Lengyel

Fincher necháva Oplevovu verziu ďaleko za sebou. Na rovnakej ploche sa mu podarilo zachytiť ducha literárnej predlohy a podať viac informácií. Snímka je vynikajúco napísaná, Fincher svojím typickým strihom umne prechádza medzi dvoja dejovými líniami a skrz detaily dokáže vybudovať napätie z predlohy, ktorá je nefilmová. Ako režisér sa však nachádza v nepríjemnej pozícii - musí počítať s tým, že väčšina divákov čítala Larssonovu predlohu, alebo videla severské adaptácie. Dá sa vôbec nakrútiť detektívka, keď väčšina divákov vie, kto bude vrahom a ako sa bude dej odvíjať? Dá, ale režisér sa musí hrať s divákom a porušiť jeho očakávania ///SPOILER presne tak, ako to robí v scéne odpočúvania Anity v Londýne SPOILER///. Keby sa mu to podarilo v rámci príbehu na viacerých miestach, dotiahol by to v mojom subjektívnom hodnotení na úroveň Zodiaca.

Na domáce pomery nadpriemerne formálne zvládnuté (8mm kamera a oldschool look), slušne herecky vedené a aj napísané. Rozprávanie má síce pár zbytočne rozťahaných pasáží, no divák pri nich nestratí koncentráciu vďaka skvelým dialógom. Čo ma však na filme najviac teší, je téma, ktorú autor akcentuje a "neslovenské" spracovanie. Je radosť pozerať sa na študentský film, ktorý hravo zatieni niektoré "pokusy a labutie piesne" starších generácií domácich hraných režisérov.

Najlepší Honorého film, pre dôkladný komentár si potrebujem prečítať La Princesse de Clèves a vidieť to ešte raz...