Obľúbené filmy (10)
Amadeus (1984)
Rakúsko...Viedeň, Salzburg, Mozart....paráda....film som videla po prvýkrát v roku 1985 vo Viedenskom kine po nemecky...moc ma vtedy nebavil....vychutnala som si ho až po niekoľkých rokoch s českým dabingom...odvtedy som si ho pozrela už niekoľkokrát aj napriek jeho dĺžke....Vynikajúci režisér, vynikajúce herecké obsadenie, hudba a dej.....takto by mal vyzerať historický FILM na 5*****
Hriešny tanec (1987)
Tanec...tanec...tanec...Amerika Leto 1963 ...Úplne iný svet ako v Európe v tom čase. Patrick Swayze spieva – She´s like the Wind...jednoducho úžasné...Namiesto Jennifer Gray by som si vedela vo filme predstaviť menšie nemehlo...a o niečo krajšie..ale úplne mi tam stačil Patrick....Za mňa jednoznačne 5***** Final Dance: https://www.youtube.com/watch?v=WpmILPAcRQo
Pretty Woman (1990)
Ako spieva Karol Konárik v jednej svojej pesničke: Júlia si čarovná.....platí úplne pre tento film. V Pretty Woman bola Júlia ako 23 ročná jednoznačne najkrajšia...krásne ryšavé dlhé vlasy...veľké ústa...dlhé nohy..,,aj keď ani Gerard v tom čase 41 ročný nebol na zahodenie....Ale príbeh o americkej prostitútke, ktorá sa vydá za milionára sa môže stať len vo filme alebo vo sne. Inak nereálna sladká rozprávka...
Osobný strážca (1992)
Kombinácia speváčka Whitney Houston a herec bodyguard Kevin Costner mi spočiatku akosi k sebe nepasovala......ale nakoniec ma film veľmi zaujal....len stále neviem či kvôli Whitney alebo Kevinovi sa stal pozerateľným....aj niekoľkokrát po sebe....
Titanic (1997)
Najväčšia tragédia v histórii námorníctva vo vyše trojhodinovom filme.....pričom paradoxne loď sa potopila oveľa rýchlejšie....Nikto by v takejto tragédii nehľadal ľúbostný príbeh...Celé sa to dalo dalo natočiť aj do klasického 120 minútového filmu. Niektoré scény boli fakt veľmi zdĺhavé. Pozrieť sa to dá max 2x a potom máte Titanicu plné zuby. Napriek tomu dávam vysoké hodnotenie, lebo historické a životopisné filmy milujem najviac zo všetkých....
Falco (2008)
Citujem Falca: „Vo Viedni musíš najprv zomrieť, aby ťa nechali žiť.....ale potom žiješ naveky!“ V Rakúsku nepochopený, hľadal svoje šťastie v Karibiku. Zomrel mladý, nešťastne zamilovaný a zadĺžený, aby si ho vo Viedni po smrti začali vážiť presne tak, ako Mozarta, Straussa či Klimta....
Der Mann mit dem Fagott (2011)
DANKE UDO!! Veľkolepý životný príbeh Rakúskeho speváka a skladateľa Uda Jürgensa, vlastným menom Jürgena Uda Bockelmanna a celej jeho rodiny. Dej sa odohráva v rôznych časových úsekoch, rozdelených do 2 filmov a sústreďuje sa hlavne na život starého otca Heinricha Bockelmanna. Herci sú veľmi intenzívne vtiahnutý do celkového deja a zahral si v ňom dokonca aj samotný Udo. Krok za krokom film detailne vyobrazuje dramatické zábery celej rodiny z čias vojny v Rakúsku aj v Rusku. Vo filme sú zobrazené Udove hudobné začiatky, prvé úspechy ako aj príbeh celej jeho rodiny, ktorá istý čas žila v Rusku. Jednoznačne odporúčam všetkým milovníkom životopisných filmov aj napriek jeho dĺžke, určite zaujme tak ako mňa. Škoda len, že ešte nebol distribuovaný na český a slovenský trh. Malá ukážka: https://www.youtube.com/watch?v=r0ZNHdK96_4
Rivali (2013)
Rakúsko...Taliansko....Formula 1...Enzo Ferrari.....Niki Lauda....fantastický herecký výkon, kostýmy, masky.... Sfilmovaný životný príbeh na 5***** Film ma až tak nadchol, že som sa musela ísť pozrieť do múzea Ferrari do talianskeho Maranella...
Dáma v zlatom (2015)
Veľmi sa mi páčia obrazy rakúskeho maliara Gustáva Klimta, myslela som si, že viem o nich veľa, ale priznám sa, takto detailne históriu jedného z nich sa dozvedám až z tohoto vynikajúceho filmu. Uchvátil ma nielen svojim hereckým obsadením, ale hlavne strhujúcim dejom. Do poslednej sekundy som neverila tomu, že sa Rakúsko dobrovoľne/nasilu vzdá svojho najdrahšieho a najvystavovanejšieho obrazu na zámku Belvedere vo Viedni. Ale som nakoniec rada, že v tomto prípade zvíťazila spravodlivosť. Aj keď úprimne povedané, obraz sa do New Yorkskej galérie vôbec nehodí. Jednoznačne odporúčam všetkým milovníkom umenia-secesie.
Inferno (2016)
Milujem Taliansko a jeho históriu, preto som veľmi ocenila, že sa film nakrúcal hlavne v srdci Florencie a väčšinou v Galérii Uffizi. Veľmi oceňujem excelentné herecké výkony, vo filme nechýbalo napätie. Dej filmu sa síce trochu odlišuje od knižného vydania, ale scenár je vo svojej podstate vydarený a teší ma, že končí happyendom. Teším sa už na sfilmovanie posledného dielu: Stratený symbol.