Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Animovaný

Recenzie (1 649)

plagát

Gólman (2019) 

Je to športový snímok z prostredia hokeja, ale tvorcom sa podarilo príbeh uzavrieť do sveta autistického brankára, na ktorého padalo príliš veľa pukov a ktorý, ako všetci ďalší gólmani žil troška v inej periférnej rovine než ostatní. Nedajte sa pomýliť, že uvidíte akčné tímové zápolenie v kolektívneho športu, uvidíte čudesný, miestami infantilný a v každom prípade nijak zvláštny opis génia, ktorý žil na hrane.

plagát

Samuraj (2003) 

Zatōichi je ďalší z rady akčných samurajských japonských filmov. Je však natočený veľmi digitálnym štýlom, ktorý často zvýrazňuje estetiku násilia spomalenými zábermi a rôznou škálou vizuálnych efektov. Oceňujem aj to, že príbeh nie je tak dôležitý ako nenaratívny pohľad na neistotu a pobláznenosť ľudí v okolí malého mesta. Miestami brachiálny a živočíšny, miestami ale citlivý a spirituálny film, je takým kultúrnym reverzom minulosti ďalekého východu, ktorý používa prvky surreálnosti a mágie na reflexiu akcie alebo akčnosti.

plagát

Hud (1963) 

Aj keď čiernobiela, ale zaujímavo vystavaná moderná rančerská dráma. Antagonizmus postáv udržiava tempo a napätie v neustálom nesúlade. Hud je niečo ako čertovská postava, fyzická prítomnosť popri jeho zištnosti a cynickosti je toxická. Všetky štyri hlavné postavy majú odlišný pohľad na svet, ale nemožno povedať, že by žiadna z nich nemala ten "správny". Niekedy situácie a okolnosti v živote nie sú také priezračné a rozhodné ako z nejakej jasne rozformulovanej poučky.

plagát

Jan Koller (2022) 

Športové dokumenty so záujmom sledujem. Či na lepšie spoznanie osobnosti športovca (myslím tým jeho ako osobu mimo žiari reflektorov) a na rôzne zákulisné informácie. Pri hodnotení (otvorene priznávam) hrá rolu dosť sympatia osobnosti, životný príbeh alebo samotný šport resp. klub, kde daný protagonista účinkoval. Tým len zdôrazňujem, že k tomu pristupujem (častokrát) na ako menej "objektívny" žáner, pretože sa do toho častejšie zaťahujú osobné sympatie/antipatie. V prípade Kollera sa mi to podarilo viac potlačiť a pozerať sa na to odosobnenejšie. Sledoval som viac filmársku stránku a je pravda, že autor do značnej miery do toho zaťahuje nepatričné nánosy patetickosti a doslovnosti. Zbytočne sa zbavuje hĺbavejšiemu poznaniu netypickej postavičky akoby vytiahnutej z mýtických legiend. Plusom je práca s archívnymi materiálmi a dostatočným počtom rozhovorov s jeho bývalými spoluhráčmi či trénermi. Tí ten dej kvázi komentujú a robia dokumentu naratív. To, čo by vymýšľal samotný autor a vnášal by do príbehu vlastné pozorovanie o protagonistovi. A takisto by možno mal šancu vysvetliť aj svoj dôvod, prečo o ňom natočil ten portrét. Takto o tom rozprávali iní.

plagát

Já, Kuba (1964) 

Ja, Kuba by som nazval reportážnym artiklom karibských porevolučných nálad s montážnymi vplyvmi sovietskej kinematografie. Určujúcim vplyvom a dôvodom takto odprezentovanej príbehovej spovede je Castrove presadzovanie štátnej doktríny do kultúrneho prostredia a samozrejme, aj neblahé skúsenosti s predošlým vedením P.A.U. a jeho vojenským diktátorom Batistom. Film však ponúka množstvo vizuálnych postrehov, dynamických projekcií, silných dogmatických vplyvov, často násilne prikrášľujúcich jednostranný a urputný boj miestneho ľudu. Môžeme vidieť dobovú architektúru, miestne nálady a celé to pôsobí ako spoločenská kronika zachytávajúca konkrétnu dobu.

