TheRoller

"Haaaave you met Ted?" Predstavte si, že máte veľmi dobrého kamaráta, ktorého spoznáte na začiatku strednej školy a sprevádza vás po celý celučičký čas, až do takmer úplného konca, nikdy vás nesklame, dokáže vás pekných párkrát dojať k plaču a neskutočne rozosmiať minimálne každý raz, čo ho stretnete. Tým je pre mňa How I Met Your Mother. Priatelia mojej generácie, ktorí sa stali súčasťou môjho života, veľmi veľakrát mi pomohli a dovolím si povedať, že výrazne formovali moju osobnosť. S úsmevom si spomínam, že seriál sa mi na prvý pohľad veľmi nepáčil, pretože sa zdalo, že je to len trápna kópia zmienených Priateľov a nevedel som si predstaviť, ako to vlastne funguje. V tom čase bežala nejaká štvrtá alebo piata séria a ja som nevedel, ako môže toľko rozprávať o stretnutí ženy. Do karát nehrala ani predstava, že hneď od prvých scén bolo jasné, že seriál skončí blbou frázou "so, that's it, this is how I met your mother". Touto cestou by som chcel poďakovať jednému nemenovanému dievčaťu menom Nina, s ktorou som netrávil v tej dobe veľa času, ale za to som bol do nej viac ako nikdy predtým. A keďže som hlavným hrdinom tohto komentára ja a pre vedľajšie postavy nie je veľký priestor, spomeniem už len, že drahá Ninka sledovala tento seriál ako najatá a ja v snahe zapáčiť sa som napriek predsudkom začal konať rovnako. Dokonca som si kúpil tričko s bielou postavou Barneyho v obleku a nápisom "SUIT UP because tonight it's gonna be legen...wait for it...dary!". Výsledok bol, že darling si tričko raz všimla a zasmiala sa na ňom, kým ja som sa frajersky díval iným smerom predstierajúc, že to nevidím. Dnes na "How I met How I met your mother" spomínam so širokým úsmevom a keďže s genetikou po fyziologickej stránke nie sme veľkí kamaráti, tričko stále nosím a aj keď z iného dôvodu, som naň veľmi hrdý. Rovnako úsmevné je, že kým som to dievča predtým stretával zriedka, momentálne mám s ňou takmer všetky hodiny každý deň a nijako ma neberie. Aj to je jeden z príbehov, ktoré píše život a HIMYM obsahuje podobného materiálu na tony. Veselo i vážne, presne tak ako to chodí. Veľa sa hovorilo a úpadku kvality seriálu, ale mne to bolo vždy jedno - naparil by som mu 100% aj keby to ťahajú na 18 sérii, pretože ak si k niečomu vytvoríte taký silný vzťah, máte to radi aj keď to objektívne už nepatrí tam, kde predtým. Ja som sa dokázal rozplakať a hlavne nespočetnekrát rozosmiať aj v neskorších sériách resp. v každej časti, Marshall vs. Skittles v ôsmej sérii je moment, kedy som jedinýkrát v živote prerušil film alebo seriál - až tak som sa smial a dodnes je to moment, kedy som nasmial asi najviac v živote. Každú jednu postavu som si dokázal zamilovať a dokázal som ju pochopiť, nerobilo mi problém doslova prežívať to s nimi a ponoriť sa na 20 minút do toho sveta. To znamená, že všetci herci boli pre mňa geniálni, scenár a réžia úžasné, hudba (I'm gonna be (500 Miles)!!!) a všetky ostatné segmenty. Proste ide o seriál, ktorý hral jednu z hlavných úloh vo veľmi podstatnej časti môjho života a ja mu ďakujem za každú jednu radu, úsmev, slzu a vlastne všetko, čo mi dal. Finále som čakal také, ako som ho popísal vyššie, takže twist ma trošku zaskočil a radšej by som bral priamu cestu, no nič to nemení na celkovom dojme z tejto časti môjho života a vždy bude na poprednom mieste spomienok, ktoré budú späté so strednou školou. Už teraz sa teším na opätovné pozretie všetkých sérii a s určitosťou viem povedať, že sa tak nestane len raz. Srdcovka na celý život, najobľúbenejší seriál vôbec, jednoducho Legen...wait for it...

