Real Tom Hardy

Život na slnečnom americkom predmestí nie je žiadna sranda. Svoje o tom vedel už aj Tom Hanks v 'Burbs koncom 80. rokov či štvorica paní v Desperate Housewives. Kale alias LaBeouf má totožné ťažkosti. Za zlobu v škole vyfasoval trojmesačné domáce väzenie. Čas trávi vo svojej nádhernej izbe (podobnú raz budem mať!) a príznaky vedľajších účinkov chronickej nudy zahŕňajú pozorovanie infidelity manželov a manželiek susedných domov, pozeranie nahotín maloletými susedmi, stavanie veže z Twinkies, Xbox, PSP, iTunes, sledovanie skutočne nefalšovanej trash TV začiatku nového milénia à la Bikini Destinations Cabo San Lucas či Joeyho Greca v legendárnom pořade Cheaters, pojedanie arašidového masla Skippy s čokoládovým topingom Hershey's zapíjaným Red Bullom sprevádzaným následnou hnačkou (x) (x) a v neposlednom rade špehovanie jeho novej susedky s peknými nohami. Toto flákanie (rozumej zadrbávanie sa) vyústi k zisteniu, že jeho starý sused je sériový vrah z texaského Austinu jazdiaci na 60s Mustangu zabíjajúci červenovlásky v kokteilových šatách a podpätkoch. Konfrontácia je neodvrátiteľná... Môj najmilovanejší film a jeho zápletka predstavená, môžeš ísť rovno na vec. --- Bonusy: Making of, An Inside Look, Outtakes, Deleted Scenes, Zanelli Interview, Shia sleduje záverečnú scénu, Zaujímavá analýza (x) ♪♫ /  ♪♫ --- (∞2012-2018) (5.5.2017) (13.6.2017) (1.10.2017) (16.10.2017) (2018) (5.3.2020) (24.2.2020) (26.2.2020) (18.3.2021) (26.8.2021) (26.2.2022) (31.5.2022) (5.10.2022) (11.10.2022) (17.10.2022) (30.1.2023) (21.2.2024)

Žiadna obyčajná akčná banková rabovačka dvoch bratov, ale odplata bezútešnosti kovboja v bezútešnom svete zúfalou cestou, úvaha nad existenciou amerického sna rozplývajúceho sa pred hranicami Texasu, neo-western par excellence, ktorý otcovi zakladateľovi nezostáva nič dlžný a v mnohých smeroch ho necháva v dyme. Tam, kde Krajina pre starých s existenčným a morálnym presahom zostáva v rovine šerif versus nový neznámy násilný svet bez zotretých hraníc medzi dobrom a zlom, Sheridan svojim scenárom magnum opus kalibru (štýl dialógov, výber slov a skladania viet je jeden z najlepších, aký som videl, samozrejme, s prihliadnutím na ich kontext a zasadenie) doslova otvára Pandorinu skrinku, aby sugestívne a niekedy implicitne rozoberal v každej scéne a v každej vete iný primárny sociálny problém predmetného regiónu, mozaiku desiatok príbehov rozprávaných skrz jednotlivé vety, zábery a scény. Nestáva sa často, že vidím bezchybný film. Toto je jeden z nich... "Are you trying to make me mad? I said Dr. Pepper. This is Mr. Pibb. Only assholes drink Mr. Pibb." / ♪♫ / ♪♫ / Lords of the Plains / Bonusy: (x / x / x) / (x / x) (x) (x) (20.12.2018) (4.7.2021) (21.11.2021) (8.2.2022) (2x18.5.2022) (28.7.2022) (29.7.2022) (21.10.2022) (7.1.2023) (14.1.2023) (22.4.2023) (17.7.2023 #Grco, vďaka za projekciu na veľkom plátne x)

