu skoro okamžite vriaca voda z čajníku, ktorá dokonca ani nemôže byť tak vriaca, keďže ju postava ešte musí stiahnuť z plynu a prejsť s ňou nejaký kus k obeti??⚪Celkovo priemer, sociálna dráma sa skoro vôbec nekoná, ak, tak naozaj iba v slabých nuansách a viac sa vsádza na ,,povestné" kórejské nečakane zvraty, ktorých už majú diváci asi toľko, že ,,im to aj cez uši tečie." Formálne pekné, ale vlastne tiež kórejský štandard.⚪

plagát

Evil Dead: Vzostup zla (2023) 

⚪Ďalší zbytočne nadhodnotený film, podobne ako Vreskot 6.⚪Absolútne čistokrvné béčko, ktoré vraj vzdáva hold pôvodnému filmu (ktorý už sám o sebe je divný mix komedyhororu), no je skôr snahou ťažiť na jeho popularite.⚪ Totiž, je celkom problém, ak odseknutých hláv, oskalpovaných vlasov, prepichnutých rúk a nôh či zvracajúcich úst je vo filme viac, ako samotného deju. Ten totiž nielenže je skratkovitý (čo v žánri, dobre, dá sa, dej sa z chaty presúva do prostredia mesta), ale aj hlúpy (vysoká budova má výťah a požiarne schodisko, ale nie klasické vnútorné schodisko? Ako by sa asi dostali ľudia von z budovy, keby vypadla elektrina, výťah sa pokazil?...), čo len doťuknú archetypové postavy hlupákov, ktorí radšej, než by pred démonom utiekli, si ho obzerajú, aj keď je od nich na pár krokov necúvajú, čakajú, než im démon povie to, čo chce, než aby okamžite šprintovali o holý života a pod. Pud sebazáchovy nula, celých nula nula.⚪Gore efekty síce vyzerajú ,,dobre," zároveň ale pôsobia ako akékoľvek gore efekty v iných novodobých hororoch - väčšina je robená skrz CGI, čo aj vidno, takže aj scény, ktoré majú pôsobiť bolestivo stále pôsobia akosi ,,čisto" a ,,uhľadene," nejde z nich žiadna atmosféra ako z množstva praktických efektov z minulosti, ktoré vo veľkom využíval aj samotný Raimi v pôvodnom filme.⚪Záverečná scéna s pílou, drtičkou a takým množstvom krvi, že to pôsobí, že postavy museli stáť v hustom červenom daždi je už skôr paródiou, a nielen na žáner, ale aj na seba sama (červená vlna z výťahu ako od Kubricka to klincuje).⚪Nebývalý úspech je otázny. Veľmi podobne vyzerá veľké množstvo novodobej žánrovej produkcie, po stránke nielen gore, ale aj scenáru, napr. minuloročný Texaský masaker bol úplne podobne jednoduchý, ale úspech (chvalabohu) nemal. A k atmosfére, filmu sa nedarí byť ani komédia, ani čistokrvný atmosférický horor, ani mix, len úplna neškodnosť (a to osobne neznášam skutočný gore a nevyhľadávam podobné filmy), ktorú aj remake z roku 2013 preskočil v žánri hororu asi o 90%.⚪

plagát

Piargy (2022) 

⚪Príbeh o vine a treste, ktorý z naturizmu ani mystiky veľa nepobral, ak iba, tak monológy o Antikristovi.⚪Formálne asi uchádzajúce, resp. nad slovenské pomery, ale naračne klasicky nekonzistentné, celý príbeh je jednak skratkovitý a vo svojej podstate veľmi doslovný (paušalizácie, že Slováci len pili a bili ženy, na iné sa nezmohli, resp. občas aj znásilňovali, a potom zase pili sú už taký filmársky evergreen), no zároveň zdĺhavý, s vyvolávaním pseudonapätia. Charakterový vývin je urýchlený, postavy konajú skratkovito (hlavná postava sa gazdu bojí, potom ju znásilní, zrazu ho ona asi miluje? a schádza sa s ním?, následne ju on odmietne, aby sa s ním zase po otehotnení schádzala?⚪Absolútne hlúpo vyznievajú scény, v ktorých teda na jednej strane spiatočnícki a fundamentálni dedinčania pri sexe vzdychajú ako pornoherci, aby ich každý pri akte našiel, počul a odhalil.⚪Rovnako, obsadiť do role mladého násťročného dievčaťa Bárdos je už dnes celkom odvaha. Nepochopiteľný je i zámer nakrútiť film čiernobielo, čo má asi odkazovať na nejakú československú filmovú tradíciu adaptácií, no mení sa iba na samoúčelnú snahu ,,robiť čiernobiely art."⚪Vysoké hodnotenia sú spôsobené iba tým, že podobná látka (v tomto prípade Švantnerova) sa v podobnom hábe bežne nenakrúca. Z lyrizovanej prózy si však scenár neberie skoro nič, pár snových sekvencií je naozaj málo. A áno, rôzne psychadelické obrazy je obtiažne previesť na plátno, avšak nie je to nemožné. Tu sa zase objavil slovenský nešvar skoro každého porevolučného filmu - scenár, ktorý skrátka neutiahne celú stopáž a už v polovici stratí paru. Film sa dostal, predovšetkým, k mainstreamu a divákom, ktorí by si hutný Švantnerov text aj tak nikdy neprečítali, čiže účel tvorcov asi splnil. Tí, ktorí ale chcú plnohodnotnejší zážitok a skutočný naturizmus by radšej mali siahnuť po knihe.⚪