Jednoduchý námet predvedený na geniálnej úrovni. 1. séria: Prvá polovica bezchybná. Počas celej sérii (seriálu) som pociťoval neskutočné napätie a ak by som mal čakať na každú epizódu týždeň a viac, pravdepodobne by to môj myokard nezvládol. Druhá polovica poľavila najmä v dovtedy skvelých flashbackoch. Záver bol ako sa patrí, napínavý jak prase. Po technickej stránke mi v seriály ohromne chýbajú zvieratá. Okrem diviakov, rýb, ľadových medveďov a psa Vincenta sa toho veľa neukáže. Vlastne nič. Po vtákoch a hadoch charakteristických pre tropické podnebie ani stopy a aj keď je na tomto ostrove možné všetko, keď už sú tu obyčajné diviaky, majú tu byť aj obyčajné vtáky. 2. séria: Točilo sa to stále dokola, stále okolo toho istého. A ešte k tomu bola hlavná téma tejto série takou veľkou odbočkou od tej pôvodnej, až som mal miestami pocit, že autori písali scenár v štýle surrealistického prvku ‘automatizované písanie‘ – bez rozmýšľania, to čo ich napadlo. To sa odzrkadlilo na celkovej kvalite a tie nešťastné Hurleyho čísla sa dali využiť oveľa lepšie. Poľavili aj flashbacky a epizóda, v ktorej sa za 42 minút ukázal priebeh celej prvej série z druhého pohľadu ma umrtvila. Napínavé ukončenia jednotlivých častí s nutkaním ihneď si pustiť tú ďalšiu sa objavili až na konci série, čo je asi najväčšia škoda. K tomu všetkému to začína byť také, nejaké... civilizované. Seriál si však napriek maximálnemu odklonu od tém a ostatných múch drží akú- takú úroveň. 3. séria: dokopy sa nedozvedáme nič nové, len že Stratení sú čím ďalej, tým menej stratení... 4. séria Stratení definitívne nie sú stratení. Pôvodná myšlienka z prvej a z druhej série je navždy pochovaná a ústredný motív série tretej to taktiež len nesmelo obtrelo. Nespočetné množstvo nelogických situácii, konaní a nadväzností. Napriek tomu seriál stále drží akú - takú emóciu a časť Paralelné svety bola pre mňa tou najlepšou zo všetkých sérii. 5. séria stále rozpozeraná (už asi pol roka) a nie a nie to dokopať ...

"Why do I keep hitting myself with a hammer? Because it feels so good when I stop." PILOT & 1. SÉRIA: Tak som v rámci nadchýnania sa pre štúdium medicíny oprášil Grey's Anatomy a ono to je ešte lepšie, než keď som to zvykol pozerať na estévéčke. V čase, keď som nemal ani ideu, že by som sa vybral podobným smerom, ako hlavní hrdinovia tohto seriálu. Veľkou výhodou je, že si zo seriálu mnohé nepamätám, čo mi umožňuje ísť takmer ako odznovu. Po prvej sérii si človek povie jupíí, to som si ale vybral povolanie. A rodičia sú šťastní, že nebudem musieť ťažko pracovať... Koľká naivnosť. Ale napriek tomu je to krásne. Pilot je skvelý (s názvom "A Hard Day's Night :) ), chvíľu som si myslel, že sa pozerám na House, M.D. (nezvyčajný prípad, "tím" hľadá a vylučuje možné choroby presne ako v Housovi), ale sadlo to dobre. Navyše niekedy v ďalšom priebehu seriálu je spomenutá často prízvukovaná metafora o tom, že ak za sebou počujete dupot, je veľmi malá pravdepodobnosť, že to bude zebra, ale je to najskôr obyčajný kôň (neviem presne ako to bolo v seriály, každý to hovorí inak, ale myšlienka zostáva). Veľmi sa mi páči pomer deja, ktorý sa sústredí na medicínu a toho, ktorý sa sústredí na postavy. Drvivá väčšina sa odohráva v nemocnici, divák zisťuje aké ťažké a namáhavé je byť lekárom a aj