V kontexte deja odohrávajúceho sa na obrazovke najsilnejší, najintenzívnejší a možno aj najlepší hudobný podkres vo filme vôbec? Jóhannsson namixoval zvukovo dokonalo-strhujúcu, priam až euforickú krvavú jazdu temnom a šeďou na americko-mexickom pohraničí s brutálnymi tónmi neprestajne zasievajúcimi znepokojenie, neistotu a chaos. Žánrovo redefinujúci počin z pera Taylora Sheridana, ktorý po stopách magnum opusu bratov Coenových revitalizuje a kriesi celý neo-western na ďalšie roky dopredu. Sheridanova trilógia American Frontier je renesanciou na poli akčných filmov, ktorá si berie ich typické tupé šablóny, utiera si s nimi zadok a vysmieva sa im skrz svoj inteligentný, do detailov vymaznaný a prekopaný scenár s neochotou ísť naproti diváckym očakávaniam s úmyslom vpáliť ti olovo medzi oči. Konvoj scéna pre mňa vrchol napätia z celej modernej kinematografie, 14 minút neutíchajúcich zimomriavok mňa ovládajúcich. Scéna, médium, ktorá mi pomohla precítiť kúsok minulosti a to, čo som nedokázal artikulovať. Sicario – Hell or High Water – Wind River. Tri kúsky výstavného umenia. Jedno meno. Sicario – moja najväčšia filmová láska. Vždy bola, vždy bude.... "Welcome to Juarez." (13.9.2018) (23.9.2018) (18.11.2018) (27.12.2018) (28.12.2018) (23.2.2019) (18.3.2020) (2x11.1.2023) (11.7.2023) (20.10.2023, vďaka Grco za projekciu x) Bonusy: (x / x / x / x) (x) Dokumenty na odporučenie: Mexico's Bravest Man, El Sicario - Room 164 plus film Días de gracia / Ramita Navai mala v Iraq's Assassins takmer identickú konvoj scénu, len v realite x)

Expozícia krušných newyorských ulíc obklopených do neba týčiacimi sa mrakodrapmi, úprimné obnaženie chamtivosti južnej strany Manhattanu a súčasne istým spôsobom óda pre Wall Street s letmou odbočkou na piatu Avenue a East Side, plus Hamptons (ktoré vizualizovať v tomto tematickom zameraní v snímke z 80. rokov je predbehnutie času). Vzostup a pád. Nenásytnosť a zrada. Moc a opojnosť papierikov s obrázkami mŕtvych prezidentov. A zároveň v príznačnom kontraste s moralitou a morálnosťou bežného života. Úvaha nad tým, koľko stojí sen a aká je vlastne jeho skutočná cena. Úvaha o tom, či naozaj stojí za to. Spísaná pod taktovkou famózneho rozprávača toho času – Olivera Stonea. Ten tu priam až fascinujúco dokonalo zachytil esenciu bankovníctva a oboch strán amerického sna. Možno preto je ešte stále aj po 40 rokoch neporazeným kráľom "finančných" filmov. Archetyp excesu osemdesiatok. Wall Street je silne dobovo štylizovaný, interiéry sú v súlade s exteriérmi a sú ako mesto samotné – (dnes už) starodávne opulentné, luxusné svojim vlastným spôsobom. Zlato a mramor, drevo a Mariani stoličky. A čo som vždy najviac ľúbil na práci Michaela Manna – snímanie exteriérov z interiérov – tu Stone spolu s Richardsonom privádza do ešte väčších obrátok a rovno si dovolím tvrdiť, že aj najpôsobivejšie v kinematografii vôbec. Takúto silnú a osobitú NYC štylizáciu som naposledy videl asi jedine len v prvej sérii Black Monday. Scény "Greed is Good" a "Money Never Sleeps" sú dnes už pevne zapísané v análoch popkultúry, rovnako ako sa ťažko dá nájsť ten správny superlatív pre opísanie výkonu Michaela Douglasa, ktorého postava Gordona Gekka sa stala synonymom chamtivosti (v reálnych výkladových slovníkoch). V obsadení kvalitou nezaostáva ani Holbrook, Terence Stamp a obaja Sheenovci. Hudobný podkres Stewarta Copelanda mi prináša nostalgiu, ale najmä komfort a pokoj, no zároveň nezahmlieva realitu toho, aký drahokam a kus výstavnej filmárčiny tento počin je. Zamiloval som sa do neho ako malý pred vyše dekádou a milujem ho doteraz. Vďaka Wall Street som začal milovať filmy predtým, než som vôbec vedel, že chcem filmy milovať. "The main thing about money, Bud... it makes you do things you don't wanna do..." ♪♫ (komplet galéria: x / x / x) (x / x / x) (x / x / x / x / x) (x / x) (∞2009-2013) (23.6.2013) (8.9.2013) (2014) (2016) (2.3.2017) (27.9.2017) (31.10.2017) (26/27.8.2020) (20.1.2023) (12.3.2023)