plagát

Prostředník (2022) 

Je to samozrejme autorsky ladené a ľahko identifikovateľné Kore'edovou predstaviteľnosťou toho, ako vníma vnútorné svety postáv, buď na okraji spoločnosti alebo odklonených od bežne "uvažujúcich" socializačných štandardov. V Zlodejoch mi to prišlo viac originálne a umeleckejšie, bolo to natočené pred týmto filmom a dokonca aj autentickejšie. Skrátka cíti, že tieto témy v ňom stále niečo evokujú a potrebuje sa o tom podeliť s divákom a cením to, ako sa s ním snaží spojiť. To, ako dospelí v jeho filmoch strácajú súdnosť ale nie emocionalitu, ako sa potiera hranica zodpovednosti a vôle a ako niektorí dospelí rozmýšľajú doslova ako deti. Ale s tým rozdielom, že ich konanie sa nedá ospravedlniť ani vyviniť.

plagát

Portrét ženy v plameňoch (2019) 

Vnímavý a na individuálnosť koncentrovaný kostýmový film, ktorý už v očiach kritikov má dnes výrazne vysoké renomé. Páči sa mi, ako dej zviera časovú a priestorovú rovinu do maximálnej sústredenej prítomnosti. Je to dozaista pôsobivé, ako navodzuje atmosféru bez toho, aby vyžadoval tak typické konverzácie divadelného charakteru, ktoré sú pre takéto filmy priam vyžadujúce. Veľkú časť stopáže tvorí odosobnená rovina s profesionálnym odstupom "tajnej maliarky portrétov" a bohatej Héloise. Ich dôvera medzi sebou sa len postupne odokrýva. No a pochopiteľne, ich fyzickosť a blízkosť nemá nekonečné trvanie.

plagát

Na nože: Glass Onion (2022) 

Na jednotku to pravdepodobne nemá, ale má to podobnú hladinu inteligentného pátrania s trikovými efektmi a slušnou výpravou. Norton je dobrý protipól a odvádza veľkú časť zamotanosti prípadu od seba. Je to možno pojašenejšie ale prekvapivo neruší to a stojí zato. Hlavne k oddychovému večeru to môžem odporučiť. Ani dĺžka filmu neodradí.

plagát

Cincinnati Kid (1965) 

Mám rád takéto rádoby miniatúrne psychologické konfrontácie. Či už sa jedná o kartový poker alebo násilnejšiu fyzickú konfrontáciu jedného proti jednému, kde nepadne veľa slov, ale veľa sa človek dozvie z mimiky. Je to taký malý film, so solídnym hereckým zastúpením, priemernou réžiou ale s rozumným a neheroickým rozuzlením. Spätne teda film má šťavu a šmrnc. Hodnotenie 7/10.

plagát

Trojuholník smútku (2022) 

Hoci švédskemu režisérovi podobné pohľady na spoločnosť osvetlili jeho predošlé filmy ako Vyššia moc či Štvorec, tak neprestáva prekvapovať inováciami, rozžiarenosťou a nadšením k médiu ako takému. Vynikajúce poviedkové členenie, ktoré má vlastný vývoj a zmysel a záverečná survivol existenciálna vzťahovka dáva finálne rozuzlenie nesúladu konceptov spoločnosti a diametrálne odlišných pohľadov na chápanie hierarchického členenia sociálnych tried. Kvázi stoická a observačná kamera, ktorá má ale extrémne dynamický rozmer okamihu ako od Finchera dáva deju komfortný view a pleasure. Z čoho som ale nadšený, je taká tá kombinácia žánrov (komédia, road movie, tragedy, katastrofizmus, dobrodružstvo, dráma), veľmi prudkých dejových zvratov (do toho rátajme aj vývoj a evolúcia filmovej reči v deji) ale aj vyhrané vizuálne triky. Miestami som cítil surrealizmus a neistotu vnímania ako od Luisa Bunuela alebo hrozbu apokalypsy ako od Andersonovej Magnólie. Tých odkazov tu nájdete neúrekom. Originálne a odvážne dielo, ktoré pochopiteľne nesadne každému.

Ovládací panel
149. naj používateľ Slovensko
36 bodov