napriek tomu toho vieme dosť o jednotlivých postavách (a je ich dosť). Hudbu netreba spomínať - ak hľadáte seriál s najlepšou hudbou, Grey's je jasná voľba. Voice-over hlavnej hrdinky začiatkom a koncom epizód je fajn - dáva náznaky poučení, životných rád a ukazuje ako to v (ne)normálnom živote chodí, ale nijakým spôsobom nemoralizuje. Jediné, čo mi chýbalo, resp. v čo som dúfal, bol dáky zvrat - podľa očakávaní a vlastne aj logických ťahov seriálov prišiel na záver a dokonale navnadil na druhú sériu. Tá prvá na 95% 2. SÉRIA: Tak a oficálne, Grey's Anatomy je paradoxný seriál - je celý o záchrane životov a pritom vystavuje svojich divákov infarktu a emocionálnemu zosypaniu. Taká hromada emócií, akou disponuje druhá séria tohto seriálu nemajú niektoré seriály ani za celú svoju existenciu. Ďalším paradoxom je, že život sála najmä z konečných fáz epizód, v ktorých niekto zomrie. Veľmi sa mi páči, že seriál sa stále drží v nemocnici a vlastne mimo nej sa odohráva nevyhnutné minimum. Ešte viac sa mi páči rozmanitosť jednotlivých častí, nespadá to do určitej schémy ako mnohé iné seriály zamerané na určitú tému, z oboru sa dá spomenúť napr. House, M.D. (neobyčajný prípad, všetci doktori neschopní, pokraj smrti a geniálny House zachraňujúc paciena) a aj keď sa House 95% času drží tejto schémy, je to skvelý seriál. Grey's Anatomy je o to lepšia, že nikdy neviete, čo sa môže stať (ďalej s House, M.D. neporovnávam, pretože Grey's Anatomy nemá napr. takú dominantnú a charismatickú postavu,...). Prežiť/zomrieť môže naozaj každý, bez ohľadu na to, ako vám je daný pacient sympatický. Vždy keď som si myslel, že to zapadne do predvídateľného a bol som si istý, ako daná situácia dopadne, zväčša to tak nebolo. Na druhej strane to vôbec nepôsobí tak, že tvorcovia s postavami robia presný opak, ako očakávate. Dokonalo vyvážené. Stále celkom nechápem, ako sa popri deji, ktorý sa takmer celý odohráva v nemocnici a sústredí sa na medicínu, dokážu tak brilatne vyvíjať jednotlivé postavy a hlavne vzťahy medzi nimi. Nepredstaviteľnú guču v krku som mal už pri šiestej epizóde (!), tí dvaja spojení tyčou ma dostali na pekne dlho... Ukončenie 25. časti bolo to najlepšie, čo som na poli seriálov za posledný čas videl. Vývin vzťahu Meredith s Georgom. Zdieľanie psa - to ako slúži ako jediné, podvedomé puto medzi Meredith a Derekom. Jediná zámienka, ako byť spolu. To, ako je Meredith zdrvená po strate psa - na jednej strane zoviera diváka samotný fakt, že zomiera miláčik (na čom sú postavené celovečerné citovo-vydieračské filmy), a k tomu (opäť trochu paradoxný) fakt, že to nie je ten pravý dôvod až tak veľkého smútku. Že ide o stratenie toho puta, čo si Meredith uvedomuje. Moment Meredithinho "I love him so much", pričom si veterinár myslí, že sa hovorí o psovi, ale my všetci vrátane Meredith vieme, že o psa nejde, je slovami nepopísateľný. Týmto tempom bude mať tento komentár väčšiu dĺžku ako toaletný papier v plnej forme, ale je mi to fuk. Niekde tie neuveriteľné pocity z tak neuveriteľne dokonalého seriálu vypustiť musím. Druhá séria navyše doplňuje jednu jedinú vec, ktorá chýbala sérii prvej - zvraty aj v priebehu seriálu. A že ich je... Čo viac povedať, prítomná How To Save the Life od The Fray (prvá skladba, ktorú som vedel hrať na klavíri; životná