ScarPoul

Padol mi kameň zo srdca. Doslova a do písmena. Keď som si totiž kúpil prvú sériu a až potom som si prečítal názory iných mal som sto chutí trieskať si hlavou o stenu, že som úplne zbytočne utratil 20 eur. Lenže ako vravím padol mi kameň zo srdca. Seriál vôbec nie je zlý. Dokonca by som povedal, že aj napriek tomu že sa to nezaobíde bez toho typického škatuľkovania z filmami, má predsa len seriál pár vecí , ktoré sú omnoho lepšie ako vo filmoch. Prvá a zásadná sú postavy. Všetky až na Lena Headey, pretože ja naozaj nemám rád ak sa ženská hrdinka snaží hrať na city, je každá postava krásne vykreslená. Z každým dielom je vám počínanie postáv bližšie a bližšie a akosi si na ne časom zvyknete. Veľká chvála patrí Thomasovi Dekkerovi ktorému som Johna Connora veril viacej ako Stahlovi v treťom filme. Terminátor z nádhernou tvárou Summer Glau je smrtiaci ale jej snaha zapadnúť a zvláštny vzťah medzi ňou a Connorom, ma núti rozmýšľať ako sa to asi vyvinie a preto sa veľmi teším na ďalšiu sériu. Ostatných ani nemusím spomínať, či už sa jedná o epizódne úlohy, alebo tie hlavné, sú vykreslené uveriteľne, v pútavom prostredí, a hlavne dej má spád a pár naozaj dobrých akčných scén. Veľmi sa mi páčil posledný diel, pretože pri vraždení pustiť Johnnyho Casha je zážitok aký sa málokedy vidí. Veľmi sa mi to páčilo. Takto hodnotím prvú sériu na 80% a jediné čo ma mrzí je že existuje aj veľmi hlupučká trojka. A neveril som tomu ale Arnie mi tu ale vôbec nechýba. 2. séria - 80%

Až neskonale jednoduchý príbeh, ktorý je postavený na najbanálnejšej zápletke akú som mal možnosť vidieť. Ale zase na druhú stranu si vôbec nemyslím, že je to zlé. Pretože jednoduchý film, svedčí o jednoduchých ľuďoch a ich zložitých problémoch. A práve v tomto je Hedges absolútne perfektný. Jeho postavy doslova dýchajú životom a aj keď je celý film až neskonale amatérsky ,tešíte sa na koniec a na vyústenie snaženia hlavnej hrdinky, v podaní perfektnej Katie Holmes. To dievča vie hrať. Vedľajšie postavy rovnako. Film je krísne cynický a krásne úprimný, hovorí o nutnosti a potrebe ľudí si pomáhať a tiež nám pripomína, že rodina je to najdôležitejšie. Síce nie taký pohodový ako neskorší Dan in real life, ale rozhodne je to viecej uveritelnejšie a tento film sa mi naozaj páčil.

Už naozaj veľmi dlhý čas som nevidel film s Matthew perrym a preto som sa rozhodol, že to dáko zmením. A som veľmi šťastný, že som si pustil práve birds of America. Nekomerčné filmy mám veľmi rád a hlavne tie americké a to hneď z dvoch dôvodov - za prvé nám ukazuje americkú spoločnosť, bez vyumelkovanosti a bez klišovitosti, ktorá prináleží veľkým režisérom a tak máte možnosť stotožniť sa s charaktermi a vzhľadom na to, že sa nejedná o tkz. efektné filmy, herci poctivo hrajú a nespoliehajú sa na prostredie alebo efektnosť - a za druhé, nekomerčným snímkom vždy patrí a aj patrila neskutočne krásna hudba - v mysle mám Dan in real life alebo Garden state - ktoré boli plné krásnych melódií. Rovnako je tomu aj tu. Perry je skrátka stvorený pre ľudí, ktorý nevedia čo zo sebou a s jeho Chandlera tu neuvidíte ani náznak ale vôbec to nie je na škodu. Craig Lucas sa zamerial na budovanie charakterov, ktorý každý stratil svoju cestu. A hľadanie tej cesty okorenené o prívetivý humor, ktorý síce nerozhrehotá ale svojským spôsobom vás pohľadí na duši, je jednoducho nezabudnuteľné. Možno že by sa tam hodila väčšia rebélia, hlavne ku koncu, ale zase nerobme z hrdinov tejto snímky niečo čo nie sú. Veľmi pekný film.