Režiséra Johna Dahla milujem z tých správnych dôvodov. Je kvalitný rejža, zvláda zaujímavo a niekedy až pozoruhodne mixovať rôzne žánre, ale to najdôležitejšie – jeho cit a um pri vytváraní portrétov biednej, chudobnej rurálnej Ameriky s uveriteľnými charaktermi (aj keď občas mimo uzdy) je absolútne senzačný. Či už v poctivom debute Kill Me Again so silným nádychom štylizovaného neo-noiru, kde portrétuje Las Vegas, Reno a zapadákov Nevady, tu, v RRW, kde vizualizuje drsný vidiecky Wyoming s príchuťou Texasu, či napokon v Joy Ride, kde ukazuje Colorado & Utah, plus mixuje road movie a horor. A že na to stále nezabudol "mi" potvrdil aj nedávno na poli televíznej tvorby v seriáli American Rust. A je to práve Red Rock West, ktorý spoza nich žiari a na čelo vizuálne podobných by som ho zaradil pokojne aj mimo Dahlovej režijnej filmografie. Dôvod, prečo RRW tak bezchybne funguje a zároveň si vyslúžil a vydupkal moju nehynúcu náklonnosť a lásku je to, ako hravo a nádherne dokáže mixovať neo-noir s neo-westernom. Až je pre diváka (alebo mňa) doslova infekčne nákazlivý. Obsahovo prvým menovaným exceluje a svojou westernovou výpravou, účelovým zasadením, kostýmami a hudbou druhým menovaným priam dýcha a žije. Atmosféricky vyšperkované. Do poslednej bodky. Milujem a navždy budem. Dennis Hopper detto... ♪♫ (x) (x) (27.10.2017) (5.1.2018) (2.5.2019) (5.7.2021) (18.3.2022) (2x10.11.2022) (14.11.2022)

Z prístavných častí Long Beach a industriálnych oblastí Los Angeles je možné cítiť zápach rýb, vôňu spáleného benzínu x kriminálu a počuť lodné trúby, rachot ťažkej priemyselnej techniky a uspávanku michiganského osemvalca alias bájnej Shelby GT500 "Eleanor" (v skutočnosti "len" 1967 Mustang Fastback), ktorá sa nespútane preháňa slnečným Mestom anjelov v neskonalo za vlasy pritiahnutej, takmer polhodinovej naháňačke, ktorá je menšou reminiscenciou nad a svojou absurdnosťou len zlomkom z Halickiho počinu, jeho splneným snom zo '74. Snímka je v jadre typická bruckheimerovka vyhýbajúca sa neatraktívnym zbytočnostiam a zdĺhavým pasážam, preferujúca priamu akciu a dramatizáciu pred autentickosťou, vďaka čomu väčšine bez problémov zachutí. Taktiež je na pomery iných filmov o zlodejoch áut relatívne viditeľne štylizovaná, čo tiež dotvárajú dravé tóny Trevora Rabina. Pochváliť treba selekcie vozítok, skladieb, no predovšetkým obsadenia, vrátane vedľajších postáv (najmä Delroy Lindo) a perfektného využitia prostredia južného L.A. ako kulisy. Sixty Seconds je moje detstvo & dospievanie (zároveň sa ale naň dívam priaznivo aj bez nostalgických okuliarov, čo je čistý paradox...), ku ktorému poviem len jedno – soundtrack a autá, autá a soundtrack. --- ♪♫ / ♪♫ / (x) I'm missing Jerry Springer / Johnny B / (x) (∞2005-2014) (25.2.2017) (4.5.2017) (11.6.2020) (2.8.2020) (5.9.2021) (21.12.2021) (23.12.2021) (21.5.2022)

