Radko

Varianty odkrývajúce pozadie štyroch slov "Dal som si kávu" v 11. čiernobielych krátkych poviedkach. Ich súhrn vystihuje životnú skúsenosť mestského človeka, ktorý občas zájde si na kávu, na čaj (s niekým alebo sám) a dôležitá debata, intelektuálne plkanie, slovné vaty, rozoberanie aktuálnych pocitov, významné pomlky, náhle precitnutie, či obrat môžu začať. Každý si nájde svoje silné miesta, a aj keď v súhrne bol film o ničom, bol zároveň o všetkom čo vypĺňa podstatnú časť nášho kontaktného fungovania. Ahoj, ako sa máš, čo robíš, kam ideš, čo riešiš, čo sa stalo, jééé to si ty, skoro som ťa nepoznal....... Ak sa k tomu pridruží typický jarmuschovský humor a Bill Murray o dobrý zážitok je postarané.

Smiešno-smutná ľúbostná road movie dvoch outsiderov: upadajúceho hudobníka (jediný hit natočil pred časom a pomaly sa naň začína zabúdať) na nevydarenom turné Pobaltím a dievčiny unikajúcej pred minulosťou. Zážitky po cestách, snové sekvencie, zaujímavé týpky a svojrázne postavičky pohybujúce sa v zvláštnom kraji severného Pobaltia, Petrohradu, Murmanska mi pripomenuli osobné skúsenosti s ľudmi tejto zemepisnej zóny. Orfeusovký mýtus, zdanlivo naivne napasovaný na postkomunistické reálie je v skutočnosti výstižnou, aj keď zjednodušenou, sondou do ruskej geografie a zároveň do vnútra ľudských citov.

Nič iné nepoznal, len armádu a vojenský dril. Návrat medzi civilov a zaradenie sa do bežného života mladého muža, jedného z generácie mladých starcov- vojnových veteránov, čo nedovŕšili ani tridsatku - nie je nič jednoduché. Vplyv stresujúcej služby a zabíjania v mene vlasti sa výrazne podpisuje na psychike. Paranoja, neschopnosť zvládať bežnú komunikáciu, problémy pri nadviazaní partnerského vzťahu a nahromadená nevybúrená agresia limitujú jeho snahu o znovuzaradenie sa. Formálne ozvláštnené farebnými filtrami,striedaním čiernobielych a kolorovaných záberov. Námetom na prvý pohľad podobné Scorseseho Taxikárovi (psychicky nevyrovnaný vojnový veterán sa stane taxikárom v Lime), vyznením, filozofickým presahom a najmä režisérskou invenciou úplne odlišné a menej presvedčivé.

Dvaja pomocníci u úspešného mäsiara mali plné zuby jeho neustáleho buzerovania. Rozhodnú sa odtrhnúť sa a založiť vlastnú predajňu mäsa. Obchody sa však veľmi nehýbu, zákazníci nechodia, tovar sa začína kaziť. Náhoda napomôže zmene druhu mäsa a kšefty sa začnú dariť. Čierna komédia režiséra Blikajúcich svetiel, ťaží z neustáleho rozvíjania kanibalistického motívu, obohateného príchodom ženy a postihnutého brata jedného z hrdinov. Jednoduchá zápletka, tradičná forma, očakávané vyústenie, nemastný-neslaný humor a herecké výkony posúvajú celú komédiu do pásma mierneho podpriemeru.

Mierne farebne rozostrené renesančné spracovanie vojny. Dej sa točí okolo snahy pápežovej armády zastaviť tiahnutie nemeckých falcknechtov na Rím. Klasický spôsob vedenia boja a taktika preskupovania bojových útvarov postupne ustupuje machiavellistickým princípom zrady v prospech zaistenia osobných výhod. Dôraz na detailné vykreslenie dobových interiérov, kostýmov, zobrazenie bežného života vojska a civilistov v 16. storočí, čiastočne aj výroby a skúšky dobových zbraní. Spomalené plynutie dáva pocítiť vtedajšiemu prežívaniu voľných chvíľ, kedy neexistoval hudobný podmaz ale ticho večera prerušovalo len mihotanie plameňa sviečky, či pravidelný tikot. Dej miestami podfarbuje nádherná hudba. Výsledný pozitívny dojem zráža na kolená herecký výkon hlavnej postavy - pri putovaní nehostinnou zimnou krajinou, bažinami, vo chvíľach utrpenia na lôžku - stále vyzerá ako dobre oddýchnutý manekýn.