Film, ktorý ma rozveselil. A to tým najlepším možným spôsobom. Hedgesovú tvorbu nepoznám, ale tento film ma jednoducho nadchol, či už perfektným spracovaním, alebo samotnými hercami, ktorý sú úplne bezchybný. Neskutočne uveriteľný a hlavne pohodový Carell, ktorý dokazuje, že mu role mužov čo nevedia čo zo sebou sadnú lepšie ako priblblé komédie typu božský Evan. Roztomilá Binoche, ktorej scény boli plné ženskej elegancie ale aj streštenosti, všetky postavy ako som už povedal sú jednoducho fantastické a každá má svoju pamätnú scénu a každá má čím zaujať. Veľmi pekné nahliadnutie do krízy stredného veku a tiež ako mozaika osudov a vzťahov jednej rodiny, ktorú môžem bez väčších problémov označiť za veľmi trefnú. Tento film sa mi jednoducho páčil a aj keď mal pár slabších miest a koniec bol až tak prirýchli že by sa dalo hovoriť o tom že trocha skazil koniec aj tak mu dávam plný počet aj keď nie úplne stopercentný, ale každopádne Dan Burns si akosi našiel cestu k môjmu srdcu a teraz keď sedím a píšem tento komentár a počúvam Let my love open your door v prevedení Petea Townshenda som absolútne presvedčení, že takéto filmu sú skôr raritou a som veľmi vďačný za tých pár, ktoré som mal možnosť vidieť, pretože sú fantastické.

Všetkým bolo samozrejme jasné že tento diel je absolútne zbytočný a producenti chceli len zarobiť nejaký ten peniaz s tohto kultu. Takže samozrejme koniec sľubuje pokračovanie, ktoré ide do kín tohoto roku. V prvom rade treba povedať, že Mostow nie je Cameron a má preveľké šťastie že mu Cameron dal taký pevný základ, kde môže rozohrať svoj príbeh, ktorý sa síce nemôže porovnávať s predchádzajúcimi dielmi ale zase na druhú stranu posúva životnú etapu Johna Connora trocha ďalej. Lenže Nick Stahl bohužial zahral Johna Connora ako v jeho ostatných úlohách, jednoducho je až strašne nevýrazný a rovnako aj Claire Danes, Arnold je tiež až priveľmi strnulý a už ma tak nebavil, takže opäť všetka chvála putuje k Kristanne Loken, ktorá bola naozaj smrtiaca. No uvidíme čo nám prinesie 4, pretože úprimne bez tej trojky by som sa obišiel.

Tento film mi miestami pripomínal Spielbergov Duel a miestami neviazanosť beat generation, s tým rozdielom že namiesto jazzu nám neustále hraje svoje pesničky skupina Buty a namiesto Ameriky sa hrdinovia potulujú po Južných čechách. V tomto smere je film priam dokonalý. Cítite z neho uvolnenosť, každý záber kamery fantastického Brabca je doslova pastvou pre oči, lenže ako náhle začnú hrdinovia o niečom premýšľať tak je to strach a hrôza. Hrať hrajú, ale všetko je to podané bez emócií, bez väčšieho nadšenia a hlavne v niektorých miestách to pôsobí až neskutočne samoúčelne, čo svojim spôsobom má za následok to, že film je niekedy až nezaujímavý a neuveriteľný a či sa to už týka dialógov, alebo správania hlavných postáv. Z hercov najviac vyniká Geislerová a Pastrňák. Svěrák na to že tento film natočilo myslím že nejakých 9 ľudí vytvoril, krásny mozaikovitý príbeh, ktorý sa skrátka tak aj musí brať. Nič viac od neho nečakajte, lebo budete sklamaný. Zavádzajúce bohužiaľ je že vzbudzuje dojem že JE niečo viac ako v skutočnosti je. Ale ak prehliadnete tento fakt, jedná sa o naozaj pohodový film. Za ten krásne podaný koniec som musel zvýšiť hodnotenie o jednu hviezdičku.

Aby som pravdu povedal, pre mňa životopisné filmy poslednú dobu strácajú nejaký zmysel, pretože pri spätnom pohľade mi prídu všetci umelci na jedno kopyto a aj keď vďaka nepriazni osudu sa dokázali zapísať do duší mnohých ľudí, ich filmové osudy väčšinou balancujú medzi nechcenou emotívnosťou a plytkosťou. Podobne je to aj u tohoto filmu. Nominácia Salmy Hayek opodstatnená už len preto, že je to jedna z mála jej úloh kde dostáva toľko priestoru aby ukázala aká je skvelá herečka a rovnako aj Alfred Molina, ktorý v niektorých scénach doslova prekrýval Hayekovej výkon a svojej postave skvelo rozumel a aj ju skvelo zahral. Vedľajšie postavy majú dušu, rytmus, správny šmrnc, prednášajú skvelé repliky a všetko to pôsobí krásne celistvo a hlavne prirodzene. Miestami vtipné, miestami smutné a po čertoch ľahko natočené, ale aj napriek tomuto všetkému sa jedná o životopisný film, ktorý zachraňuje viac menej prostredie a bujné poprsie hlavnej predstaviteľky ale aby sme naozaj mohli precítiť čo nám chcela Frida Kahlo svojimi dielami povedať, alebo aké to mala naozaj ťažké , je to predsa len prvoplánová záležitosť, ktorá nám načrtne charaktery a nedovolí nám nazrieť za pomyselnú hranicu skutočnosti. Tam kde Chaplin exceloval svojou hravosťou a úprimnosťou a tam kde Walk the Line stroskotával na príliš veľkej arogancií a určitého sebaparodovania sa Frida drží niekde medzi tým. A vzhľadom na to že meno režisérky rozhodne nepredstavuje meno, kvôli ktorému by sa davy ľudí hnali do kina, je to myslím celkom úspech. Ale že by som sa k tomu filmu mal chuť vrátiť nemôžem povedať, rozhodne ale nebol zlý.