Film som videl prvý raz 27. februára. 30 minút pred koncom som ho však vypol. Chcel som cítiť, keď ho budem pozerať znova, že ho pozerám po prvý raz. A odvtedy som nad ním premýšľal a nevedel sa dočkať, kedy ho konečne zočím. Stalo sa tak včera, dokonca dvakrát po sebe (nefarebný 2011 MGM remaster a farebný, kontrastný a zrnitý 2016 Shout! remaster). A dnes ešte do tretice s režisérskym komentárom, čo bolo absolútne nebo. Jeho prednášky pravidelne sledujem, no väčšina z nich je takmer vždy výhradne o Francúzskej spojke či Exorcistovi, takže počúvať ho 120 minút básniť o tomto opuse... viac si priať nemôžem. No ale naspäť k veci – Friedkin rozhodne v najlepšej forme. Hl. devízou snímky je jej extrémna presnosť, autenticita a vierohodnosť. Je chytrá a vizuálne podmanivá vďaka pôsobivej práci kameramanského majstra Robbyho Müllera a vycibreného, precízneho režisérskeho cítenia. Stará poctivá škola, žiadne štúdio, všetko točené na mieste, herectvo a filmárčina v najčistejšej podobe, spolu s jednou dobovo impozantnou a dnes už slávnou automobilovou naháňačkou, ktorú ani sám Müller snímať nechcel (Robert D. Yeoman na trón). Soundtrack (x) iná liga, Wang Chung sa predviedli, pretavili atmosféru slnkom zaliateho Los Angeles v stredných 80. rokov a jeho krimi podbrušia do svojich nôt prakticky dokonalo. Úvodné (x) aj záverečné (x) titulky sú jedny z najlepších, čo som kedy videl. A scéna falšovania peňazí možno aj najlepšia vôbec. Jednoznačne viac sexy ako sex samotný. Spravidla, keď si začnem film vážiť, stane sa tak buď s odstupom času, alebo po niekoľkých zhliadnutiach. Friedkinovi sa to podarilo instantne na prvýkrát. --- Bonusy: (x / x / x / x / x / x) / Wang Chung s nádherným obalom (x) / (x / x) (x / x) / Taktiež je, vzhľadom k vizuálu tohto filmu, nutné odporučiť dokument Los Angeles Plays Itself / Čekni aj zaujímavosti. --- [Symbolické hodnotenie č. 5555] --- (4.9.2023; konečne v červených číslach! x) --- (27.2.2020) (2x1.6.2020) (2.6.2020) (5.7.2020) (20.7.2020) (28.7.2020) (12.4.2021) (2.12.2022) (22.8.2023) (27.1.2024, cz dab)

Mladý tínedžer Michael (fušerský Furlong bol na toto vybraný úplne geniálne) žije na predmestí v architektonicky typickom americkom dome (alebo menšej vile?) úplne sám. Má prekrásnu záhradu s obrovskými, nádhernými listnatými stromami, dlhým štrkovým príjazdom a takmer vždy zamračeným počasím, akoby krátko pred búrkou. Na poschodí má veľkú, poriadne vyšperkovanú izbu, rovno aj s menšou kuchynskou linkou a chladničkou, izbu prešpikovanú rôznymi technologickými vychytávkami. Svoje dni trávi na deväťdesiatky v Amerike štandardne – večerný čil na posteli, telefonovanie cez pevnú linku, dial-up internet, heavy metal a grunge, magazíny a počítačové hry v rannom veku, čo je prakticky aj hlavnou premisou filmu, a tiež televízia, nie však trash TV tej doby, ale poctivé čiernobiele klasiky a horory, ktoré púšťa v škole cez VHS kazety na svojom voľnočasovom krúžku Hororový klub, občas na tajňáša (niečo podobné si pamätám z detstva aj ja). A, samozrejme, ako sa na správneho tínedžera/sliedila patrí – cez teleskop preveruje stav hrudných dvojičiek svojej spolužiačky-susedky v dome naproti. Výsledkom týchto večerných aktivít/znudení bývalo aj obalamutenie sa rôznymi hernými reklamami v časopisoch, kde jedna z nich prezentovala videohru Brainscan ako ultimátny zážitok interaktívneho teroru. Tomu sa len ťažko odoláva, preto nasledovala blesková objednávka. Na druhý deň po tom, ako Michael dostal v riaditeľni so zarámovaným portrétom vysmiateho Billa Clintona sódu za to, že v krúžku púšťal násilnejšie kafé hororu s trefným názvom Death, Death, Death, Part Two, si to razí domov na skútri, kde na neho v schránke už čaká Brainscan, tá oná videohra, interaktívny zážitok alterujúci realitu. Nahodí ju do čítačky dátových nosičov, spustí obrazovku a hra sa môže začať... A čo bude ďalej nasledovať zistíš sám, ak sa rozhodneš pozrieť si tento pomerne dosť zabudnutý kúsok. Cením obsadenie Langellu, T. Ryder Smith si to ako Trickster absolútne užíval, celková atmosféra senzačná, i keď efekty a "akčné" sekvencie sú fakt na mizernej úrovni. Clinton opakovane do éteru púšťa jeden motív, i keď dosť podarený (dopĺňajú ho tvrdšie skladby v tom čase novovzniknutých kapiel) a scenár, ktorý je debutom dnes už legendy filmovej scenáristiky, nebol úplne jednovrstevný, čo sa cení ešte o kus viac. Brainscan je veľmi pekne štylizovaný, istým spôsobom unikátny, presne preto sa k nemu opakovane vraciam a stále budem. Možno aj preto, že nič podobné & lepšie som nenašiel, a že som sa veru snažil...: WarGames, Antitrust, Nightmares, Evilspeak, eXistenZ, Electric Dreams, Crash Zone, Hackers, Lawnmower Man, Last Starfighter, Demon Seed, Brainstorm, Ghost in the Machine, How to Make a Monster, Hollywood Zap... no nie? ♪♫ (25.8.2018) (1.2.2019/∞2019) (13.1.2020) (25.5.2020) (11.1.2021) (28.2.2022) (23.1.2023)