srdcovka), Chasing Cars od Snow Patrol vo finále. Tam sa proste nedala umiestniť lepšia hudba a to platí pre všetky epizódy. Tie piesne sú silné svojim textom samé o sebe, ak ich však vhodne spojíte s daným dejom (čo sa najvhodnejšou možnou cestou deje práve v Grey's Anatomy), prejavia sa u vás, chtiac-nechtiac, tie najsilnejšie emócie. O tom, aká je druhá séria tohto seriálu dokonalá by som vedel písať celý deň - treba to jednoducho vidieť, prežiť. V tomto prípade je hodnotenie trápnych 100% urážkou. 3. SÉRIA: Na tretej sérii sa mi nepáči jedna vec. Možno je to už záležitosť série druhej, ale jej dokonalosťou som bol tak ohromený, že som si to nevšimol. Ide o akési umelé dosadzovanie (konkrétne dvoch) postáv - prvá je Dr. Sloan, veľký fešák a sympaťák aj keď má nevďačnú rolu. Druhou je tá lepšia masérka, naprávačka kostí, s ktorou paktuje George a ktorá mi je až tak veľmi nesympatická, že si ani neviem zapamätať jej meno. Úprimne, dosť mi prekáža a vadí v takom perfektnom seriály, vôbec, ale ani trochu mi tam nesedí a preto ma potešil začiatok nadchádzajúcej série, resp. koniec prvej epizódy tejto série. To umelé na tom mi príde, že zrazu na každom druhom prípade je potrebný plastický chirurg alebo ortopéd, kým dovtedy to fičalo bez najmenšieho náznaku týchto špecializácii. Jednak je to takto viac reálnejšie, ale ako hovorím - tá náhla zmena "z ničoho naplno" mi prišla trocha silená. Ale inak stále TOPka nestrácajúca na kvalite. 95% 4. SÉRIA: ...ma naštvala v tom, že úplne odpísala jednu z mojich najobľúbenejších a herecky najdôveryhodnejších postáv a namiesto nej obsadila herečku, pri ktorej si neviem pomôcť a stále ju vidím na dne studni v Mlčaní jahniat. Trend umelého dosadzovania postáv síce oslabol, ale stále funguje. Celá séria funguje akoby na zotrvačníku, ktorý bol nakopnutý behom pvých dvoch až troch sérii a záchranou je to, že bol nakopnutý až tak dobre, že to stále fičí. Po skončení série sa nedozvedáme dokopy nič nové, z časti sa vraciame niekam do druhej série a z časti sa posúvame ďalej - táto časť ma ale bohužiaľ veľmi nezaujíma. Veľké plus je zakončenie série (jednoducho neprestane udivovať výber hudby: Adele - Hometown Glory) a pre mňa osobne vývoj mojej najobľúbenejšej postavy vôbec - Georga. Štvrtá za 90%. 5. SÉRIA: Tak piata séria ma odrovnala. Totálne. To je všetko, čo viem o nej povedať bez SPOILERu, takže ďalej len s ním. Už sú to dve celé série a mne ešte stále chýba doktor Burke - pre mňa to bola asi najlepšie napísaná postava a s ňou akoby odišla aj časť seriálu. Ten nový djud z Iraku je síce fajn, ale na Prestona proste nemá. Navyše odišla aj deva z Jahniat a aj keď mi moc nesedela, vždy lepšie je mať aspoň nejaké kardio ako žiadne kardio... "Číf" za celú piatu sériu prehodí dve linky o tom, že nemá hlavu kardiochirurgie ale inak nedáva shit, párkrát dobehne nejaká autistka a tým je to vybavené. Na to, že spočiatku to tvorilo dá sa povedať polovicu seriálu (kardio vs. neuro) a malo to takú skvelú postavu ako Burka, je to veľká škoda. Uvidíme čo s tým ďalej. Vyvíja sa to však prirodzene, pribudlo oveľa viac špecializácií (Dr. Sloana som si dosť obľúbil, zvykol som si na nováčikov na čele s Lexie, na hlavu ortopédie som si zvykol a už mi vôbec nevadí). Beží to už na zabehnutom režime a ja som sa