Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný

Recenzie (1 941)

plagát

Ja, robot (2004) 

O pár rokov po tomto filme ani pes neštekne. Ale Proyas robil čo sa dalo a keby mal voľnejšiu ruku, tak by bol výsledok príjemnejší. Beriem to tak, že režisér s mimoriadne originálnym videním zvládol ponor do komerčnejších vôd bez toho, aby stratil tvár a jeho hviezda už bude s postupným upevňovaním si pozície iba narastať. Len aby mal šťastie na aspoň takéto scenáre, nie je totiž typ, ktorý by sa príliš zaťažoval logikou.

plagát

Omen (2003) 

Podivuhodnosť, ktorú zrejme natočil radový fanúšik ázijského filmového teroru, neznalý najzákladnejších základov filmárčiny. A tiež nie veľmi chytrý... Mizerne spracovaný príbeh ku dohasínajúcemu táboráku.

plagát

Hnev duší (2004) 

Hovadina! A môže za to hlavne režisér. Taký super námet (ČB western a lá 50-te roky krížený s lovecraftovskou mystikou - uaaááá!!!) a oni ho úplne posrali. Nepochopili možnosti, ktoré sa tu ponúkali a natočili pokus o kultový horor. Kameň úrazu je presne v tom, že drvivá väčšina kultových filmov sú hlboko osobné záležitosti, ktoré shodou šťastných náhod padli na úrodnú pôdu. Chápadlá budúceho kultu osahávajú najhlbšie dno spoločného nevedomia a buď tam v hĺbke o čosi zavadia a vynesú to na povrch alebo skrátka nije. Chcieť natočiť kult je nezmysel a takáto snaha iba nezmysel nakoniec splodí. To je ako vyberať si, do koho sa zamilujem. Dúfam, že si sa poučil, Alex Turner!!!

plagát

Diablova chrbtica (2001) 

Guilermo Del Toro je v tomto prípade evidentne mimo hollywoodskeho tlaku a kreslí príbeh, ktorý je dokonalý v celku i detailoch. Inteligentne napísané, plné skvele (rozumej stručne a výstižne) vykreslených postáv, obrazová stránka vypiplaná do výrečne podmanivých rozmerov. Hororová línia s realistickou sú prepojené nenásilne, ba dokonca tak šikovne, ze jedna zvýrazňuje druhú, aby vo finále znásobili svoju pôsobivosť. Malý, skromný (o to vzácnejši!) skvost, v ktorom má všetko, samotným pôvodným názvom počnúc, svoje presné miesto a žiada si teda spolupracujúceho diváka. Film, akých žiaľ skutočne nie je veľa.

plagát

Rozhovor (1974) 

Jedna z najbrilantnejších psychologických drám, silná v tom, ako bezohľadne ide za svojím cieľom a jej vyústenie nie je predvídateľné, iba prísne nevyhnutné. Masaker s obrovským presahom!

plagát

Cotton Club (1984) 

Nebyť Richarda, je to za ****. Na Coppolu ale aj tak skôr priemer.

plagát

Splašený vlak (1985) 

No beast so fierce but knows some touch of pity... but i know none and therefore am no beast.

plagát

West Side Story (1961) 

Skutočne najlepší klasický muzikál. Po všetkých stránkach revolučné a v závere krutejšie než Shakespeare. Absolútna klasika! [100%]

plagát

Súmrak bohov (1969) 

Súmrak bohov je vzácny tým, že nerozpráva príbeh o demoralizujúcej sile nastupujúceho nacizmu. Ak by k tomu Visconti skĺzol, natočil by iba veľkolepú fresku s okliešteným pohľadom na danú dobu. Súmrak bohov je ale film o hrabivosti, ambíciách a frustráciách pretavených do zloby, ktorá čaká na svoju príležitosť. To nie fašizmus (či iné ideologické zverstvo) robí z človeka zviera. To zviera v človeku plodí zlo, ktoré sa potom, akonáhle dostane príležitosť, pod uhladenou škrupinkou rozsieva kam len dosiahne. Viscontiho analýza je tak nekompromisne precízna a vzhľadom na mieru autorskej výpovede až šokujúco historicky presná, že v dokonalej forme splodila pravdu, ktorá presiahla všetky kategórie, zbavila sa aj tých najneutrálnejších prívlastkov a zostala iba a len pravdou... A iba a len génius a iba a len vo veľmi šťastnej konštelácii mohol stvoriť niečo také obrovské. [100%]