Nikki48

Historicky prvý horor, ktorý som videla štyrikrát. Dobrovoľne. Dokonca raz v ruštine a to už niečo znamená. Najskôr musím povedať, že pokiaľ tento komentár začne čítať niekto, kto tento film ešte nevidel, mal by skončiť pri tejto vete, pokiaľ mu teda nevadí, že ho minie účinok pozoruhodného javu, ktorý sa vo filme prekvapivo nachádza- pointy. Pretože tá tu teda je a nie hocijaká. Konečne žiadna nahnevaná satanská mocnosť, na ktorú platí iba exorcizmus a mávanie krížom, cesnakom, Bibliou a pod. Film si nič nedokazuje, nesnaží sa ohúriť hektolitrami krvi či zvrátenými scénami a predsa má na človeka hypnotické účinky. Zo začiatku navodzuje u diváka nepríjemné pocity istou dávkou reality- skrýva sa za tým všetkým šialený vrah a myslím tým skutočný vrah z mäsa a kostí alebo hádam akýsi kult? Nachádzame hneď viaceré logické vysvetlenia, len aby sme nakoniec zistili, že ani jedno nie je správne. Veľmi sa mi páčil plynulý a spontánny prechod od reálnosti k mystike, ktorý začína jednoduchým pohybom "vraha" na monitore a pokračuje ďalej stále vo väčších dávkach. A aj keď tu nájdeme v podstate bežné ľakačky typu "hádaj, čo na teba vyskočí z tmy a kde práve čosi buchne", tvorcovia stále dokázali zakomponovať niečo, čo prekvapí, čo by sme nečakali. Asi ako keď sa namiesto hlavného záporáka v kríkoch objavila tvár toho ich nepodareného syna. Toto je vec, ktorá sa mi na filme páči asi najviac. Chlapec, ktorého najvýraznejším talentom je schopnosť hodnoverne imitovať Emily Rose v lepenkovej škatuli a vrieskať z kríkov, chlapec, ktorý spôsobuje, že sa bežný divák zameria na nesprávne dieťa v domnienke, že v najbližšej scéne sa dozvie, že chlapča je posadnuté zlým duchom. Nie je. Omyl vážení, ide len o dejovú vsuvku a my stále musíme ostať realistickí. Keď bolo raz povedané, že má nočný des, tak má nočný des a nebude to on, kto nakoniec prejaví prehnanú iniciatívu v kurze drevorubačov a rozštvrtí vlastnú milujúcu rodinu. Takisto nesmiem zabudnúť na pásky a taktiež na hudbu. Dobre, domáce video tu už bolo, len neviem, či v takom štýle. Každá páska je iná, osobne som malý infarkt prekonala najmä pri tej poslednej a čo je najlepšie, každá z nich je podfarbená hudbou, či skôr súborom tónov a zborovým "spevom" resp. vyludzovaním akýchsi zvukov, ktorá sa mi dostala hlboko pod kožu, keď som ju prvýkrát počula v slúchadlách nastavených na najvyššiu hlasitosť. Celkovo nemôžem povedať, že sa tento horor zapíše do dejín filmu ako súčasná klasika, ale za seba vyhlasujem, že mi k spokojnosti bohate stačí a ak bude treba, kedykoľvek si ho rada pozriem zas. Často to na horory nehovorím, vlastne si nespomínam, že by som to bola niekedy povedala, ale...bravó. Takto sa majú točiť poctivé hororové kúsky.

Nádherné, premyslené, s myšlienkou. Príbeh, aký odráža niečo, čo je u ľudí celkom bežné. Samotu. "Ty nemáš rodinu!" "Som jednočlenná rodina." RJ je postavička, ktorú si každý musí zamilovať. Charizmatický, vždy vybavený vhodnou poznámkou, typ, ktorý vyrieši každý problém. Má len jeden problém- pocit, že nikoho nepotrebuje, že si vystačí sám. Sám ale zistí, že takto to v živote nefunguje. Neviem, čo sa mi na tomto animáku páči viac. Hudba, príbeh, postavy, krásna grafika, ktorá verne odráža ešte aj veci ako hrúbka srsti jednotlivých postavičiek...Za plotom je skrátka dielo, do ktorého sa každým pozretím zamilujem viac a viac.