dokonale adaptoval. Celá séria je emočne na rovnakej úrovni ako séria druhá, od približne polovici som pri každej časti buď skončil so slzou v oku, alebo som zabúdal, ako dýchať. Pri časti, kde má voice-over Alex som sa pristihol, že mi slza po líci steká trikrát (nie tri slzy, ale tri rôzne momenty) ! Iné seriály v piatej sérii vysielania melú z posledného prípadne vykrádajú svoje skoršie (lepšie) časy, Grey's Anatomy sa stále prirodzene vyvíja, stále niekam smeruje, stále sa v ňom niečo deje a stále je to až neuveritelne dobrý seriál držiaci si svoju kvalitu. Žiadny iný seriál alebo film u mňa nevyvolal toľko emócií ako práve Grey's Anatomy - to už viem povedať po piatich sériách. Toto prvenstvo mu pravdepodobne dlho nikto nevezme a aj preto je Grey's Anatomy jeden z mojich najobľúbenejších seriálov. Bližší mi je o to viac, že sa chystám robiť to isté, čo hlavní aktéri. Kým celá séria ma pomaličky lámala, záver ma rozrazil na najdrobnejšie kúsky. Na totálku. Nikdy som si pri seriály (filme) nehovoril: "Ži...ži... prosím, ži!" (Izzie)... a čo povedať o Georgovi? Jednoducho MUSÍM vidieť ďalšie časti... 100% 6. SÉRIA: Poznámka na úvod pre čitateľa, ktorý zablúdil: Nasleduje rada veľkých SPOILERov.____ George bol pre mňa srdcom seriálu (bol glue :) ) a kým v piatej sérií malo ťažkú chorobu (T.R. Knight to vystihol presne - už počas celej piatej série sa cítil ako do počtu a ono to tak naozaj bolo). Už absencia v piatej sérií ma pekne štvala, ale bolo to vždy lepšie, pretože v šiestej to srdce prestalo biť úplne... Vyradenie najobľúbenejšej postavy, spôsob akým to urobili, spätné spomienky na predošlé série, čo ste si s ním všetko prežili a ako ste si podobný - ja som mal naozaj pocit, že zomrel môj dobrý kamarát a reálne som to rozdýchaval 3 dni. Nikdy mi nebolo tak ľúto kvôli zážitku z filmu/seriálu. Predtým som oplakával Burka (obrazne, Georga som oplakával s reálnymi slzami), to som ešte nevedel, čo sa stalo v zákulisí práve s predstaviteľom Georga a Burke. Že je idiot a vyhodí tak vlastnú postavu zo seriálu - fajn, ale aby spôsobil odchod ďalšieho herca, to je trochu moc... Na druhej strane sa mi páčil postoj Patricka Dempseyho, ktorý dokázal, že je v skutočnosti rovnaký sympaťák ako v seriály. Odhliadnuc od faktu, že George je preč, maximálne ma naštvalo správanie sa ostatných postáv. Christine je viac ľúto, že nemôže operovať ako to, že zomrel jeden z nich. Všetci ostatní sú akoby sa nič nestalo, len Iz a Mer trocha smútia... Od začiatku som si postupne jednotlivé postavy obľúbil v poradí: George > Meredith > Izzie > Alex > Christina, pričom za Izzie je pomyselná čiara, ktorá hovorí, že zvyšok dvakrát nemusím.A čo sa stane? George zomrie a Izzie z dielu na diel zmizne a zvyšok ostáva... Dovalia sa vrcholne nesympatický ľudia z druhej nemocnice a pre mňa je to už jednoducho veľké množstvo nesympatie - veď na mojej strane zostala len Mer a Derek, prípadne Lexie a Sloan... Proste s odchodom Georga a Izzie pre mňa zomrela časť seriálu, ktorá sa už nevráti a nikdy to už nebude také, ako predtým. A čo k samotnej sérií? Je fajn, hlavne zakončenie je dobré a napínavé (na druhej strane všetko vyrieši, nič nenecháva v napätí na sériu nasledujúcu...), ale je to už iný seriál. A chýba mi George... 