Film, ktorý skĺzava do nezdravej demencie. Vzhľadom na to že John Woo bol pre mňa vždy tak trochu majstrom akčného filmu, je pre mňa tento film strašným sklamaním, Film pôsobí až príliš exteriérovo a akcia je namiesto plynulosti neskutočne kŕčovitá. Absolútna abscencia akýchkoľvek emócií, takže film vás necháva úplne chladných. Postavy sú neskutočne plytké. Neveríte im ani jeden škrabanec na nose a celá zápletka postavená na tak stupídnom až béčkovom námete ako je záchrana sveta pred nukleárnym útokom si zaslúži studenú sprchu, pre scenáristu a lepšiu príležitosť pre Woo- a. Jediná charizmatická postava, ktorá si svoju úlohu doslova užila je Travolta. Lenže načo je jediná postava, ktorej držíte palce záporná? veď debilný úsmev Christiana Slatera je omnoho neznesiteľnejší než ten Travoltov. Tak prečo je hlavný hrdina?? tiež mi tam chýbala typická Woo- ovská vsuvka - typu ukradnú hlavice spolu, ale potom jeden druhého zradí a rozhodne sa ich vrátiť. Typický motív kamarátstva. Jednoducho nič čo by tento film vyzdvihlo do takej miery aby som si to chcel pustiť po druhý raz. Takto si radšej stiahnem Zimmerov skvelý soundtrack a pustím si radšej Face/Off.

My sassy girl. Už samotný názov filmu je úsmevný a pripravuje divákov na trochu nezvyčajný príbeh o láske. A myslím že láska tak ako ju poznáme je v tomto snímku prekrútená do takej podoby, že je až obdivuhodné ako uveriteľne aj napriek svojej neuveriteľnosti film pôsobí. Mal som možnosť zhliadnúť director´s cut a trocha som sa obával zdĺhavosti filmu, ale nakoniec som si ten čas náramne užil. Je to len a len tým, že takéto filmy jednoducho môžem a vstrebávam každú jednu sekudnu ktorá sa predomnou formou obrazov mihne. Film pri ktorom som sa naozaj schuti zasmial. Film pri ktorom som bol smutný a bolo mi do plaču a film , ktorý ma po emotívnej stránke dostal. Koniec som nečakal ani ja a to s obľubou riešim všemožné konšpiračné teórie. Pomalá plynulosť deja tak typická pre kórejcov, humorné prvky, ktoré sú originálne a uveriteľné, hrásna hudba, ktorá dotvára atmosféru smútku ale aj šťastia. Kamera je vševidúca a rozohráva pred nami emócie či už z chlapcovej strany alebo zo strany dievčaťa. Kwak natočil a napísal neskutočne pekný film, ktorý ešte dlho bude rezonovať v mojej hlave a ktorý sa nebojím označiť za najkrajší film na poli romantického žánru aký som mal kedy možnosť vidieť. Zážitok je umocnení faktom , že tento príbeh sa skutočne stal.

nemal som možnosť hrať hru, preto som viac menej laik čo sa týka sveta a mytológie Devil May Cry ale vždy som mal rád animé a práve tento seriál ma veľmi zaujal. Seriál je spravený veľmi zvláštným spôsobom. Prvé diely absolútne postrádajú dejovosť a sú len ukážkou kvalitnej animácie a temnej ba priam až hororovo gotickej atmosféry. Zatiaľ čo v tých posledných sa spájajú rôzne prvky , ktoré nakoniec vyústia vo veľkom finále. V tomto smere je seriál zábavný a aj keď niektoré diely sú poslabšie - once upon a time - niektoré si to skvelo vynahradzujú ako posledné dva - showtime a stylish! - Postava Danteho je na prvý pohľad cynický sympaťák, ktorý má ešte to veľké plus, že zabíja démonov. jeho cynické hlášky krásne dotvárajú atmosféru a obohacujú ju o určitú komickosť. Vedľajšie postavy tu pôsobia ako utlmovací prostriedok, pretože riešia toho omnoho viacej ako Dante samotný a preto skoro každá časť seriálu má svoje slabšie miesto. Lenže aj napriek tomu po dopozeraní vo mne zostal príjemný pocit a po celý čas som sa u tohoto seriálu príjemne bavil a mám nehoráznu chuť si zahrať hru. Finále bolo nezabudnuteľné.