Zvelebovanú, oslavovanú knižnú predlohu Umberta Eca, ktorá je vďaka svojej vrstevnatosti, historickej vernosti a pedantným dôrazom na detaily považovaná mnohými za jednu z najlepších vôbec, som, zatiaľ, nečítal. Annaudovu filmovú adaptáciu moje oko zočilo a myseľ ju stále ani po roku a pol nedokáže vypustiť z myšlienok von. Sever Talianska, 1327 roku Pána, neskorý stredovek, opátstvo v strede ničoho a tajomné vraždy, z ktorých benediktíni vinia nadprirodzené entity, Antikrista. Annaud sa pojmu "temný stredovek" zrejme plne oddal, pretože takto do dokonalosti vybrúsenú, špinou pomazanú atmosféru takéhoto extrémne silného kalibru v iných filmoch hľadám márne už dlhodobo. Celkové pojatie snímky je černejšie ako tá najčernejšia noc. Kvílenie a podrezávanie prasiat, sudy krvi a v nich utápaní kacírski mnísi, mučenie heretikov, upaľovanie čarodejníc, výmena sexu roľníckymi ženami za staré skazené jedlo, bývanie roľníkov v sračkami pokrytých kurínoch, všade chlad, špina, temnota, kal, nedôvera a neľútostná Inkvizícia. Toto všetko za sprievodu zlovestných tónov Jamesa Hornera, réžii s jasným cieľom, bohovským kastingom a obdivuhodným výkonom Seana Conneryho. Ku knihe sa eventuálne dostanem a k filmu opäť vrátim. Jedinečnosť jeho vizuálneho jazyka je totiž badateľná a schopnosť prilákať späť ešte silnejšia. Ak by bol tento počin živým predmetom, určite by si v duchu hovoril: "Taký ako ja tu nikdy nebude a nebol..." ♪♫ (15.7.2020) (22.11.2021) (8.10.2022)

Ťažko si predstaviť, aký obrovský rešerš stál za týmto dokumentom. Thom Andersen tu na poli 170 minút prechádza naprieč prevažne americkou kinematografiou a hovorí o tom, ako filmy a filmový priemysel "zneužívajú" Los Angeles pre svoj prospech. Celú stopáž vyskladal zo záberov z vyše 215 filmov a pri každom z nich uviedol aj jeho názov, čím vlastne z doku spravil mimo iného viac-menej aj prehliadku a studnicu neprebádaných, známych aj neznámych snímok lepších aj horších kvalít. Vďaka pozornému sledovaniu a tomuto zoznamu dokáže človek nájsť tak fantastické kúsky, až máš chuť režiséra objať a dať mu pusu na čelo. Každé jedno zhliadnutie znamená, že budeš obohatený aspoň o ďalších 20 filmov, ktoré si v najbližších dňoch pozrieš, samozrejme, za predpokladu, že Mesto anjelov miluješ, filmy tiež, a ešte stále ti z toho nepreplo. A aké je vlastne ponaučenie z tejto trojhodinovej eseje? Že asi najlepší film z L.A. o L.A. natočil paradoxne outsider, Francúz Jacques Deray, čo možno asi nemusí byť paradoxne takým paradoxom, keďže (asi) najlepší film z Texasu o Texase natočil Nemec Wim Wenders, najlepší film o Chinatowne natočil Poliak Polański a (asi) najlepší film zo S.F. o S.F. natočil Brit Peter Yates. No nakoľko som Derayov počin pred pár hodinami dopozeral, hovorím nie a prstom ukazujem na opus Williama Friedkina. --- (27.5.2020) (2.10.2020) (3.4.2021) (12.4.2021) (22.10.2021) (23.10.2022) (x) (x) "But I don't wanna live in a city where the only cultural advantage is that you can make a right turn on a red light. The architecture is really consistent, isn't it? French next to Spanish, next to Tudor, next to Japanese. It's so clean out here. It's because they don't throw their garbage away, they make it into television shows."