90% 7. SÉRIA: - Beží na zabehnutom a ustálenom živote našich hrdinov v Seattle, no nijakým spôsobom nespadá do stereotypu a tým pádom ani nenudí. Je pri tom ale jedno ALE, a to, že v snahe nespadnúť do oného stereotypu a zachovať si tvár v zmysle "stále sa niečo deje", viaceré situácie nevyznievajú dvakrát prirodzene. Navyše nám to nejako nenápadne kopíruje House, M.D. :) Najskôr nápad so streľbou v nemocnici, neskôr natáčanie pre TV, nakoniec muzikálovo (?) ladená epizóda... Na siedmej sérii sa mi ale hlavne nepáčila jedna vec - Christina - ako postavu ju nemám rád vôbec, je len dobrý chirurg - a začiatkom série sa jej po traume každý snaží pomôcť. Ona namiesto toho aby bola vďačná je stále "ehm, whatever, I don't know", takže je pre mňa totálne nepoužiteľná, vadí, prekáža, zavadzá na každom kroku a bil by som ju s palicou v každej sekunde, čo je na obrazovke... K tomu mi stále chýba George (snaha nahradenie jeho postavy Kepnerovou je očividná a neskutočne trápna, slovom na facku) a aj Iz... Jasné, seriál sa posunul, vyvinul,.. ale pre mňa to už kvalitu prvých 5. sérií mať pravdepodobne nebude. 90%

Takú drámu ako pri tomto seriály som nezažil ani pri žiadnom filme, nech bol akokoľvek dobrý. 1. séria sa nedá ohodnotiť inak ako 100% - jednoducho v nej nie je čo vytknúť. 2. séria trochu poľavý, ale dej logicky a plynulo nadväzuje na prvú časť príbehu. V tretej sérii akoby seriál začal odznova... alebo akoby to bola nejaká nízkorozpočtová napodobenina prvej sérii. 4. séria má síce peknú myšlienku aj dej, ale podstatou je veľmi vzdialená od pointy seriálu. Miestami som mal pocit, že tvorcovia už nemajú žiadne nápady a tak sa podpriemernými epizódami snažia dostať na koniec seriálovej sezóny spolu so seriálom. Samozrejme, aj tu sa našli svetlé momenty. Ukončenie seriálu sa mi páčilo najviac zo všetkých seriálových koncov. Pri spomienkach na dokonalé spracovanie prvej sérii my ušla aj slzička. Každopádne, jeden z najlepších seriálov, aký som mal možnosť vidieť.

Am I a good person doing bad things or a bad person doing good things? Seriálová srdcovka, ktorú je nemožné neobľúbiť si.

Tomuto seriálu som sa dlho vyhýbal, pretože som si Cumberbatcha proste nevedel predstaviť ako Sherlocka Holmsea. Sherlock by moje chovanie okomentoval nejako takto: "An idiot, clearly." 1. SÉRIA: Neviem si celkom vybaviť, ako ma svojho času odrovnal pilot LOST alebo Prison Break, ale podvedome si pamätám, že to boli pecky. V tomto momente ale dokážem prehlásiť len jedno: Sherlock má najlepší pilot, aký som kedy videl. Druhý diel trochu poľavil, ale len preto, aby nás tretia časť mohla opäť dostať do stavu bezrečia (nie, také slovo asi neexistuje, proste bloody speechless). Zakončenie vyvolalo väčšie nutkanie pozrieť si nasledujúci diel ako dať si dávku heroínu v čase najväčšieho absťáku. Z prvej série tejto britskej dokonalosti v každom smere, sa dá dedukciou usúdiť len jedno, a to, že každý, kto dá tomuto seriálovému masterpiece-u tri hviezdy a menej je idiot... obviously. 4* chápem tak, že nie každému musel sadnúť štýl rozprávania. Ten seriál je ale tak dokonalý, že aj ak by som na ňom všetko nenávidel, nemohol by som ísť nižšie a ani tie 4* celkom nechápem. 