Dospievajúci poloindiánsky chlapec prezývaný Laňka, postihnutý nezrážanlivosťou krvi si hľadá svoje miesto vo svete. Otec, zakomplexovaný nenaplnenou militaristickou túžbou, by z neho rád mal úspešného lovca a silného chlapa, ktorý by naplnil nezrealizované sny. Synova choroba to však neumožní. Laňka je naviazaný skôr na indiánske tradície ctiaceho deda. Príbeh sa snaží citovo zaangažovať diváka civilným zobrazením problémov. V mojom prípade to nevyšlo nielen vďaka prehnanej symbolike s jeleňom, banálnemu príbehu a do stratena vyšumievajúcemu koncu. Celkovým spracovaním pôsobí totiž Laňka nanajvýš ako lepší televízny film.

Manieristický režisérov štýl sa opäť prejavil v kostýmovom spracovaní legendy o bezhlavom vraždiacom jazdcovi. Mestský vyšetrovateľ, predstavujúci racionalistu, s neomedzenou vierou vo výdobytky vedy je konfrontovaný so svetom kúziel, znamení a nevysvetliteľných javov. Príbeh samotný, najmä v druhej polovici, nie je veľmi originálny ale zároveň ani príliš dôležitý. Podstatné je omračujúce výtvarné riešenie a desivo-komická atmosféra počas celého filmu podporená napudrovanými tvárami skvelých hercov.

Rekonštruovaná verzia, dlhšia o cca 45 minút oproti donedávna uvádzanej 112 minútovej, obohatila vojnový epos o putovaní nezničiteľnej (!) americkej vojnovej jednotky zo severu Afriky do Nemecka o zopár epizodických príbehov najmä v záverečnej hodine filmu. Film sa stal ešte drsnejším, ale nudné chvíle skrátenej verzie to nijako neovplyvnilo. Film nevypovedá len o utrpení, ale i o radostiach, o humore a sexuálnom apetíte, ktoré si bolo nutné uchovať, pretože vo vedomí vojakov sa iste objavili myšlienky možného blízkeho konca. Scenár filmu opisuje konkrétne miesta bitiek, doslova historicky kopíruje postup fontu, v čom sa čiastočne líši od vojnových filmov pracujúcich s úplne vymysleným scenárom, no zároveň ukazuje, že aj počas vojny, kde sa situácie temer nepretržite opakovali, musela byť napriek neustálemu stresu a napätiu, niekedy poriadna nuda. Kríž s dreveným Kristom, miesto sĺz roniaci krv je symbolicky zasadený na začiatok i koniec filmu. 70%

Islandská rozprávka zo súčasnosti podáva hlboké morálne posolstvá cez jednoducho odkryteľnú symboliku. Modrasté svetlo televízie umŕtvuje rodinnú komunikáciu. Zmysel života je inde, než v technologickom zumelohmotnení človeka. Nenáročným jednorazovým pohladením si Fridriksson buď vybral oddychový čas od ambicióznejšej časti tvorby alebo (aj vzhľadom k jeho predchádzajúcemu filmu Sokoli) sa vekom posúva k múdro poučujúcemu deduškovi s nutkaním jednoducho a výstižne upozorniť na všetky nešváry sveta a zároveň podať voči nim pozitívny všeliek.

Príprava nezávislého filmu nesie so sebou fúru problémov počínajúc napätým rozpočtom a končiac nezodpovednými hercami. Prehliadka epizód, trapasov z natáčania ich približuje niekedy veľmi pútavo a prirodzene, častejšie však rozťahane a neusporiadane.