221% 2. SÉRIA: Priebeh druhej série bol dojmom pomerne prekvapivo podobný sérii prvej. Záver prvej série bol vygradovaný na taký stupeň, že proste nebolo možné z toho vykľučkovať na rovnako kvalitnej úrovni, takže na úvod mierne sklamanie. Zvyšok prvej epizódy - dlho som tomu neveril, ale je to tak - u mňa celkovým dojmom porazil aj vlastný pilotný diel. Chvíľu som váhal o zakončení epizódy, ale nakoniec som sa s ňou stotožnil. Momentálne ma nenapadá žiadna lepšia epizóda žiadneho iného seriálu (možno ak by som zalovil v nejakej tej druhej sérií Grey's Anatomy). Druhá epizóda, vzhľadom na to, že od legendárneho Psa Baskervillského som očakával veľmi veľa, bola zatiaľ najväčším sklamaním. Paradoxom zostáva, že vo väčšine prípadov seriálov by som si prial, aby boli aspoň spracovaním, ale aj celkovou úrovňou takéto "sklamanie". Záver série rovnako kvalitný ako záver tej prvej. Nie je to už také úplné, ale stále je to na vysokých 5 hviezd. 3. SÉRIA: Na prvej časti - a.k.a. V for Vendeta - je vidieť, že tvorcovia sa z prvého prechodu medzi sériami poučili - opäť vytvorili dokonalú situáciu, z ktorej sa jednoducho nedá len tak ľahko a elegantne vycúvať a kým v prvom prípade to celkom "nezvládli", tu to vyriešili dokonalo - viacero variant, pričom ani jedna nemusí byť tá správna, rúško tajomstva, výber je na divákovi. Dokonalosť tohto seriálu je v detailoch ako kód na odpálenie bomby 051113 (dátum piateho novembra). Trochu sklamala jednoduchosť finálneho riešenia epizódy. Vychvaľovať by sa ale aj tak dalo do nekonečna, ono v podstate stačí spomenúť, že tam bol bloody DERREN BROWN!!! Seriál tak dobrý, že je hodný aj skutočného génia. :) Druhá časť by sa mi veľmi páčila, bol by som ňou priam uchvátený, ak by jedna séria tohto seriálu mala, povedzme, takých desať častí. Tri je málo a ak má ísť kvantita na úkor kvality, čakal by som o trochu viac. Zakončenie série bolo fajn, len dúfam, že v najbližšom nadviazaní na dej sa (opäť) spätne neukáže, ako bolo všetko dopredu do bodky dokonalo premyslené a Sherlock to všetko plánoval od piky. To by ma už pravdu povediac nebavilo. Ak by to však zostalo tak a šlo by sa len dopredu, som si istý, že by to bolo opäť perfektné - pôda je k tomu pripravená sľubne, ale zo získanej skúsenosti mám zlý pocit, že hlavný (?) záporák tretej série bol príliš veľké sústo na to, aby sa na neho len tak zabudlo a tak čakám na prekombinovanosť a konečnú dokonalosť Sherlocka Holmesa, ktorá však po čase omrzí. Opakujem ale, že ak nepríde, tak... jupííí. Každopádne ma to baví ako už dlho žiaden seriál... Miss me? I will... game's on... vidíme sa na Vianoce, Sherlock Holmes. :)

OK, každý má svoj sentiment, svoj guilty pleasure a u mňa je to Oh My Ghostess, na plnej čiare. Mne sa na tom páčilo proste všetko. Od námetu cez cuteness s polmesiačikovitými očami s perfektne odohratou v podstate dvojrolou, Seul-gi, ktorá sa týmto stala mojou nekonečnou platonickou láskou a už ju pravdepodobne netrofne žiadna deva, cez skvelého Jo Jung Seok, podarenú kuchársku crew až po mrazivého, dokonale odohratého Lim Ju-hwana. Postupne to bolo lešpie a lepšie a v nie jednom momente som pritom reval jak nacitlivešie žieňa až mi sopel tečie doteraz. Toto je jeden z mála seriálov, o ktorých viem, že ho budem vidieť ešte veľakrát a tak nejak sa zato vôbec nehanbím. A za Šostakovičov druhý valčík ďalší palec hore. V budúcnosti pri rewatch to možno rozpitvám na drobnejšie.